Nové povinnosti pre národné športové zväzy vyplývajúce z novely Zákona o športe
Novelizácia zákona o športe č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „Zákon o športe“), zrealizovaná zákonom č. 351/2020 Z. z. z 26. novembra 2020, priniesla zmeny primárne v súvislosti s bojom proti dopingu – s ohľadom na účinnosť nového Svetového antidopingového kódexu (WADA Code, ďalej len „Kódex“) od 1. januára 2021. Zmeny Zákona o športe na tomto mieste krátko predstavíme, a pritom zároveň poukážeme aj na to, že implementácia nového znenia Kódexu do slovenského športu môže mať do budúcnosti aj iné podoby než tie, ktoré zavádza novela Zákona o športe – najmä pokiaľ ide o rozhodovanie dopingových káuz.
Dôležité je upozorniť i na novú povinnosť zmeny vnútorných predpisov, osobitne disciplinárnych poriadkov, čo je požiadavka vyslovená v prechodných ustanoveniach tejto novely Zákona o športe – s termínom do 30. júna 2021.
„DOPINGOVÁ“ NOVELA ZÁKONA O ŠPORTE
Doterajšia úprava boja proti dopingu v slovenskom športe sa tradične niesla v znamení radenia dopingového previnenia medzi disciplinárne previnenia, ako osobitný druh takéhoto previnenia. Doterajšia úprava Kódexu pritom stála na princípe, podľa ktorého bolo zisťovanie porušenia antidopingových pravidiel v právomoci národnej antidopingovej agentúry, kým trestanie dopingu (vyvodzovanie zodpovednosti) bolo zverené národným športovým zväzom. Zákon o športe č. 440/2015 Z. z. pritom vo vzťahu k trestaniu dopingu zaviedol unifikáciu v tom, že ustanovil určité kvalifikačné štandardy pre zloženie zväzových orgánov rozhodujúcich o vyvodení zodpovednosti za porušenie antidopingových pravidiel. Už pri zrode Zákona o športe sa však pertraktovala aj myšlienka vytvorenia spoločného orgánu pre národné zväzy, ktorý by o dopingových kauzách rozhodoval, a to osobitne v záujme jednotného postupu, ale tiež z dôvodu zrejmého problému s personálnym obsadením takýchto zväzových orgánov – osobitne v prípade menších zväzov. Ustanovenie § 92 ods. 2 Zákona o športe totiž v doterajšom znení obsahovalo požiadavku, aby:
a) najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov právo získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v rovnakom študijnom odbore,
b) najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov lekárske vedy alebo farmaceutické vedy získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné.
Novelizácia Zákona o športe zákonom č. 351/2020 Z. z. z 26. novembra 2020 v tejto súvislosti zavádza podstatné prepracovanie tohto systému rozhodovania dopingových káuz, a to v nadväznosti na zmeny Kódexu, účinné od 1. 1. 2021.
Kódex aj novela totiž vo všeobecnosti vychádzajú z premisy, že dopingové kauzy nie je možné považovať za disciplinárne previnenia a ich riešenie si vyžaduje osobitný prístup a aj procesný postup. V tejto súvislosti novela Zákona o športe mení príslušné ustanovenie § 8 odsek 6 Zákona o športe tak, že povinnosť zabezpečiť vo svojej pôsobnosti dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu sa odčleňuje od povinnosti boja proti iným negatívnym javom v športe (ide najmä o manipuláciu priebehu a výsledkov súťaží), a iba tieto „iné negatívne javy v športe“ sa majú povinne upraviť vo zväzových predpisoch ako závažné disciplinárne previnenia. Primerane tomu sa vypúšťa aj v ust. § 67 ods. 1 písm. b) Zákona o športe doterajšia podmienka spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov – povinnosť upraviť porušenie antidopingových pravidiel ako závažné disciplinárne previnenie.
NOVÉ ÚLOHY ANTIDOPINGOVEJ AGENTÚRY SR
Nanovo sa tiež normuje postavenie a úlohy Antidopingovej agentúry SR (ďalej „Agentúra“). V novele sa rieši podiel Agentúry na vydávaní zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Konkrétne, podľa ust. § 86 ods. 4 písm. e) Zákona o športe Agentúra poskytuje súčinnosť Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo školstva“) pri príprave všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného podľa ust. § 100 ods. 1 písm. a) Zákona o športe, čím sa myslí zoznam zakázaných látok a zakázaných metód – aktuálne vydaný v podobe vyhlášky Ministerstva školstva č. 396/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe v znení neskorších predpisov.
