Ľudia zo zákulisia našich olympijských účastí
Na multišportové podujatia prichádzajú s predstihom niekoľkých dní a odchádzajú až v čase, keď dejisko opustí posledný slovenský športovec. Nie je náhoda, že zamestnanci športového oddelenia Slovenského olympijského a športového výboru majú bohaté organizačné skúsenosti. Vďaka nim veľmi dobre vedia, čo je potrebné zabezpečiť, aby mohli športovci podávať ten najlepší výkon. Predstavujeme športové oddelenie SOŠV.
Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.
Na športovom oddelení SOŠV sa už usilovne pripravujú na olympijské hry v Paríži 2024. Ich práca sa však netočí len okolo „veľkých“ olympijských hier. Zabezpečujú hladkú účasť slovenských športovcov na všetkých podujatiach organizovaných Medzinárodným olympijským výborom, Európskymi olympijskými výbormi a od tohto roka aj Medzinárodnou asociáciou Svetových hier. Počas jedného štvorročného olympijského cyklu zabezpečujú zamestnanci športového oddelenia väčšinou deväť rôznych multišportových podujatí.
Ich úlohou je pripraviť všetky náležitosti, ktoré súvisia s účasťou slovenskej výpravy. „Sme v úzkom kontakte s organizačnými výbormi aj s našimi športovými federáciami a zväzmi. Zabezpečujeme akreditačný proces, dopravu na podujatie, prepravu materiálu, ubytovanie, pripravujeme podklady pre naše ďalšie oddelenia, dbáme na podpisovanie všetkých zmlúv a formulárov,“ vysvetľuje riaditeľ oddelenia Roman Buček.
Bývalému kajakárovi na hladkej vode a majstrovi ČSSR Romanovi Bučekovi už viac než tucet rokov asistuje bývalý volejbalový majster Slovenska Boris Demeter. Po olympioničke v ľadovom hokeji Zuzane Tomčíkovej nastúpila začiatkom novembra na športové oddelenie ďalšia olympionička – známa lukostrelkyňa Alexandra Longová.
Športová minulosť vie na tejto pozícii pomôcť
„Na oddelení aktuálne pracujeme traja. Máme rozdelené úlohy pre jednotlivé športové podujatia. Väčšinou je to tak, že ja zabezpečujem seniorské podujatia ako sú letné a zimné olympijské hry a Európske hry. Na podujatiach ako Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) a olympijské hry mládeže (OHM) je funkcia vedúceho výpravy rozdelená medzi mojich kolegov,“ hovorí Buček. Prvýkrát olympijskú atmosféru zažil v Atlante 1996, kde ešte ako dobrovoľník pomáhal vo výprave zabezpečovať napríklad aj presun vodáckej techniky cez oceán. Od roku 2000 nechýbal na žiadnych OH či ZOH, vedúcim výpravy SR bol na ZOH 2018 v Pjongčangu, OH 2020 v Tokiu aj na ZOH 2022 v Pekingu.
Nie je náhoda, že na oddelení pracovali a pracujú najmä bývalí športovci. „Športová minulosť vie na tejto pozícií veľmi pomôcť,“ myslí si Buček.
Prípravy na Paríž sú v plnom prúde
V neolympijskom roku 2023 sa bude konať aj zimná aj letná verzia EYOF, Európske hry v Krakove aj Svetové plážové hry na Bali. Napriek tomu už sú v plnom prúde aj prípravy na olympijské hry v Paríži 2024.
Intenzívnejšia práca pred olympijskými hrami sa spravidla začína dva roky pred ich začiatkom. „Už teraz je potrebné uzatvárať zmluvy o ubytovaní, hoci nevieme, koľko športovcov v Paríži budeme mať a aké budú ich potreby. Športová streľba bude vzdialená od Paríža 280 km. Zisťujeme, či náhodou nie je potrebné zabezpečiť podporný tím priamo tam. Aj vodný slalom a kanoistika budú 40 km od olympijskej dediny. Ešte nevieme, či bude únosné, aby športovci cestovali na kanál každý deň,“ ozrejmuje Buček aktuálny stav príprav.
