Na skútri začal jazdiť ako 12-ročný, dnes má 34 rokov a zbiera ocenenia po celom svete. Slovenský skútrista Mário Lamy sa nedávno vrátil z majstrovstiev sveta vodných skútrov na Floride s titulom vicemajstra. Získal druhé miesto v kategórii Runabout Superstock, k nemu pridal aj štvrté miesto v kategórii Runabout GP. V rozhovore prezradil, ako zvláda financovať tento náročný šport i to, aké nebezpečenstvo číha na pretekára počas jazdy.

Ako by ste v skratke opísali svoj šport ľuďom, ktorí sa v ňom veľmi nevyznajú?

Vodné skútre sú fenomén, ktorý u nás vodácka verejnosť eviduje od začiatku 90. rokov. Ich kolískou je Amerika, kde sa tento šport teší obrovskej popularite. Pretekárske skútre dosahujú rýchlosť cez 140 km/h. Preteky sa jazdia na tri rozjazdy. Jazdí sa v štýle motokrosu – 15 minút v priestore ohraničenom bójkami. Základné rozdelenie skútrov sú skútre typu stojka (vodné skútre, na ktorých sa stojí) a skútre typu sedačka (vodné skútre, na ktorých sa sedí). Ďalej sa delia do rôznych kategórií podľa úprav motora. Ja jazdím na vodnom skútri typu sedačka v kategórii Superstock a Open.

Kedy a akým spôsobom ste sa začali pretekať na vodných skútroch?

Zrodilo sa to tak, že keď som mal 12 rokov, začal na vodných skútroch jazdiť môj otec. Oslovil ho jeden športový klub. Vtedy sa ešte organizovali preteky aj na Slovensku. Bolo to niečo nové, zaujalo ma to. Bolo to niečo iné, niečo čomu sa nevenovali všetci. Momentálne mám 34 rokov a ešte stále ma to neprestalo baviť.

Ako vyzerá váš tréning? Je tento šport, resp. tréning fyzicky náročný?

Ťažká otázka. Vždy si poviem, že by som mal chodiť každé ráno do posilňovne a aspoň raz týždenne so skútrom na vodu, ale to sa nedá, keď chodím do normálnej práce, opravujem skútre a venujem sa rodine. Ak mi vyjde trochu čas mimo sezóny, tak sa venujem napríklad motokrosu. Presná príprava na preteky neexistuje, na trati je to neustála improvizácia, raz máme rovnú hladinu, v ďalších kolách sú tam polmetrové vlny.

Popíšte rozdiel medzi vaším strojom na pretekanie sa a medzi skútrom, ktorý sa dá požičať na dovolenke...

Základný výkon bežných sériových vodných skútrov sa pohybuje medzi výkonom 60 až 90 koní, stred zvykne mať 130, 150 až 215 koní a tá sériová špička 260 až 300 koní. Môj závodný skúter pre kategóriu OPEN má 500 koní, váha 270 kg. Má kompletne upravený motor s turbom a karbónovým trupom.

"Tento šport je veľmi nebezpečný, pretože pretekárske vodné skútre nemajú brzdy ako autá a motorky."

Je tento šport nebezpečný, podobne ako preteky áut či motoriek?

Tento šport je veľmi nebezpečný, pretože pretekárske vodné skútre nemajú brzdy ako autá a motorky. Na trati pretekov neustále improvizujeme. Ide pred vami skúter, priletí na bójku, dostane vlnu, otočí ho a ostane stáť. A v tom prúde vody zistíte neskoro, takže tam je neustále potrebné jednak predvídať, jednak mať aj veľmi rýchle reakcie, aby ste do neho nenarazili. Keď ide desať jazdcov na jednu bójku a každý tam má 140 km/h, je často len otázkou šťastia, kto a ako z tej bójky zasa vyjde.

Kanoisti hovoria, že v ich športe im môže preteky skomplikovať aj ryba, ktorá sa vymrští do vzduchu alebo udrie do pádla. Môže sa stať niečo podobné aj pri skútroch?

Ryby nás vôbec neovplyvňujú, pretože skútre sú v dnešnej dobe veľmi rýchle a pri tých rýchlostiach sme niekedy viac nad vodou ako vo vode.

Foto

Archív Mário Lamy

Kto tvorí váš tím a čo všetko musí pred súťažou pripraviť?

Najviac mi pomáha otec, ktorý mi robí mechanika. Všetko ostatné si robím sám, pripravím si skútre z technického hľadiska, naložím na vozík, nabalím auto a ide sa na preteky. S otcom sme na všetko úplne sami.

"Musím sa veľmi obracať, aby som si dokázal získať financie na tento náročný šport."

Viackrát ste si museli na súťaže v USA požičať skúter priamo v krajine. Takýto šport musí byť finančne náročný. Ako to vyzerá s vaším financovaním? Dostávate aj nejaký príspevok, alebo všetko „ťaháte” vy?

Som v Slovenskom zväze vodného motorizmu ako oficiálny reprezentant. Zväz sa mi snaží pomáhať v rámci možností, aj keď má obmedzené množstvo peňazí. Mám občianske združenie, cez ktoré sa snažím získať 2%. Sponzori sa do tohto športu na Slovensku nehrnú. Musím sa veľmi obracať, aby som si dokázal získať financie na tento náročný šport.

S tým súvisí aj ďalšia otázka... Aké je vaše civilné povolanie?

Pracujem ako strojný inžinier a vo svojom voľnom čase upravujem vodné skútre.

Nedávno ste získali titul vicemajstra sveta, aké máte pocity a ako ste vnímali preteky?

Pocity z titulu vicemajstra sveta mám veľmi dobré. Aj keď môžem povedať, že viac by ma potešilo obhájiť minuloročný titul majstra sveta. Jazdil som na požičanom skútri, ktorý bol veľmi dobre pripravený, no, bohužiaľ, tri kolá pred koncom sa mi pokazil supercharger (mechanicky poháňaný kompresor) a musel som postáť z prvého miesta. Takého veci sa stávajú aj pri „našpičkovanej“ technike. Spravím všetko pre to, aby som budúci rok získal svoj tretí titul majstra sveta.

Aké sú vaše ďalšie ciele do budúcnosti?

Chcel by som si veľmi splniť sen a absolvovať kompletné majstrovstvá Ameriky, kde je tento šport veľmi populárny. Dúfam, že mi bude moje zdravie ešte dlho slúžiť a budem sa vedieť dlho venovať tomuto náročnému športu.