Budú žiaci v školách viac cvičiť? Je telesná výchova dôležitá? V parlamente sa počas štvrtka a piatka diskutovalo o návrhu vládneho splnomocnenca pre šport Karola Kučeru a skupiny ďalších poslancov (Igor Kašper, Petra Hajšelová, Jozef Pročko, Jana Majorová Garstková, Eva Horváthová, Milan Kuriak, Peter Pollák, Peter Vons, Miloš Svrček, Peter Cseh, Monika Kozelová, Lucia Drábiková, Martin Fecko) zaviesť do vyučovacieho procesu tretiu hodinu telesnej výchovy do štátneho vzdelávacieho programu na základných školách a dvoch hodín telesnej výchovy na stredných školách.

Návrh zákona, ktorým sa  dopĺňa zákon  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), vychádza z rezolúcie Európskeho parlamentu z roku 2007, ktorý vyzýva členské krajiny k zavedeniu povinnej telesnej výchovy v rozsahu troch hodín týždenne. Podľa legislatívneho návrhu môžu školy toto minimum aj prekročiť. Členské štáty by mali prestať s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu. Rezolúcia zdôraznila význam športovej koedukácie detí a mládeže.

Telesná a športová výchovy má priamy vplyv na fyzické i duševné zdravie

Slovensko bolo jedinou krajinou z Európskej únie, ktorá po rezolúcii nenavýšila počet hodín, ale ešte ho znížila. Stalo sa to v rámci tvorby štátneho vzdelávacieho programu v roku 2008.

„Telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie. Návrh zákona pomáha napĺňať cieľ Koncepcie športu 2022 - 2026, schválenej vládou 9. marca 2022,“ píšu predkladatelia návrhu zákona.

Podľa zákonodarcov je predmet telesná a športová výchova je jediným v rámci rámcového učebného plánu, ktorý má priamy vplyv na fyzické a zároveň aj duševné zdravie detí a mládeže. „V dnešnej pokrokovej dobe techniky trávia deti a mládež stále viac času pred obrazovkami rôznych zariadení, čo neprispieva k zdravému životnému štýlu a správnemu vývinu. Štatistiky ukazujú, že pre 30 percent detí a mládeže, je práve predmet telesná a športová výchova jediným fyzickým pohybom. Ďalších 40 percent detí vykonáva fyzickú aktivitu alebo športuje len príležitostne,“ píšu predkladatelia návrhu a odvolávajú sa aj na podporné stanovisko ministerstva zdravotníctva. To vlani poukázalo na nedostatok pohybovej aktivity ako kľúčového rizikového faktora pre vznik obezity, diabetes mellitus, srdcovocievnych ochorení, niektorých onkologických ochorení, osteoporózy a iných chronických neprenosných ochorení. Viac pohybu znamená pre deti aj lepšie študijné výsledky.

Karol Kučera odmietol námietky Branislava Gröhlinga

Podporné stanovisko k zavedeniu tretej hodiny telesnej výchovy dalo v máji 2022 aj Ministerstvo vnútra SR, ktoré dlhodobo eviduje slabú motorickú pripravenosť uchádzačov o prijatie do služobného pomeru pre povolanie policajta, hasiča a horského záchranára.

Podporu návrhu zavedenia tretej hodiny telesnej výchovy v diskusii a vo faktických pripomienkach vyjadrili viacerí poslanci. Vyzdvihli potrebu zdravého pohybu detí. Poukázali na pozitívne zdravotné dôsledky. Proti návrhu vystúpil podľa agentúry TASR exminister školstva a poslanec SaS Branislav Gröhling. Namietal, že nie všetky školy majú k dispozícii telocvične, alebo im chýba personál. Vyjadril obavu, že hodina telesnej výchovy navyše by bola na úkor iného predmetu.

Karol Kučera (OĽANO) to odmietol. Tvrdí, že 85 percent detí má prístup k telocvični. Poukázal na nedostatok pohybu detí, zhoršujúcu sa motoriku pohybu či výsledky štatistík o cukrovke a obezite. Úrad vlády Slovenskej republiky, pod svojou organizačnou zložkou úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport, vypracoval v roku 2021 štúdiu uskutočniteľnosti výstavby chýbajúcich telocviční a školských športových dvorov do roku 2027.