Na stretnutí olympionikov loptou z olympijského Tokia 1964 uviedli do života publikáciu SOV o Bohumilovi Golianovi
BRATISLAVA 23. novembra (SOV) – Na sobotňajšom stretnutí slovenských olympionikov – seniorov v Dome športu v Bratislave sa odohrala aj pekná slávnosť s trochu smutným podtónom – „krst“ publikácie podpredsedu Slovenskej olympijskej akadémie profesora Jána Grexu „Volejbalový velikán Bohumil Golian“ o mimoriadnej a doslova kalokagatickej osobnosti slovenského športu a olympijského hnutia, ktorá nás navždy opustila vo veku 80 rokov v januári 2012.
Rodina Bohumila Goliana pri tejto výnimočnej príležitosti v sále vystavila najcennejšie medaily, ktoré Bohuš získal ako športovec – medzi nimi striebornú olympijskú medailu z Tokia 1964 a bronzovú z Mexico City 1968, zlaté medaily z majstrovstiev sveta 1956 a 1956 aj z majstrovstiev Európy 1958, i ďalšie medaily zo svetových a európskych šampionátov a najvýznamnejšie športové ocenenia.
Autor Ján Grexa sa v krátkom príhovore pred „krstom“ knihy vyznal zo vzťahu k Bohušovi Golianovi, ktorý bol najprv jeho veľkým volejbalovým vzorom, potom pedagogickým kolegom na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, následne „kolegom“ v Slovenskej olympijskej akadémii (spoločne absolvovali napríklad množstvo besied) a napokon aj blízkym priateľom. Vyjadril potešenie, že publikácia o Golianovi konečne vyšla, ale aj smútok, že ju nepísal ešte za jeho života, keď by Bohuš mohol pri jej tvorbe najviac pomôcť. Ocenil však v tejto súvislosti veľkú pomoc celej rodiny Golianovcov, ako aj pomoc Bohušovho dlhoročného spoluhráča a blízkeho priateľa Romana Rjachovského.
Múzeum telesnej kultúry v SR, ktoré na slávnosti zastupovala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová, poskytlo na túto príležitosť veľký baner vydaný k zvoleniu Bohumila Goliana za najlepšieho slovenského volejbalistu v 20. storočí, ako aj už rozpadajúcu sa loptu z olympijského Tokia 1964. Hralo sa s ňou v zápase o zlatú medailu medzi družstvami ČSSR a ZSSR a do zbierok múzea sa dostala spolu s pozostalosťou slávneho rozhlasového reportéra Gabriela Zelenaya, ktorému ju venoval práve Bohumil Golian.
Pri krste publikácie „Volejbalový velikán Bohumil Golian“, ktorú Slovenský olympijský výbor vydal teraz v novembri v rámci svojho dlhodobého Programu olympijskej výchovy, autorovi Jánovi Grexovi asistovala Bohušova manželka Marta Golianová, prítomný bol aj syn Róbert Golian s manželkou.
Samotný akt „krstu“ vykonali dva volejbalové a olympijské osobnosti – Bohušov spoluhráč z reprezentačného tímu ČSSR, ktorý získal striebro na OH 1964 v Tokiu a zlato na MS 1966 v Prahe, dnes tajomník Slovenskej asociácie olympionikov Jozef Labuda a ďalší bývalý popredný čs. reprezentant Ľubor Halanda, dnes viceprezident Slovenského olympijského výboru pre letné športy a prezident Slovenskej volejbalovej federácie (mimochodom, Bohumil Golian bol čestným členom SOV aj SVF). Obaja knižku uviedli do života tým, že ju „poklepali“ vskutku historickou loptou z volejbalového turnaja OH 1964 v Tokiu.
Prítomní olympionici na záver slávnostného aktu veľkým potleskom vzdali hold pamiatke muža, ktorý bol ocenený všetkými možnými domácimi volejbalovými, športovými aj olympijskými poctami, Medailou Pierra de Coubertin od Medzinárodného olympijského výboru a aj mimoriadnym uznaním Medzinárodnej volejbalovej federácie, ktorá ho zaradila medzi 25 najvýznamnejších volejbalistov sveta v 20. storočí. Ľubor Halanda po uvedení knižky do života odovzdal Marte Golianovej kyticu. „Bol to veľký športovec a veľmi dobrý človek aj otec,“ povedala o zosnulom manželovi pani Marta a v návale dojatia z tejto chvíle už ďalej nedokázala hovoriť.
