Národný beh Devín – Bratislava je nezmar, pretrpel II. svetovú vojnu aj takzvanú studenú a nezlomil ho ani koronavírus
Hoci osud Národnému behu Devín – Bratislava priniesol počas sto rokov existencie mnohé krušné chvíle, nikdy sa nepoddal. Nezlomila ho II. svetová vojna, ani komunistická „železná opona“ v 50. a 60. rokoch minulého storočia v období takzvanej studenej vojny medzi „východom“ a západom“ a, zdá sa, nezlomí ho ani koronavírusová pandémia, s ktorou svet bojuje v tretej dekáde druhého milénia.
Populárny „Devín“ – najstaršie slovenské atletické podujatie s dátumom narodenia 24. 4. 1921 – sa síce pre pandémiu vlani neuskutočnil, v tomto roku predsa len bude, aj keď namiesto plánovanej veľkolepej oslavy storočnice jeho vzniku iba vo virtuálnej podobe. V pôvodnom aprílovom termíne stopli podujatie protipandemické opatrenia a, žiaľ, situácia sa zopakovala aj v náhradnom. Namiesto klasických pretekov spod devínskeho brala do centra Bratislavy absolvujú bežci takmer 12-kilometrovú trať len virtuálne, každý sám.
„Do poslednej chvíle sme sa snažili o čo najvýhodnejšiu verziu pretekov. V hre bola najprv možnosť, že reálne pobeží 2400 zaočkovaných účastníkov. Po sprísnení opatrení sme uvažovali o vlnových štartoch so 400 a neskôr s 200 bežcami, ale ukázali sa ako nerealizovateľné,“ objasňoval Ladislav Križan, riaditeľ Správy telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislava (STaRZ), ktorá je hlavný organizátor podujatia. „Chceli sme potom zorganizovať aspoň manifestačný beh pre stovku osobností spätých s pretekmi, no po vyhlásení lockdownu padla aj táto alternatíva. Ostala nám jediná možnosť – zorganizovať aspoň virtuálny beh. V roku stého výročia vzniku si tento klenot slovenského športu zaslúži, aby sme si ho pripomenuli.“
V súčasnej neľahkej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, sa organizátori rozhodli pre šľachetné gesto: Vyzbierané štartovné od všetkých prihlásených účastníkov poputuje po dohode organizátorov (STaRZ, SAZ, SOŠV, BE COOL) iniciatíve #KtopomozeSlovensku, aby mohla pripraviť a distribuovať energetické balíčky pre zdravotníkov a zdravotníčky bojujúcich s pandémiou COVID-19. „Práve ich vyhlásime symbolicky za morálnych víťazov podujatia,“ doplnil Ladislav Križan.
Pekná symbolika, lebo aj predsedom prvého organizačného výboru Národného behu Devín – Bratislava bol lekár – MUDr. Gejza Rehák, ktorý medicínu študoval v Budapešti a vo Viedni, a od septembra 1919 až do smrti v marci 1940 bol riaditeľ Štátnej nemocnice v Bratislave, vtedy najväčšej na Slovensku.
Okrem virtuálneho behu na 11,5 km, do ktorého sa môže zapojiť ktokoľvek na celom Slovensku, pripravujú organizátori Národného behu Devín – Bratislava na nedeľu 28. novembra aj symbolický beh štvorice osobností, ktoré budú zastupovať jednotlivé inštitúcie podieľajúce sa na prípravách storočnicovej edície. Za Slovenský atletický zväz (SAZ) pobeží líderka priebežného poradia Bežeckého pohára SAZ 2021 („Devín“ mal byť jeho súčasť), slovenská vytrvalecká reprezentantka Lucia Pelikánová, za agentúru Be Cool (podujatie zabezpečuje technicky) sa vydá na trať 69-ročný Július Lanátor, ktorý na podujatí štartoval nepretržite od roku 1982, Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) bude reprezentovať olympionička v lukostreľbe Alexandra Longová a za STaRZ pobeží starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, dlhoročný a pravidelný účastník “Devína”.
„Škoda, že nie je možné zorganizovať aspoň 100-členný manifestačný beh. Plánovali sme totiž pozvať viaceré veľké osobnosti slovenskej atletiky spätej s podujatím, s jeho minulosťou i súčasnosťou. Chceli sme mať na štarte oboch najčastejších víťazov, Miroslava Vanka, ktorý triumfoval šesťkrát i Alenu Močáriovú, sedemnásobnú víťazku, uvažovali sme o pozvánkach aj pre ďalších víťazov – Paulínu Májovú-Kirnovú, Danu Janečkovú. Katarínu Pejpkovú-Berešovú, Zuzanu Nováčkovú, Jozefa Lenčéša, Marcela Matanina a aj Antona Javorku, ktorý vyhral v roku 1972 a bežecky je stále aktívny,“ priblížil, žiaľ, nezrealizovateľné plány prezident SAZ Peter Korčok.
