Nezastavila ho sanitka ani operácia kolena. Chodec Morvay je na najlepšej ceste do Tokia
Slovenský chodec Michal Morvay zažíval posledné dva roky turbulentné obdobie. V roku 2019 skončil po Dudinskej päťdesiatke v sanitke a v opatere lekárov. O dva roky neskôr finišoval na tom istom podujatí s osobným rekordom. Napriek tomu, že bol len pár týždňov po operácii kolena. A všetko nasvedčuje tomu, že na dosah má aj svoje premiérové olympijské hry.
Pred dvoma rokmi v Dudinciach skončil v sanitke
V roku 2019 prišiel do cieľa Dudinskej päťdesiatky s časom 4:09:50. Od 42. kilometra mal „okno”. Skončil v sanitke. „Dnes sa na to pozerám tak, že to bola obrovská skúsenosť, aj keď negatívna. Veľmi veľa som sa tam naučil a myslím, že od toho momentu sa všetko v mojom živote zmenilo,“ hovorí Michal.
Aj keď s časom spokojný nebol, vyhral majstrovstvá Slovenska a získal body, ktoré ho v olympijskom rebríčku posunuli na hranicu postupu na OH 2020. „Od toho momentu som začal veriť, že je reálne štartovať na olympijských hrách.“
Formu nemohol nikde zúročiť
Nasledujúci rok 2020 bol však náročný takmer pre každého športovca. Kvôli pandémii sa všetky súťaže rušili alebo presúvali. Pre tých, ktorí si musia formu načasovať do detailov, to nebolo jednoduché. „V marci som mal mať preteky, na ktoré som sa päť mesiacov pripravoval. Zrušili ich asi týždeň pred štartom. To isté sa dialo po celej Európe, každý týždeň sme hľadali preteky a ak sme ich našli, do pár dní ich zrušili. Mal som formu a nemohol som ju nikde zúročiť. Bolo to vyčerpávajúce, hlavne psychicky.“
Bola „koronapauza“ v Morvayovom prípade aj na niečo prospešná? Viacerí športovci hovoria, že mali čas upratať si myšlienky, stanoviť si ciele a načerpať nové skúsenosti. „Pre mňa to znamenalo mentálne sa prestaviť na možné preteky niekde ku koncu roku. To je nezvyčajné, keďže vtedy bežne začíname zimnú prípravu. Leto som využil na všeobecnú vytrvalosť - veľa chôdze, začal som s cestnou cyklistikou, plávanie a behy v kopcoch sme v podstate trénovali celé leto. Na jeseň sme začali prípravu na decembrové preteky, ktoré mali byť v talianskej Ostii. Vyše mesiaca som bol na sústredení na Sardínii, kde sme simulovali podmienky, ktoré by mali zodpovedať pretekovým,“ spomína chodec.
V kvalifikačnom rebríčku stúpal vyššie a vyššie
Dva týždne pred štartom však prišla opäť zdrvujúca informácia – preteky sa rušia. Nakoniec po príchode na Slovensko štartoval na pretekoch, ktoré sa podarilo Slovenskému atletickému zväzu zorganizovať na atletickom štadióne v Trnave. Chodcov čakalo náročných 125 okruhov na 400 metrovom ovále. „Bolo ťažké si to vôbec predstaviť. V ten deň bol veľmi silný vietor a chladno, no asi čo čakať v decembri. Nakoniec som zabojoval a v cieli to bol osobný rekord 4:00:54,“ hovorí Michal, ktorý sa opäť stal majstrom Slovenska a opäť sa posunul vyššie v olympijskom kvalifikačnom rebríčku. No aj spolu s trénerom Matejom Spišiakom vedeli, že bude potrebné štartovať aj na jar.
Aké je to pripravovať sa pod vedením Mateja Spišiaka?
„Pracovať s historicky najúspešnejším trénerom atletiky na Slovensku a s jedným z najlepších chodeckých trénerov na svete je úžasné. Baví ma pracovať na sebe a zlepšovať sa. Verím, že to dotiahneme ďaleko, ja som pripravený robiť maximum. Skúsenosti a cenné rady si pamätám a zapisujem verím, že ich aj ja raz posuniem ďalej.“
Na začiatku roka 2021 ho však na sústredení v Španielsku začalo rezať v kolene, nemohol ani poriadne chodiť. „Bol som veľmi sklamaný. Nachádzal som sa v zahraničí, nevedel som, čo mi je a domov som sa dostal až koncom januára. Po vyšetrení magnetickou rezonanciou sa zistilo že chrupavka je roztrhnutá a bez operácie to nepôjde. Našťastie mám skvelého doktora MUDr. Hajmássyho, ktorý ma už 8. februára operoval,“ vysvetľuje Morvay.
