Neúspech spred roka ich nezastavil, ale namotivoval: Športová škola karate ovládla projekt Ukáž sa!
Víťazom šiesteho ročníka grantového programu Nadácie SOŠV Ukáž sa! sa stala Športová škola karate Bratislava. O športových začiatkoch, problémoch aj cieľoch a snoch mladých karatistov sme sa rozprávali s jednou z tréneriek – Kristínou Mackovou.
V rozhovore sa dočítate:
- Koľko trénerov sa musí starať o 250 členov klubu?
- Akú popularitu má karate na Slovensku?
- Ako klub znášal pandémiu?
- Prečo v projekte Ukáž sa neuspeli už pred rokom?
- Aký potenciál má klub na sociálnych sieťach?
- Na čo použijú víťazný finančný grant?
Príbeh Športovej školy karate Bratislava
Kto a kedy Športovú školu karate založil?
Klub Športová škola karate vznikol pred viac ako 30 rokmi iniciatívou súčasného riaditeľa ZŠ Tupolevova 20 - Mgr. Miroslava Cisára, ktorý v tomto klube pôsobí od začiatku ako prezident klubu. Od svojich začiatkov klub vychoval stovky karatistov.
Ako ste sa do klubu dostali vy?
V roku 2004 prijal do klubu aj mňa ako seniorskú jednotku v karate a momentálne hlavnú trénerku klubu ŠŠK Bratislava. V roku 2008 sme s manželom Petrom Mackom v škole otvorili svoj prvý samostatný nábor nových karatistov a takto to „v trojke“ ťaháme dennodenne v podstate dodnes. A dúfam, že ešte dlho budeme.
Koľko členov má klub v súčasnosti?
Momentálne v klube evidujeme viac ako 250 členov od najmenších predškolákov až po členov seniorskej reprezentácie. V desiatich výkonnostných a vekových skupinách poskytujeme priestor na zaradenie každému podľa výberu na základe záujmu o rekreačné, alebo súťažné karate. Skupinky s názvami Nábor, Karate Turtles, Kids, Fighters a Agility sú odrazovými mostíkmi k súťažnému karate, kde vyberáme deti do súťažných skupín A+B podľa špecializácie – Kata & Kumite. Snom každého nášho člena je dostať sa až do najvyššej skupiny – kata „A“ a kumite „A“.
O také množstvo detí sa zrejme nestará iba jeden tréner...
O chod všetkých skupín sa stará perfektný tím 10 trénerov, bez ktorých by sme nedokázali úspešne „riadiť“ tento klubový kolos. Každý z nich má za sebou aktívnu kariéru a väčšina je ešte aktívnou súčasťou reprezentácie Slovenského zväzu karate. Medzi trénermi máme členov Top tímu či členov Národného športového centra.
Svojím prístupom sú vzorom pre generácie, ktorým sa venujú. Dominantou je, že pri dennodenných tréningoch využívajú aktuálne, najnovšie a najmä inovatívne tréningové metódy. Všetci sú certifikovaní tréneri a traja sme dokonca s najvyššou trénerskou kvalifikáciou a diplomom PhD. z oblasti športovej edukológie.
Akú má karate podľa vás na Slovensku tradíciu? Je to populárny šport?
Karate je populárny šport a dovolím si tvrdiť, že z môjho pohľadu je mu venovaná malá pozornosť. Bojové umenia vo všeobecnosti majú veľkú pridanú hodnotu oproti iným športom, pretože okrem rozvoja pohybových schopností vzdelávame svojich zverencov aj v oblasti sebaobrany, úcty k autoritám, dodržiavaniu pravidiel, pokory a rešpektovaniu tradícií.
Z akých disciplín pozostáva karate?