Zároveň, podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona o športe je aj Agentúra povinná prijať antidopingové pravidlá v súlade so Svetovým antidopingovým programom. Tým sa myslí predpis o priebehu a výkone dopingovej kontroly, ale primárne samotná špecifikácia jednotlivých druhov antidopingových previnení, kopírujúca v podstate Kódex. V súvislosti s dopingovou kontrolou je pritom možné poukázať na dvojznačnosť, na ktorú sa upozorňovalo už v legislatívnom procese pri prijímaní novely Zákona o športe. Konkrétne, podľa ust. § 90 ods. 1 Agentúra vykonáva dopingovú kontrolu, ktorou sa podľa ust. § 89 ods. 1 myslí nielen odber a analýza vzoriek (písm. a) až d)), ale tiež vyšetrovanie, prejednávanie a rozhodovanie veci (písm. e)).
Dvojznačnosť tu spočíva v tom, čo presne sa myslí prejednávaním a rozhodovaním veci. Už podľa pôvodného znenia Kódexu aj Zákona o športe totiž „vec“ v zmysle ukladania sankcie mali prerokovávať a rozhodovať o nej národné zväzy a ich orgány, a nie Agentúra. Aktuálne sa pritom táto pôsobnosť už vyčleňuje i z právomocí samotných zväzov a zveruje sa novým komisiám vytváraným na pôde Ministerstva školstva. Je teda zrejmé, že „prejednávaním a rozhodovaním veci“ v zmysle ukladania sankcie nie je poverená Agentúra v rámci dopingovej kontroly, pretože tá môže prejednávať a rozhodovať iba o porušení antidopingového pravidla, t. j. o odbere a analýze, resp. o výsledku analýzy vzoriek (avšak tu hrá primárnu rolu vedecká analýza v príslušných laboratóriách). O „veci“ v zmysle uloženia sankcie teda nikdy nerozhodovala a ani do budúcna nebude rozhodovať Agentúra, ale dve novozriaďované komisie na pôde ministerstva školstva. Agentúra rozhoduje o veci „iba“ v zmysle rozhodnutia o faktickom, vedecky preukázanom porušení antidopingového pravidla.
NOVÉ ÚLOHY MINISTERSTVA ŠKOLSTVA
Pre samotné „konanie vo veci dopingu“ (v zmysle rozhodovania o sankcii) ust. § 92 Zákona o športe v znení ostatnej novely zriaďuje Komisiu pre konanie vo veci dopingu na prvom stupni a Komisiu pre konanie vo veci dopingu na druhom stupni (ďalej aj „Komisie“). Komisia pre konanie vo veci dopingu má pritom troch členov a dvoch náhradníkov pre prípad konfliktu záujmov, ktorých vymenúva minister školstva na základe výberového konania za účasti verejnosti. I tieto Komisie musia čo do zloženia spĺňať určité kvalifikačné predpoklady. Napríklad predsedovia Komisií musia mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore právo. Funkčné obdobie člena a náhradníka Komisie pre konanie vo veci dopingu je štyri roky; opätovné vymenovanie je možné. Činnosť Komisií organizačne a materiálne zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré tiež prijíma (vydáva) štatúty príslušných Komisií.
Práve v tejto súvislosti však možno upozorniť na to, že zriadenie Komisií Ministerstvom školstva nemusí byť z pohľadu autonómie športu tým najideálnejším riešením. Štát síce má záväzok bojovať proti dopingu, ktorý Slovenskej republike vyplýva z toho, že ratifikovala Dohovor UNESCO o boji proti dopingu (Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe – pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 347/2007 Z. z.), avšak zároveň treba mať na pamäti i to, že samotný Kódex v novom znení čl. 22.6 normuje, že „Každá vláda by mala rešpektovať arbitráž ako preferovaný spôsob riešenia sporov súvisiacich s dopingom pri dodržiavaní ľudských a základných práv a platného vnútroštátneho práva.“ („Each government should respect arbitration as the preferred means of resolving doping-related disputes, subject to human and fundamental rights and applicable national law.“) Ideálom by teda mala byť nie štátna, ale autonómna športová regulácia rozhodovania dopingových káuz, a to primárne prostriedkami arbitráže, teda rozhodcovského konania. Samozrejme, uvedené by predpokladalo existenciu rozhodcovského súdu pre šport, resp. športového arbitrážneho tribunálu, aký v slovenských podmienkach ešte stále neexistuje. I možné zverenie dopingovej agendy takémuto súdu/tribunálu však naznačuje, že pri plánoch na jeho kreovanie sa nemožno obmedzovať iba na agendu, ktorú rozhodcovským súdom zveruje slovenský zákon o rozhodcovskom konaní – ten totiž rozhodcovským súdom umožňuje rozhodovať zásadne iba občianskoprávne a obchodnoprávne spory a o dopingu pochopiteľne mlčí. Arbitrážny tribunál, ktorý by mal rozhodovať v dopingových kauzách, by preto nemal mať svoj právny základ iba v zákone o rozhodcovskom konaní, ale mal by byť národnými zväzmi a ich stanovami dotovaný aj širšou právomocou rozhodovať dopingové kauzy, prípadne i preskúmavať disciplinárne rozhodnutia, či pracovnoprávne spory športovcov. Vo všetkých týchto prípadoch je totiž arbitrabilita podľa zákona o rozhodcovskom konaní buď pochybná, alebo priamo vylúčená. To však športovému hnutiu, spoliehajúcemu sa i tak skôr na vlastnú autoritu a donucovanie mechanizmy v podobe disciplinárnych sankcií, než na štátom tvorené právo, súdy a exekútorov, nemusí vôbec prekážať.