Preteky päť týždňov po operácii sa vyplatili
Po operácii mal iba týždeň, aby nohu rozhýbal. Čakalo ho totiž ďalšie sústredenie – príprava na Dudinskú 50. „Áno, bol to risk, ale nemal som čo stratiť. Prvý týždeň na sústredení som neveril, že v Dudinciach vôbec nastúpim. Na tréningoch som sa trápil v nadmorskej výške, ale pracoval som na 110 percent.“
Zvyšné dva týždne sústredenia preto každý deň tvrdo trénoval. Aj keď to bolo ťažké a noha stále bolela. Nemal som na výber, hovorí. Hlavu mal správne nastavenú, nemohlo ho už nič zastaviť. Koncom sústredenia ho koleno už skoro vôbec nebolelo, a preto sa s trénerom rozhodli, že v Dudinciach to len päť týždňov po operácií skúsia a uvidia. A oplatilo sa.
Päť týždňov po operácii v Dudinciach finišovali s osobným rekordom 3:57:59. A opäť sa stal majstrom Slovenska. „Prvých 25 kilometrov som sa prekvapivo cítil dobre a snažil som sa udržať si čo najdlhšie dobrý pocit. Nevedeli sme, čo sa s telom bude diať na 35-40 kilometri. Stále som mierne zrýchľoval a snažil sa užívať si každý kilometer. Posledných 10 km bolo neuveriteľných. Síce to bolelo, ale bol to skvelý pocit,“ hovorí 24-ročný chodec.
Plán? Spokojný tréner, mentálny kouč, doktor aj fyzioterapeut
Verí, že práve táto päťdesiatka ho posunie na OH 2020. Momentálne sa Michal nachádza na 50. mieste z postupových 60. Ak všetko pôjde ako má, ďalšiu 50-kilometrovú trať absolvuje až v Sappore počas olympijských hier. „Vyzerá to veľmi reálne, avšak na úplné potvrdenie musíme počkať do 31. mája, keď sa rebríček uzatvára. Spravil som už všetko, čo som mohol, teraz môžeme už len čakať.“
O pár týždňov ho čaká začiatok všeobecnej prípravy. V pláne má chodiť, bicyklovať aj behať. Potom absolvuje dve sústredenia a pevne verí, že po nich odletí do Japonska na svoje prvé olympijské hry. S akým výsledkom by bol spokojný? „Plán je jednoduchý. Urobiť maximum v príprave po fyzickej stránke, aby bol tréner spokojný, po psychickej stránke, aby bol mentálny kouč spokojný a po zdravotnej stránke, aby boli fyzioterapeut s doktorom spokojní a budem pripravený. Nerád hovorím dopredu, čo a s čím budem spokojný. Cieľ je urobiť maximum pre čo najlepšie umiestnenie a hrdo reprezentovať Slovensko,“ dodáva na záver.
O tréningoch s Matejom Tóthom
„Absolvujem s ním veľa sústredení a boli sme spolu aj na tom pred Dudincami v Taliansku. Maťo je super ako človek, tak i športovec, vždy poradí a pomôže. Zopár tréningov absolvujeme spolu, ale už len vidieť svetového chodca tohto rangu na tréningu je skvelé a motivujúce.“
Financie na prípravu má aj vďaka vlastnej iniciatíve na sociálnych sieťach
„Pokiaľ chceme spraviť kvalitnú prípravu, tá niečo stojí a nie je to málo,“ hovorí Morvay. Od januára 2021 je už na polovičný úväzok zamestnaný v Dukle Banská Bystrica, odkiaľ dostáva určité finančné prostriedky na prípravu. Takisto mu v príprave finančne pomáha aj Slovenský atletický zväz.
Michal je však okrem toho pomerne aktívny a aj úspešný na sociálnych sieťach. Pred rokom vymyslel vlastný projekt s názvom „Michal Morvay na ceste do Tokia“. Vďaka nemu získal aj finančnú podporu od sponzorov. „Bez nich by som pravdepodobne už asi nešportoval, pretože finančná situácia bola zlá. Bol som nezamestnaný. Dostával som síce nejaké peniaze na zväze, avšak to mi pokrývalo ledva stravovanie. Bez rodiny a partnerov by som asi nemohol športovať a musel si nájsť prácu,“ hovorí.