Súťažné formy KATA, zápas KUMITE či koordinačná dráha AGILITY sú spojením všetkého, čo môže rodič hľadať pre svoje dieťa. Karate Agility rozvíja hravou formou koordináciu, rýchlosť, obratnosť a v neposlednom rade súťaživosť. Disciplína kata – zostavy obranných a útočných techník, ktoré sú dokonalou ukážkou toho, ako sa vyhnúť stereotypu a monotónnosti v tréningu. Viac ako 100 zostáv od žiackych až po zložité majstrovské formy predstavujú celoživotnú cestu, v ktorej nájdu „zaľúbenie“ karatisti každého veku.
A nakoniec tretia najlákavejšia disciplína kumite, ktorá predstavuje zápas dvoch cvičencov, je v rámci športového karate riadená pravidlami, ale v rámci tréningu a sebaobrany predstavuje to „tajomno“, ktoré láka tisícky detí k tomuto športu. Vedieť sa „biť“ je najväčším lákadlom pre hyperaktívne deti, ako aj tých, ktorí sa cítia neisto, či sú dokonca vylúčení z kolektívu.
V projekte Ukáž sa! ste skúšali šťastie aj minulý rok. V čom vám pomohla táto skúsenosť?
Áno, minulý rok sme sa snažili dostať medzi finalistov projektu, no neúspešne. O to viac nás však teší, že sa nám to tento rok podarilo. Súčasne sa naplnilo naše motto: „Ľudia nie sú neúspešní, len sa skoro vzdávajú...“. My sme sa nevzdali. Pokúsili sme sa vylepšiť skúsenosti z minulého roka a vyšlo to! Veľmi nám pomohol detailný manuál pri tvorbe príspevkov. Predsa len sa nepovažujem už za generáciu, ktorej je práca na sociálnych sieťach „prirodzená“.
Táto skúsenosť a „online zručnosť“ nám veľmi pomohla najmä v tomto „covid“ období, keď sme vďaka projektu oveľa viac pochopili prácu a význam sociálnych sietí pri komunikácii s našimi členmi, ale i verejnosťou.
Čo bolo v projekte Ukáž sa! pre vás tou najväčšou výzvou?
Viem, že to znie „prízemne“, ale v dnešnej dobe je to veľmi dôležité. Najväčšou výzvou bolo zmanažovať a spojiť pre náš projekt čo najširšiu komunitu, aby sme sa mohli uchádzať o čo najvyššiu finančnú podporu, ktorá nám v klube veľmi chýba. Finančná výhra bola našim najväčším lákadlom.
Ako u vás prebiehala samotná tvorba príspevkov na Instagrame? Mali ste pevne určené, kto bude kameraman či kto bude vymýšľať obsah?
Do projektu Ukáž sa! som klub prihlásila ja. Taktiež som bola zodpovedná za jeho kompletný manažment na Instagrame. Napriek tomu, že k účtu máme prístup všetci tréneri, ak by sme pridávali príspevky hlava-nehlava, podmienka nadväznosti by sa tým rozbila. Ale zase naopak – bez podkladov od každého by som to nezvládla.
Napríklad som nevedela pochopiť, čo znamená REELS. Vysvetlili mi to až zverenci. Taktiež mi ukázali, ako sa robí zrýchlené video, aby sa zmestilo do 15-sekundového príbehu. Čiže sme fungovali systémom, že každý chvíľku, ťahá pílku. Ak by sme nemali koho trénovať cez prázdniny, nemali by sme videá z tréningov. Ak by sme nemali mládež, nevedela by som vyrábať príspevky. Náš klubový Instagram bola kolektívna práca a to ma na tom úprimne teší.
Aký máte názor na propagáciu športu na sociálnych sieťach? Je to podľa vás cesta ako osloviť mladšiu generáciu?
Určite. Vzhľadom na skúsenosti si dovolím tvrdiť, že sociálne siete hýbu svetom. Počula som už aj výrok, že ak nie si na Instagrame, „nežiješ“. Ak nedáš príspevok z tréningu, netrénoval si (smiech). Je to dôležité a hlavne teraz, keď sú dvere telocviční zavreté pre verejnosť a rodičov, je dôležité propagovať činnosť týmto spôsobom. Osloviť potenciálnych členov sociálnymi sieťami je určite prínosnejšie ako leták v poštovej schránke.