NOVÉ ÚLOHY PRE NÁRODNÉ ŠPORTOVÉ ZVÄZY
Čo z toho vyplýva pre národné športové zväzy na Slovensku?
1.) Primárne je to možnosť navrhovať Ministerstvu školstva kandidátov do uvedených Komisií - vymenované majú byť až dva mesiace po účinnosti nového Kódexu a novely Zákona o športe, t. j. do 28. 2. 2021, ale ich štatúty majú byť prijaté už do 31. 1. 2021, pričom na navrhovanie kandidátov má byť verejnosť vopred vyzvaná.
2.) Okrem toho je pre národný športový zväz v prechodných ustanoveniach zavedená v ust. § 106f povinnosť zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o porušení pravidiel Svetového antidopingového programu s týmto zákonom najneskôr do 30. 6. 2021. To znamená povinnosť zmeniť disciplinárne poriadky v tom zmysle, že dopingové previnenia už viac nemajú byť regulované a stíhané ako disciplinárne previnenia. V zásade by pritom malo ísť o vypustenie príslušných ustanovení disciplinárneho poriadku a prípadne aj stanov, ak tieto aktuálne upravujú disciplinárne sankcie za porušenie antidopingových pravidiel. Všeobecné ustanovenia o boji proti dopingu vo vnútorných predpisoch však nepochybne majú i naďalej svoje miesto – osobitne i vzhľadom na to, že medzinárodné federácie často výslovne vyžadujú takéto záväzky od svojich členov – národných zväzov. Istý konflikt by tu mohol nastať v prípade, že medzinárodná federácia výslovne od svojich členov – národných zväzov požaduje disciplinárnu úpravu dopingových previnení. V takom prípade však zjavne musí mať prednosť znenie Kódexu. Navyše, mnohé federácie tiež výslovne konštatujú, že ich členovia sú primárne viazaní národným právnym poriadkom – a teda v našom prípade Zákonom o športe s jeho povinnosťou vypustiť z disciplinárnych poriadkov dopingové previnenia.
Ďalším dôsledkom novely je tak i nutnosť zasiahnuť do stanov národných zväzov – všade tam, kde stanovy v zmysle ust. § 92 účinného do decembra 2020 upravovali zriadenie osobitných antidopingových senátov či komisií pre rozhodovanie dopingových káuz v prvej a druhej inštancii v podmienkach príslušného zväzu. Nakoľko totiž práve ust. § 92 bolo nahradené novým znením, zriaďujúcim Komisie na pôde Ministerstva školstva, je zrejmé, že doteraz zriadené antidopingové senáty či komisie v rámci štruktúry národných zväzov už dnes predstavujú obsolétne ustanovenia, a postup týchto orgánov zriadených podľa stanov či iných interných predpisov národného zväzu by bol do budúcna v rozpore s aktuálne účinnými postupmi pri rozhodovaní dopingových káuz v zmysle Zákona o športe. Prechodné ustanovenia normujú povinnosť národných športových zväzov zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o porušení pravidiel Svetového antidopingového programu so Zákonom o športe najneskôr do 30. júna 2021.
Vhodné by v tejto súvislosti tiež bolo, aby predkladateľ novely Zákona o športe do budúcna zvážil, aby v takýchto prípadoch (aj vzhľadom na pripravovanú väčšiu novelizáciu Zákona o športe, ktorá si jednoznačne vyžiada ďalšie úpravy stanov národných športových zväzov) bola registrácia stanov národných športových zväzov na Ministerstve vnútra SR oslobodená od správnych poplatkov. Nejde síce o vysoké sumy, avšak vzhľadom na to, že tieto financie alokované od štátu sú určené na rozvoj športu, nemusí byť šťastným riešením ich vracanie štátu prostredníctvom správnych poplatkov z dôvodu zmeny kogentných ustanovení obsahu stanov národných športových zväzov podľa Zákona o športe.
3.) Napokon, ďalšou povinnosťou pre národné športové zväzy a národné športové organizácie je taktiež v zmysle § 8 ods. 6 písm. d) Zákona o športe zabezpečiť vo svojej pôsobnosti vzdelávanie v oblasti boja proti dopingu. Na toto ustanovenie nadväzuje ust. § 86 ods. 4 písm. i) Zákona o športe, ktoré stanovuje novú povinnosť v spolupráci s Antidopingovou agentúrou SR vypracúvať ročný plán vzdelávania v oblasti boja proti dopingu.
Svetový antidopingový kódex 2021 možno nájsť na preštudovanie na stránke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky.