Práve SAZ v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom pripravil pre všetkých účastníkov Národného behu Devín – Bratislava ozajstnú lahôdku mapujúcu históriu podujatia: publikáciu Miroslava Hazuchu s názvom „Slovenský bežecký klenot“ s podtitulom 100 rokov Národného behu Devín – Bratislava. Slávnostne ju vodou zo sútoku riek Morava a Dunaj pokrstí kvarteto symbolických bežcov v nedeľu tesne pred štartom.
„Je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie. Ohromilo ma, keď som sa dozvedel, že legendárny pán František Hulán z bratislavských Spojov, pravidelný účastník v 70. a 80. rokoch, prvý raz bežal už v roku 1924 a v predvojnovej ére bol raz druhý a dvakrát tretí. Jeho meno figurovalo vo výsledkoch až do roku 1983, keď štartoval na svojom poslednom ročníku vo veku 78 rokov. V tom roku, žiaľ, potom na jeseň odišiel na večnosť,“ podotkol viceprezident SAZ Ladislav Asványi.
Pandémia výrazne skomplikovala situáciu aj celému tímu agentúry Be Cool, ktorá v roku 2021 zabezpečuje „Devín“ technicky. „Minulý víkend sme pripravovali štyri možné scenáre pretekov, no najnovšie opatrenia spôsobili, že sme napokon museli pripraviť piaty – virtuálny. Okamžite sme zastavili registráciu na klasické preteky a celý systém sme prehodili na virtuálnu súťaž. Museli sme všetkých prihlásených zrozumiteľne informovať, čo sa bude diať ďalej a veru, nebolo toho málo. Aj v tejto situácii bolo potrebné zapáliť v našom tíme novú iskru a urobiť všetko pre to, aby aj virtuálne bežalo čo najviac ľudí a pomohli sme tak zdravotníkom,“ poznamenal Jozef Pukalovič z Be Cool. „Verím, že úsilie všetkých, ktorí sa zapojili do neľahkých príprav storočnicového Devína bude mať napokon želaný efekt a okrem toho, že si ľudia zašportujú – síce len individuálne – pomôžeme aj dobrej veci.“
MÍĽNIKY NÁRODNÉHO BEHU DEVÍN – BRATISLAVA
1921: V premiére z Devína odštartovalo 37 bežcov a 21 z nich dobehlo do cieľa pred budovou SND – ako prvý Václav Vohralík zo Sparty Praha, na OH 1920 štvrtý na 1500 m.
1925: Prvýkrát vyhral slovenský bežec, pravda, v drese pražskej Sparty – košický rodák Jozef Koščák. Napriek tomu, že omylom vystúpil z vlaku v Devínskej Novej Vsi a do Devína musel šliapať peši. Hneď za ním dobehol cabaj-čáporský rodák František Hulán (I. ČsŠK), ktorý rok predtým ako ani nie 19-ročný skončil tretí a na behu štartoval ešte aj ako 74-ročný (1979)!
1928: Prvá, našťastie len ročná pauza: beh sa oficiálne nekonal z technických dôvodov, zrejme však pre nedostatok financií.
1931: Koščák vyhral tretí raz (1926 ako člen Sparty, 1929 a 1931 Moravskej Slávie Brno) a natrvalo získal pohár venovaný Lekárskou fakultou UK. Mohol ho mať už o rok skôr, ale na 7. km si zranil koleno a odviezli ho do nemocnice.
1932: Koščák v drese MS Brno vyhral znova – nový pohár, ktorý venoval rektor UK Dobroslav Orel, vyhlásili za večne putovný a víťazov ním dekorujú dodnes. Ročník č. 11 bol prvý raz majstrovstvami Slovenska v cestnom behu: titul získal tretí Ján Stiteczký (PTE Bratislava).
1935: Prvý víťaz z bratislavského klubu: František Šolti (PTE).
1936: Premiérový triumf atléta usporiadateľského I. ČsŠK: Karol Herceg, ktorý vyhral aj o rok, bol tiež výborný cyklista a ešte lepší cyklistický tréner.
1939 – 1947: Prvá veľká „diera“ v histórii, spôsobená najskôr viedenskou arbitrážou (Devín sa stal súčasťou tzv. tretej ríše) a potom druhou svetovou vojnou.
1948: Po desaťročnej prestávke beh obnovili – najmä zásluhu Rudolfa Holzera. Prvé tri povojnové ročníky vyhral František Augustín, ale ani tie sa neuskutočnili „v kuse“, v r. 1950 preteky nepovolili a o rok sa 20. ročník konal len vďaka zaradeniu do programu osláv Dňa armády a – na skrátenej trati.
1952 – 1966: V päťdesiatych rokoch bol Devín súčasťou pohraničného pásma a súdobý režim v ňom nepovoloval akcie, v šesťdesiatych zasa Slovan ako nástupnícky klub po I. ČsŠK nemal organizačný potenciál nadviazať na tradíciu.
1967: Podujatie na Holzerov podnet vzkriesila TJ Rapid Bratislava – nemala síce atletický oddiel, zato podnikavých funkcionárov (František Letovanec, Jozef Brlica), ktorí vďaka tzv. pridruženej výrobe cez svoje účelové zariadenie získali financie a „ideovo“ ho spojili s Dňami čs.-sovietskeho priateľstva. Prvý raz štartovali aj štyria cudzinci a jeden z nich v lejaku vyhral – Švajčiar Walter Dietiker (1969 znova).