Je tam však veľmi tenká hranica medzi tým, kedy sú sociálne siete prínosom a kedy to môže priniesť aj negatíva. Online závislosť, zneužitie osobných údajov či kyberšikana. Považujem preto za veľmi dôležité vzdelávanie sa v tejto oblasti. Dôsledky nesprávneho používania sociálnych sietí môžu byť aj veľmi nebezpečné.
Pracujete s deťmi, generáciou, o ktorej sa častokrát hovorí, že je slabšia, lenivejšia ako ich rovesníci v minulosti. Je to naozaj pravda?
Tento fakt riešim ako trénerka už niekoľko rokov. Je naozaj citeľné, že do klubu nám prichádzajú čoraz častejšie deti, ktorým tento šport vybrali rodičia. Od nás očakávajú, že ich deti zmeníme. Áno, do určitej miery je to možné, ale tiež si musia uvedomiť, že takýto typ zmeny si vyžaduje čas, systematiku a najmä spoluprácu rodičov. Nie sme čarodejníci, ale tréneri. Vieme vytvoriť podmienky na tréning a nespočetné aktivity klubu, ale potrebujeme podporu rodičov najmä v 100-percentnej dochádzke, logistike na súťaže a samozrejme finančnej podpore, ktorou podporia deti vo všetkých športových aktivitách.
Bohužiaľ, nie sme na tom tak dobre, aby u nás mohli deti športovať zadarmo. Len výjazd deviatich top reprezentantov klubu s trénermi na Svetový pohár do Istanbulu nás vyšiel na viac ako tisíc eur na hlavu. Je ťažké vysvetliť rodičom, že takýchto výjazdov je počas roka viac a popri iných aktivitách je pre viaceré domácnosti nemožné dať celú mesačnú výplatu na štvordňový turnaj. Preto si nemyslím, že je až taký rozdiel v generáciách. Skôr je to v možnostiach. Ako klub sa snažíme robiť maximum, aby sme tieto dopady minimalizovali. Nesťažujeme sa, robíme.
Nie každý sa v športe prebojuje medzi elitu, napriek tomu má aktívny životný štýl mnohé iné výhody. V čom je karate pre deti najviac prínosné?
Najväčším prínosom karate je jeho variabilita. Každý si v ňom môže nájsť to, čo hľadá. Niekto šport, niekto bojové umenie. Niekoho láka tajomno energií a využitia vlastného tela ako dokonalej zbrane. Niekto si chce nájsť kolektív, niekto chce zbierať motivačné pečiatky za dobre zvládnutý tréning. A veľa z nich miluje práve náročnosť tohto športu. Ničím nenahraditeľný adrenalín zo zápasu a endorfíny zo záťaže. Mňa v tomto športe inšpiruje hľadanie dokonalosti. Keď už si myslíte, že ste prišli na „tajomstvo“ pohybu, tak príde majster z Japonska a zistíte, že ste iba na začiatku.
Keď robíme ukážky nášho športu na hromadných akciách, vidíme, že väčšina účastníkov sa najviac zaujíma o karate. Sú fascinovaní prerážaním dosiek či udieraním do láp. Láka ich viazanie opaskov a schopnosť točiť s nunchakmi. Výhodou je, že tréning karate v sebe zahŕňa všetky športy. Gymnastiku na rozcvičenie, futbal, atletiku na rozohriatie, posilňovanie, loptové hry na reakciu, plávanie na tréningy vo vode, cyklistiku a beh na regeneráciu. Výhodou je teda, že ak by som chcela, počas roka ako tréner neurobím ani jeden tréning rovnaký. Výhodou nášho športu je, že nie sme monotónni.
