Olympijské hry 1964 v Tokiu boli vôbec prvé v Ázii – a ohúrili svet
V roku 1964 sa olympijské hry prvý raz konali na ázijskom kontinente. Dejiskom Hier XVIII. olympiády bolo takisto ako teraz japonské Tokio, ktoré predtým v súboji o získanie OH 1960 podľahlo talianskej metropole Rím. Hry si vybojovalo v súboji v súboji s Detroitom, Viedňou a Bruselom hneď v prvom kole volieb.
OH 1964 sa na rozdiel od nadchádzajúcich na rovnakom mieste uskutočnili nie v letnom, ale v jesennom termíne – od 10. do 24. októbra. Teda v období, keď klimatické podmienky boli oveľa príjemnejšie, ako budú teraz uprostred leta.
Japonsko ohúrilo svet
Kedysi militaristická krajina poňala olympiádu ako obrovskú šancu prezentovať pred svetom svoju zmenu a ekonomický rast. Symbolom nového Japonska a vyjadrením mierového posolstva bolo, že právo zapáliť olympijský oheň na hlavnom štadióne dostal nie známy športovec, ale 19-ročný Jóšinóri Sakai, ktorý sa narodil 6. augusta 1945 – v deň zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. Na svet prišiel neďaleko od miesta výbuchu, pri ktorom jeho otec zahynul v byte.
Japonci doslova ohúrili mimoriadnou technickou vyspelosťou. Jej ilustráciou boli napríklad rýchlovlaky šinkanseny, ktoré dosahovali dovtedy nevídanú rýchlosť až okolo 250 km/h. Krajina, ktorá bola po skončení II. svetovej vojny úplne zdevastovaná, vstala z popola ako bájny Fénix a ukázala svetu svoju novú, prívetivú a modernú tvár.
Stretnutie s odlišnou kultúrou sa stalo pre svet veľkým zážitkom, pretože Japonci pripravili veľkolepé hry. Do výstavby najmodernejších štadiónov i hál a do zlepšenia infraštruktúry v tom čase desaťmiliónovej metropoly hostitelia investovali v prepočte 7,6 miliardy západonemeckých mariek, čo bola dovtedy neslýchaná suma. Stálo to však za to. Všestranné vybavenie nádherných športovísk sa stretlo s veľmi priaznivým ohlasom.
Všetci oceňovali aj vynikajúcu atmosféru. Najväčšiemu záujmu sa tešil maratón, ktorý v uliciach mesta sledovalo odhadom 2,5 milióna ľudí! Keď prvú japonskú zlatú medailu získal vzpierač Jóšinóbu Mijake, vzbudilo to v krajine takú eufóriu, že za dva dni dostal okolo desaťtisíc listov a telegramov! Japonský olympijský výbor mu pridelil dve sekretárky, inak by tento nával pošty nezvládol... Športovcov však veľmi zdvorilí Japonci v duchu svojej kultúry povzbudzovali decentne – len potleskom, žiadnym krikom či spevom.
V gigantickom veľkomeste zvládli aj dopravný problém. Tokijskou novinkou bolo zavedenie dnes už bežného piktogramového označenia olympijských športov i kľúčových stavieb. Obyvateľov Olympijskej dediny organizátori potešili množstvom bicyklov, ktoré boli všetkým voľne k dispozícii. Účastníci hundrali akurát na jednotvárnu stravu.
Podstatne viac sa o OH 1964, o ich najväčších osobnostiach a udalostiach, ako aj o účinkovaní československých reprezentantov, predovšetkým Slovákov (až 13 Slovákov sa vrátilo domov ako olympijskí medailisti!) môžete dočítať v texte v PDF, ktorý pre časopisecký magazín SOŠV OLYMPIC.sk jar/leto 2021 v rámci rubriky RETRO napísal Ľubomír Souček.
