Jozef Metelka v kvalifikácii „vyfasoval“ od súpera priepastných päť sekúnd, no pred finále s Archiem Atkinsonom neskladal zbrane i keď prízvukoval, že stiahnuť také manko by bol zázrak. Ten sa síce nekonal, no slovenskému paracyklistovi nakoniec prialo šťastie, keď jeho britský súper dve kolá pred koncom stíhacích pretekov na 4000 m spadol a Metelka tak v Paríži skompletizoval víťazný hetrik.

„Bolo v tom viac šťastia ako rozumu. Toto sa nestalo asi od čias dinosaurov, je to niečo totálne neočakávané,“ povedal plný dojmov po tom, čo mu po Riu 2016 a Tokiu 2020 opäť zavesili na krk zlatú medailu.

Medzinárodná cyklistická federácia (UCI) v uplynulých rokoch upravila kategorizáciu stupňov zdravotného znevýhodnenia v paracyklistike. Do Metelkovej triedy C4 sa tak dostali aj pretekári, ktorí majú obe nohy, a Slovák, i keď je dvojnásobný obhajca titulu, už nebol najväčší favorit na zlato.

„O zlatom hetriku sa mi zhruba polroka dozadu mohlo iba snívať. UCI i viaceré federácie zamiešali karty, keď upravili pravidlá, a tak jazdím proti súperom s dvoma nohami. Je tak ťažké povedať, či je niekto v kategórii C4 alebo C5. Taký Kevin le Cunff mal napríklad namierené do profesionálneho tímu. Druhá vec je, že môj bicykel nie je zďaleka taký dobrý, ako má on, Briti, či Američania. Tá technológia uletela úplne dopredu. Takže som do toho išiel s vedomím, že poriadne natrénujem a uvidíme, čo bude. Uplynulý polrok som na časovkárskom bicykli strávil toľko času, ako doteraz nikdy,“ vyznal sa po triumfe.

Tridsaťsedemročný cyklista, ktorý má amputovanú časť ľavej nohy a používa protézu, vstúpil do sobotňajšej súťaže na velodróme v St. Quentine des Yvelines ako úradujúci svetový i paralympijský rekordér s časom 4:22,772 minúty z augusta 2021 v Tokiu. V poslednej rozjazde s Atkinsonom zaostal za týmto výkonom len o dvadsaťosem stotín sekundy, no postúpil len z druhého miesta. Jeho britský súper totiž zlomil Metelkov rekord o neuveriteľných päť sekúnd a 72 stotín. Vyzeralo to tak, že o držiteľovi zlatej medaily bolo rozhodnuté ešte pred finále.

Britský pilot mal aj v ňom od začiatku navrch a Metelku rýchlo dobiehal, po polovici mu dýchal na chrbát a pokúšal sa súpera dostihnúť. V takom prípade by sa preteky okamžite skončili a zlato by zavesili na krk Atkinsonovi. Mladý pretekár však tempo prepálil, postupne začal strácať z náskoku a dve kolá pred koncom spadol.

„Archie spadol v rohu, v ktorom sa mne predtým pošmyklo koleso, keď som išiel kilometer s pevným štartom. Myslel som si, že som tam urobil nejakú ´somarinu´, ale zrejme je tam niečo na tej dráhe, možno je viac vydraná alebo niečo s lakom. Takže sa to zlato nakoniec nejakým spôsobom vydarilo. Nepochopiteľné pre mňa, ale hlavne, že to je,“ tešil sa.

Priamo počas finálovej jazdy nevedel, že súper spadol, ani že strácal z náskoku: „Možno bol unavený, neviem. Ja som si išiel svoje. Na dráhe nemám šancu vedieť, čo ten druhý robí, ak ho náhodou nemám rovno na opačnej strane. A vedel som, že tam nebude.“

Metelkov tréner Kyleighom Manners musel pred finále vymyslieť novú taktiku, keďže na čistý výkon mal navrch Atkinson. Zvolil stratégiu, že sa pôjde dve kolá ako v stíhačke a ďalšie dve rýchlejšie, čo prekvapilo aj jeho zverenca. „Potom zase trošku menej a zase trošku viacej. Bol to totálny mix a myslel som si, že tréner si robí dobré ráno, lebo občas zvykne takéto blbosti vymýšľať. Ale väčšinou, nie väčšinou, ale stopercentne to funguje. Tak som si povedal: ´Skáčem tak, ako pískaš´. No a nejakým spôsobom sa to podarilo,“ povedal Metelka, ktorý v prvom momente, ako videl súpera na zemi, ani nepomyslel na víťazstvo. Naopak, hlavou mu prebleskol incident z pretekov v holandskom Apeldoorne: „V prvom rade som pomyslel na to, aby sa neopakoval. I keď tam to nebol jeden jazdec ale tandem. Pilot mal po páde tak dve a polmetrovú triesku v bruchu a musela ho vziať sanitka, neviem či nie aj helikoptéra. No a atlét, čo je za ním, mal asi polmetrovú triesku v lakti. To som videl tesne pred mojím štartom. V tej rýchlosti, v ktorej ideme, sa môže stať veľmi ľahko niečo zlé.“

Piatkovým triumfom sa pre Metelku skončilo účinkovanie na dráhe, v Paríži však zabojuje ešte na ceste, kde ho čaká časovka aj cestné preteky s hromadným štartom. „Moja druhá špecialita je cestná časovka. Veľmi sa na to teším, teraz sa začína párty, mám jednu medailu a je to super pocit. Tá časovka je trochu vyrovnanejšia a môže sa stať všeličo, nie je to taká lotéria ako cestné preteky. Možno sa podarí ešte jedno zlato, to by bola ´pecka´,“ zaželal si.