Ako váš klub zasiahla koronakríza?
Koronakríza zasiahla celý svet. Tvrdiť preto, že sa nás nedotkla, by bolo čisté klamstvo. Rozdiel je možno postoj k tomuto obdobiu. Nás nezložilo, ale posunulo. Denne sa stretávame s prekážkami typu, že nevieme plánovať a to je asi najväčším negatívom tohto obdobia. Neschopnosť naplánovať aktivity, súťaže, tréningy. Byť v neustálom „strachu“, či môžeme rozbehnúť činnosť naplno, je veľmi demotivujúce. Nevieme si nastaviť kalendár, preto musíme náhodne plánovať. To nás obmedzuje, najmä v podpore rodičov. Neboli sme zvyknutí povedať rodičom v stredu, že v piatok by mali ísť na turnaj v Chorvátsku. Takže veľakrát to môže pôsobiť neprofesionálne. Verím, že všetci to chápu.
Čo je veľmi dôležité a podľa mňa si to stále málo ľudí uvedomuje, športovci a športujúce deti vedia oveľa ľahšie prekonávať takéto krízy. Vidia ďalej ako len o „dva týždne“. Vedia, že ak vydržia – výsledok sa dostaví. Vedia lepšie prekonávať prehry a obmedzenia, pretože to už zažili v športe. Vedia, že ak sa vzdajú, tak prehrajú. Preto považujem karate a celkovo šport za najlepšiu cestu, ako nevnímať koronakrízu ako krízu, ale ako možnosť zlepšiť sa zo všetkých stránok!
Máte nejaký športový sen v súvislosti s klubom? Čo by ste chceli so svojimi zverencami dokázať, kedy by ste si povedali, že to naozaj stálo za to?
Naše sny sú nekonečné a to je super hnací motor. Zo športovej stránky sme samozrejme maximalisti. Vychovať z našich radov olympionika, či majstra sveta je snom každého výkonnostného trénera. Aktuálne je však našim snom mať vlastný priestor. Mať svoju telocvičňu „DOJO“, kde si každý karatista nájde svoj „druhý domov“. Už viac ako dva roky hľadáme priestor, ktorý by sme dokázali prevádzkovať a súčasne by vyhovoval našim požiadavkám. Tu je aj odpoveď na otázku, kedy povieme, že to stálo za to. Keď vychováme majstra sveta v našej vlastnej telocvični.
Na čo použijete financie z grantového projektu Ukáž sa?
Finančnú odmenu z grantu využijeme na uhradenie nákladov na už spomínaný výjazd na Svetový pohár v Istanbule, zníženie štartovných nákladov a úhradu poplatkov na ubytovanie, letenky a transfery trénerov. Faktom je, že v takom veľkom klube sa vôbec neobávam o to, ako využijeme túto podporu.
Ako vnímate projekt Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru? Odporučili by ste sa prihlásiť športovcom aj do budúceho ročníka?
Už len fakt, že sme sa každý jeden rok do tohto projektu ako klub alebo jednotlivci hlásili, je vyjadrením toho, že tento projekt pokladáme za unikátny a veľmi prospešný. Je úžasné sledovať ostatných a inšpirovať sa životom športovcov z iných klubov, či podobnou klubovou činnosťou. V podstate nepoznám podobný projekt. Tento projekt môžem opisovať iba v superlatívoch. Každoročne to musí mať porota veľmi ťažké, pretože vnímam, že konkurencia je obrovská.
Osobne si však myslím, že aj náš klub je dôkazom toho, že ak vás aj nevyberú, netreba sa vzdať. S pokorou prijať rozhodnutie a pokúsiť sa zamyslieť, čo by bolo potrebné na ďalší rok vylepšiť. Taký „normálny“ život. Ak spadneš, naučiť sa vstať! Toto všetko v sebe tento projekt obsahuje. Vďaka vám zaň.
