Ni chao z Pekingu: Plyšáky na zadnej časti tela ako symbol lyžiarskeho začiatočníka
Keď deň pred začiatkom a potom i na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach hovoril o prelomovom podujatí, ktoré prilákalo 300 miliónov Číňanov k športom na snehu a na ľade, mnohí sa pousmiali. Tvrdili, že Nemec to hovoril len zo slušnosti. Je však pravdou, že vzťah Číňanov k zimným športom sa mení. A ambiciózny cieľ sa podarilo aj naplniť.
O Číne sa dlho hovorilo najmä ako o kolíske stolného tenisu. Je to jeden z národných športov. Z okna hotela vidíme do parku, v ktorom je rozložených 10 stolnotenisových stolov. Momentálne na nich nikto nehráva, po minulotýždňovom snežení sú pokryté vrstvou snehu. Od dobrovoľníkov sa však dozvedáme, že počas teplejších dní sa pri nich striedajú desiatky hráčov rôzneho veku.
Číňania vyznávajú aj iné športy. V mrazivom Pekingu vidíme občas z autobusu v uliciach niekoľko bežcov. Paradoxne, behajú hlavne za tmy, keď je vonku chladnejšie. Buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Počas dňa sú v práci. Cestou si všímame desiatky zelených plôch na futbal obklopených tartanovými atletickými dráhami. My, Slováci, len ticho závidíme Pekinčanom ich školské areály.
Čínske úrady už počas zimných olympijských hier potvrdili, že ambiciózny cieľ prilákať 300 miliónov obyvateľov je splnený. Je pravdou, že Pekinčania sa venujú zimným športom. Z jedného z cestných mostov sme videli na zamrznutej rieke sa korčuľovať stovky ľudí. Tým mostom sme išli trikrát oboma smermi a obraz bol stále ten istý. V čínskej televízii sme zasa videli obrázky z niektorého z lyžiarskych stredísk, ako sa Číňania učia lyžovať či snoubordovať.
New York Times zasa píše, ako sa v juhočínskom meste Kuang-čou deti prezúvajú zo sandál do lyžiarok a učia sa lyžovať v špecializovanej hale, druhej najväčšej na svete. V meste, ktoré nepozná počas roka sneh, je k dispozícii 460 metrov zjazdoviek.
Provincia Čching-chaj na Tibetskej náhornej plošine sa podľa zámorského denníka stala prekvapujúcim centrom curligu. V provinci Liao-ning na severovýchode krajiny sa každý deň schádza skupiny dôchodcov a hráva medzi sebou hokejové zápasy.
Tieto kedysi nepredstaviteľné obrazy sa objavujú v celej krajine. Deje sa tak napriek tomu, že väčšina krajiny sneženie ani nevidela. Čínsky prezident Si Ťin-pching zo svojho prísľubu v roku 2015 urobil kľúčový pilier vízie „čínskeho sna“ – prosperujúcej a mladej krajiny.
Akonáhle Si Ťin-pching vyslovil svoju víziu, začali sa angažovať miestne samosprávy, firmy, podnikatelia i verejnosť. Reagovali prakticky z jedného dňa na druhý. V celej krajine vyrástli stovky lyžiarskych stredísk a ľadových plôch. V školách sa zaviedli kurzy zimných športov. Oficiálne je dnes v krajine 654 zimných štadiónov a 803 lyžiarskych stredísk. Počet ľudí, ktorí sa aspoň raz zúčastnili na akýchkoľvek športových aktivitách na snehu a na ľade dosiahol číslo 346 miliónov.
Čína by rada do roku 2025 vygenerovala na trhu so zimnými športami sumu 157 miliárd dolárov, čo je hodnota vygenerovaná celým svetom v roku 2020. Pri veľkosti populácie krajiny by sa jej to mohlo podariť. V Tchinen-ťine už majú napríklad k dispozícii tri veľké štadióny a plnohodnotnú juniorskú ligu s 20 tímami. V inom čínskom meste sa počet adeptov krasokorčuľovania späťnásobil a na ľade sa preháňajú desiatky chlapcov a dievčat.
Čína bude musieť teraz vyriešiť aj ďalší problém – nedostatok kvalifikovaných trénerov. Naučiť sa lyžovať či jazdiť na snouborde nie je pre väčšinu jej obyvateľov jednoduché a potrebujú skúseného učiteľa. Už dnes ich je nedostatok.
Na svahoch sa podľa čínskych novinárov objavuje nový fenomén. Lyžiari majú na zadnej časti tela pripevnené ozdobné vankúšiky v tvare rôznych zvierat. Aj vďaka rôznym medvedíkom, korytnačkám, pandám či iným plyšovým hračkám a vankúšom sa chcú čínski lyžiari vyhnúť nepríjemnému tvrdému pádu na zadok. Možno by sme niečo podobné mohli zaviesť aj na slovenských zjazdovkách. Pravdepodobne by ubudlo rôznych zbytočných kolízií.