1970: Ďalšia absencia – najmä dôsledok infarktu, ktorý v decembri 1969 postihol Rudolfa Holzera.
1971: Návrat v netradičnom termíne (október) a na skrátenej trati: pre výstavbu Mosta SNP bol cieľ pred PKO (až do 1974) a prvý primát dosiahol vytrvalec banskobystrickej Dukly Peter Suchán.
1976: Rapid sa usporadúvania behu vzdal. V kalendári EAA figuroval s termínom 24. apríl, uskutočnil sa však až 14. novembra, keď sa nad ním zmilovalo pár funkcionárov Slovana na čele s behávajúcim hospodárom TJ Viktorom Nedvedom, ktorý bol motorom podujatia až do roku 1991. Suchán štvrtým víťazstvom (1971, 1974 – 1976) vyrovnal Koščákov rekord. Prvý raz bežali aj ženy: vyhrala Paulína Kirnová (aj 1977 a 1978) pred Máriou Nagyovou, manželkou jej trénera a iniciátora premiéry Juraja Nagya.
1977: Zásluhou atletického nadšenca Pavla Safku zažil premiéru mládežnícky Malý Devín. Jubilejný, tridsiaty ročník toho „veľkého“ vyhral Dušan Moravčík, rodák z Bánova, strieborný stípliar ME 1971 a piaty na OH 1972 – z víťazov sa súdobým svetovým postavením asi najviac priblížil Vohralíkovi.
1982: Prvá vlna popularity rekreačného behania – počet účastníkov prekročil tisícku (1211). A prvý raz obe kategórie vyhrali zverenci jedného, banskobystrického trénera Róberta Rozima: ženskú jeho dcéra Katarína a mužskú Martin Vrábeľ.
1985: Prvý raz vyše dvetisíc štartujúcich (2255) a Rozimovo repete: s Vrábľom vyhrala Jana Kučeríková.
1986: Tentoraz vyhralo Janino dvojča Alena, ale pod priezviskom Močáriová – neskôr ešte šesťkrát. Podujatie sa premiérovo nazývalo „národný beh“.
1987: Vrcholil boom: počet štartujúcich prekročil trojtisícovú hranicu (3225). Ešte aj o rok, potom však 10 rokov postupne klesal, až pod tisícku…
1990: Na Slovanskej ceste v dôsledku Novembra 1989 zmizli ostnaté drôty a pohraničníci nesliedili, ale bežcom koncertovali na bicie nástroje…
1992: Preteky v ďalšej krízovej situácii prevzala pod krídla Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR, ktorej vtedy šéfoval kajakársky olympionik 1972 Ľubomír Kadnár – dušou akcie sa na 25 rokov vo funkcii hlavného koordinátora stal Peter Blaho.
1994: Prvý primát Miroslava Vanku z banskobystrickej Dukly, ktorý si o 14 (!) rokov dobehol po dodnes mužom neprekonaný šiesty.
2000: Až v 25. ročníku ženského behu vyhrala cudzinka, ale v drese bardejovského klubu: Poľka Izabela Zatorská (a o dva roky znova), medailistka MS a ME v behu do vrchu.
2001: Močáriová zavŕšila jedinečnú sériu: vyhrala siedmy raz.
2009: Premiérové víťazstvo bežca z iného kontinentu – Etiópčan Feyissa Mossisa však už dva roky žil v Maďarsku.
2010: Začiatkom 21. storočia dorazila na Slovensko druhá vlna popularity behov, počet štartujúcich začal znova rásť a prekročil rekordné číslo z osemdesiatych rokov (3905).
2011: Padla štvortisícová hranica: 4463.
2014: Aj päťtisícová: 5158. Trebišovská rodáčka Katarína Berešová, londýnska olympionička, vyhrala šiesty raz (predtým 2006, 2008, 2010, 2011, 2012) a prvý z troch primátov získal Joel Mwangi, Keňan behajúci za maďarský Benedek Team.
2015: Padla šesťtisícová hranica (6171 – aj spolu s účastníkmi „Malého Devína“)
2018: Historicky najvyšší počet účastníkov na klasickom „Devíne“ – 6020 bežcov (4265 mužov a 1755 žien), z nich preteky dokončilo 6015.
2019: Caroline Korirová z Eldoretu sa do histórie zapísala ako prvá africká i kenská víťazka.
2020: Preteky sa v tradičnom aprílovom, ale ani v náhradnom októbrovom a decembrovom termíne (plánoval sa symbolický beh s približne 100 účastníkmi) pre koronavírusovú pandémiu neuskutočnili.
2021: Podujatie sa uskutočnilo len virtuálnou formou, keďže klasickú v apríli a aj v náhradnom novembrovom termíne stopla znova pandémia. Štvorica bežcov zastupujúcich jednotlivých organizátorov (STaRZ, SAZ, SOŠV, BE COOL) v nedeľu 28. 11. Symbolicky zabehla 11,5 km z Devína do centra slovenskej metropoly.