Rok pred konaním OH/ZOH sa koná najdôležitejšie stretnutie - porada vedúcich výprav. Vždy býva v stredisku hier. „Tam už prezentujú úplne detailné informácie, časy presunov z dediny na športoviská či podmienky pre akreditačný proces. Dostaneme informácie o miestach v olympijskej dedine a otvára sa aj rezervačný systém pre letenky.“
Oslavy v bezprostrednej blízkosti medailistov
Na vrcholné podujatia síce pracovníci športového oddelenia nechodia fandiť športovcom, v nabitom programe si však nájdu čas aj na sledovanie ich súťaží. „Najkrajšie spomienky mám na momenty, keď naši športovci získajú medailu. Musím povedať, že sa nám podarilo byť pri drvivej väčšine z nich. Môžeme sa pohybovať v zákulisí, aj na miestach, kde sa bežný človek nedostane. Sú to nádherné momenty, keď sme v bezprostrednej blízkosti medailistov a môžeme s nimi zažiť tú radosť,“ hovorí Roman Buček.
Roman Buček ako vedúci výpravy blahoželá Petre Vlhovej k zlatu zo ZOH 2022.
„Koronaagenda“ azda už odpadne
Vlaňajšie olympijské hry v Tokiu 2020 a j tohtoročné ZOH v Pekingu, poznačila pandémia nového koronavírusu a ochorenia COVID-19. „Pred Tokiom a následne v Pekingu nám pribudla obrovská agenda - povinné testovanie, ktoré musel podstúpiť každý jeden účastník. Museli sme koordinovať testy v presných časových oknách, bolo to naozaj zložité,“ hovorí šéf slovenskej výpravy.
Paríž bude, zdá sa, bez výraznejších proticovidových opatrení. „Je to veľká úľava. Verím, že nám táto agenda odpadne a budeme od nej oslobodení. Do Európy a najmä do Európskej únie sa dostávajú olympijské hry po dlhom čase. To nám veľmi uľahčuje situáciu aj s cestovaním a s preclievaním rôzneho materiálu.“
Na všetko sa pripraviť nedá
Napriek tomu, že sa športové oddelenie snaží prichystať na akékoľvek situácie, nie vždy sa všetko darí podľa plánu. „Naplánovať riešenia dopredu sa nedá, hoci MOV dokonca organizoval aj seminár o tom, ako robiť plán pre riešenie ad hoc situácií, ktoré sa vyskytnú.“
Našťastie, problémy ako naozaj ťažké zranenia či nebodaj smrť účastníka, sa slovenským výpravám doteraz vyhýbali. „Mali sme však prípad vážnejšieho zranenia športovkyne v Pjongčangu 2018. Bolo potrebné zabezpečiť jej vyšetrenie v miestnej nemocnici, potom sme ju dopraviť späť na Slovensko, kde podstúpila operáciu,“ spomína Buček.
Odcudzený bicykel už nenašli
Bežne sa stávajú aj rôzne iné nepríjemnosti, ktoré musia v dejisku hier okamžite riešiť. „Napríklad až na ZOH zistíme, či sú voskovacie kabíny pre lyžiarskych servismanov dostatočné. Stalo sa nám, že sme museli práve v Pjongčangu hľadať možnosť, ako si prenajať kabíny mimo tých oficiálnych. Podarilo sa nám to v spolupráci s miestnym lyžiarskym klubom.“
Pri tisíckach nalietaných míľ sa ani slovenským výpravám nevyhla strata či odcudzenie batožín. „Spomínam si na zopár takýchto prípadov. V roku 2001 sa na EYOF sa stratil vak s lyžami pre biatlonistov, ale tam sme nič okrem poistnej udalosti nevedeli vyriešiť. Na ceste zo ZOH v Soči sa stratil box so servisným a technickým náradím a osobná batožina. Zrejme boli odcudzené. Po prílete z Európskych hier 2015 sa stratil aj jeden pretekársky bicykel. Takisto sa už nenašiel,“ spomína si Roman Buček.
Najväčšia úľava však pre ľudí zo športového oddelenia príde po príchode domov. „Som vždy rád, keď prídeme domov ako poslední a vydýchneme si. My zo športového oddelenia odlietame odlietame na hry už dosť v predstihu a vraciame sa jeden až dva dni po odchode posledného člena výpravy. Keď sú všetci doma a všetok materiál je na mieste, vtedy je to dobré,“ dodal Roman Buček.
