Čestný člen SOŠV a čestný prezident slovenského volejbalu oslávil sedemdesiatku
Bývalý viceprezident Slovenského olympijského výboru (SOV) pre letné športy, niekdajší prezident Slovenskej volejbalovej federácie (SVF), člen správnej rady Európskej volejbalovej konfederácie (CEV), bývalý úspešný čs. reprezentant a v drese Červenej Hviezdy Bratislava víťaz Pohára európskych majstrov 1979 i Pohára víťaza pohárov 1981 Ľubor Halanda oslávil v predposledný augustový deň sedemdesiatku. Na Hrách XXX. olympiády v Londýne 2012 Ľubor Halanda viedol slovenskú výpravu. Takisto bol šéfom výpravy SR aj na I. európskych hrách v Baku.
Ľubor Halanda sa narodil 30. augusta 1954 v Nových Zámkoch. Od 15 rokov až bezmála do tridsiatky (1969 - 1983) hrával volejbal za ČH Bratislava. Presadzoval sa výrazne už v juniorskom veku, na ME juniorov 1973 v Holandsku bol kapitán strieborného tímu ČSSR. Potom významne prispel k najslávnejšej ére tímu Červenej hviezdy, ktorý dlhšie patril medzi najlepšie v Európe. S „červienkou“ získal tri tituly majstra ČSSR (1978, 1979 a 1981), aj víťazstvá v dvoch najvýznamnejších európskych klubových súťažiach – v EPM v roku 1979 a v PVP v roku 1981.
V slávnom období ČH Bratislava sa Ľubor Halanda na dlhší čas dostal sa aj do československej reprezentácie mužov. Odohral v nej 76 medzištátnych zápasov. Na ME 1979 v Paríži bol člen tímu, ktorý obsadil 6. miesto. Žiaľ, nebolo mu súdené zahrať si na olympijských hrách. O účasť v Moskve 1980 prišiel smoliarsky, na OH 1984 v Los Angeles sa zase pre bojkot výprava ČSSR nezúčastnila.
Ako 29-ročný odišiel Ľubor Halanda hrať do Talianska, kde počas piatich rokov postupne pôsobil v kluboch Kutiba Falconara (A1), 1984-86 Valeo Mondovi a Juculano Agrigento (A2). Hráčsku kariéru ukončil v sezóne 1987/88 v Matadore Púchov. Hneď potom začal trénerské pôsobenie – najprv v Taliansku v kluboch Opel Agrigento (A2), resp. Citta di Castello (A1). V rokoch 1992 - 94 bol asistent trénera žien Slávie UK Bratislava a v rokoch 1993 - 1997 pri ženskej ženskej reprezentácii Slovenska. Trénerské pôsobenie ukončil v saudskoarabskom klube Ittihad Džidda.
Neskôr sa Ľubor Halanda venoval funkcionárskej práci v športe. V rokoch 2000 – 2005 bol generálny sekretár Slovenskej volejbalovej federácie. V rokoch 2005 až 2017 stál na čele nášho volejbalového hnutia ako prezident SVF. V tejto funkcii vďaka svojim dobrým kontaktom v Taliansku priviedol k vedeniu slovenskej reprezentácie mužov Taliana Emmanueleho Zaniniho, pod ktorého vedením tím dosiahol viacero úspechov, vrátane celkového triumfu v Európskej lige 2011.
Od roku 2004 Ľubor Halanda trikrát za sebou uspel vo voľbách do výkonného výboru SOV. V roku 2008 sa prvý raz stal viceprezidentom SOV pre letné športy, túto funkciu zastával aj v ďalšom štvorročnom volebnom období od roku 2012. V tom istom roku viedol slovenskú výpravu na OH v Londýne. Predtým dvakrát viedol slovenské výpravy na letných európskoch olympijských festivaloch mládeže (EYOF) – V Lignane-Sabbiadore 2005 a v Belehrade 2007. V rokoch 2011 až 2024 bol ako člen správnej rady CEV vo vedení Európskej volejbalovej konfederácie. Predošlých deväť rokov bol viceprezidentom CEV. Funkciu člena správnej rady Medzinárodnej volejbalovej federácie FIVB zastával v rokoch 2015 až 2024.
Od roku 2017 je Ľubor Halanda čestný prezident SVF. Je aj člen správnej rady Nadácie SOŠV. V októbri 2021 sa na 60. valnom zhromaždení SOŠV stal čestným členom Slovenského olympijského a športového výboru. Od roku 2022 je členom Siene slávy slovenského volejbalu.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
