Mariána Kovačócyho viac mrzí neúčasť v individuálnom trape, Jana Špotáková má motiváciu pred i do Paríža
Vzájomne sa podporovali, počas položiek ticho povzbudzovali. Po skončení kvalifikácie sa objali, povedali si zopár slov. Trapisti Marián Kovačócy s Janou Špotákovou odchádzali zo strelnice Asaka nespokojní. Mnohí by ôsme miesto brali, oni cítili, že mohli preniknúť aj bližšie k medailovým pozíciám.
Od rozstrelu o bronz ich delilo dva body, od piateho miesta jediný. Po dvoch položkách boli v hre o medaily. Zostávalo posledných 25 výstrelov pre každého z nich. Keď dostrieľali bolo práve tokijské poludnie. Obaja vedeli, že sa im sen o lepšom ako ôsmom mieste rozplynul.
Kovačócy upokojoval Špotákovú
„S nástrelom 74 bodov som spokojný. Mrzí ma, že nám jeden, dva body chýbajú k ešte lepšiemu umiestneniu. Netreba nad tým rozmýšľať. Ideme sa pozerať ďalej do budúcnosti,“ rozhovoril sa Marián Kovačócy.
Z dvojice pôsobil pokojnejším dojmom. Tridsaťšesťročný trapistka svoju o rok mladšiu kolegyňu upokojoval, dodával jej pri streľbe potrebné sebavedomie: „Janka bola nervóznejšia. Občas som jej ukázal, nech spomalí, nech je pokojnejšia. V poslednej ,runde’sme vedeli, že ak ju zvládneme, môžeme skončiť veľmi dobre. Celkový výsledok je napokon tiež dobrý.“
Jana Špotáková zažila olympijskú súťažnú atmosféru prvýkrát. Boj o medaily odviali jej tri zaváhania pri výstreloch deväť až trinásť v poslednom treťom kole kvalifikácie. Poriadne sa pri nich vytrápila, aj dvanásty, ktorý zasiahla, bol až dupľovaným výstrelom.
Problémy v poslednom kole
„Keby som niekomu povedala, čo sa mi vtedy odohrávalo v hlave, asi by ma hneď z letiska vo Viedni brali do Pinelky v Pezinku (psychiatrická nemocnica – pozn.). Bol tam poriadny guláš. Strelnica v Tokiu je krásna, počasie je super, ani enormné teplo nie je problém. Jediným problémom je, ak si niekto stojí v ceste ako ja počas piatich výstrelov v poslednej položke. Mrzia ma, lebo sme sa mohli motať ešte na vyšších priečkach,“ smútila 35-ročná rodáčka z Bratislavy.
Priznala, že sa zľakla zodpovednosti, ktorú zrazu mala. Napriek upokojovaniu od kolegu prišli zaváhania. „Naozaj ma to veľmi hnevá, lebo Majo strieľal božsky. Bohužiaľ, zodpovednosť som nezvládla. Nebola to síce úplná katastrofa, prvé dve kolá boli fajn. Po hnusnom strese v poslednom mi zostávalo do konca ešte veľa terčov. Chcela som to dobojovať bez chyby, keďže každý terč sa ráta. Nikto mi síce hlavu za 8. miesto neodtrhne, odtrhnem si ju však sama,“ hovorila so smutným hlasom.
Sklamanie i očakávanie radostných udalostí
Obaja strieľajú mix už dlhšiu dobu. Aj preto vedeli, ako majú spoločne na strelnici komunikovať. Pred olympijskými hrami sa s nimi zahral aj život. Obaja boli dva roky v domnení, že budú strieľať v Tokiu aj individuálnu súťaž. Krátko pred odletom sa dozvedeli, že môžu štartovať len v tímovej. Oboch to sklamalo.
„Mal som už skúsenosti z Ria, veril som si aj v individuálnej súťaži. Viac ako 8. miesto v mixe ma mrzí, že som nedostal možnosť strieľať jednotlivcov. Mal som dobrú formu, absolvoval kvalitné sústredenia. Po oznámení verdiktu som zostal veľmi sklamaný. Nemôžem nikoho viniť. Musím sa s tým len zmieriť a ideme ďalej,“ priznal majster sveta z roku 2009.
Na individuálnom zlate Zuzany Rehák Štefečekovej má veľkú zásluhu aj Jana Špotáková. Kolegyňu veľmi podporovala, držala jej palce. Usadila sa neďaleko strelnice a držala kamarátku v potrebnom sústredení sa. Rovnako ju rozveseľovala aj v olympijskej dedine.
Aj vďaka zážitkom z tokijskej olympijskej dediny a zo strelnice by sa rada Špotáková pozrela aj do Paríža 2024.
„Veľmi som sa tešila, že budeme spolu na olympijských hrách. Vedela som, že to môže Zuzke pomôcť a bude mať väčší pokoj. Teraz sa už teším domov, s manželom by sme chceli zväčšiť rodinnú enklávu o jedného člena. Paríž ma však nenecháva chladnou. Tieto olympijské hry boli také krásne, že by som rada zažila ešte jednu. Tokio ma motivovalo,“ priznala mama šesťročného syna Milana.
O tri roky v Paríži už bude mať 38 rokov. Príklad viacerých strelkýň a ich úspechy ukazujú, že v tomto športe vek nerozhoduje. Dôležitá je najmä kondícia, psychická pohoda a presné oko.
„Zuzka Rehák Štefečeková je jasná úkaz toho, že streľba nie je limitovaná vekom, len výkonom. Všetko sa dá zvládnuť, aj rodičovstvo, ak máte správne oporné body – rodinu, manželov či babky. Bez toho by to už nešlo. Nemôžeme si len samé so Zuzkou povedať, že niekam ideme. Všetko je najmä o rodinnej pohode,“ dodala Špotáková.
