Olympijský víťaz 1952 v boxe Ján Zachara vyhlásenú za prvú slovenskú Športovú legendu
Bratislava 22. decembra (TASR) - Okrem klasickej desiatky jednotlivcov a troch kolektívov Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) vyhlásil po prvý raz aj Športovú legendu, ktorou sa stal Ján Zachara. KŠR SSN bude odteraz každoročne vyhlasovať Športovú legendu za veľké úspechy v minulosti, pričom ďalšou základnou podmienkou je vek nad 50 rokov.
Ján Zachara v roku 1952 na olympijských hrách v Helsinkách získal zlatú medailu v kategórii do 57 kg. O štyri roky neskôr sa v Melbourne prebojoval do olympijského štvrťfinále. Je dvojnásobným majstrom Slovenska a v ďalšom priebehu kariéry získal aj štyri tituly československého šampióna. "Každý, kto sa zúčastní na olympiáde, si z nej odnesie pekné spomienky a je jedno, či prehral, alebo vyhral. Olympiáda je výnimočné podujatie, ktoré príde iba raz za štyri roky a nemôže sa na nej zúčastniť každý. Pre každého bol sen dostať sa tam. Mne sa o finále ani nesnívalo, ale nakoniec sa to podarilo. Po svadbe to bol môj druhý najväčší životný úspech," zdôraznil Zachara nedávno pre TASR.
V jeho časoch malo zlato síce veľkú spoločenskú hodnotu, ale materiálne si príliš nepolepšil. "Nemôžeme sa prirovnávať dnešným športovcom. V čase, keď som vyhral olympijské zlato, som bol vojakom základnej služby a za odmenu ma povýšili na podporučíka. Okrem toho som dostal tri metre látky, hodinky, ktoré mám a sú stále funkčné. V textilnom závode, kde som pracoval, sa navyše urobila zbierka. Musel som však doniesť potvrdenie, čo som si za to kúpil. Bolo to presne 10.500 korún, ku ktorým som doložil 3700 a kúpil si sekretár. Vtedy ešte neexistovali ucelené obývačky či spálne. Dostal som tiež 12 zväzkov Stalinových spisov, ktoré už predtým niekto študoval, lebo som v nich našiel podčiarknuté state. Že by som niekedy ťažil z titulu, to v živote nikdy. Neľutujem to však. Moje celoživotné krédo je - ľudská sláva, poľná tráva."
Zachara sleduje aj súčasný box, ale nie celkom sa mu páči. Podľa neho to, čo sa v ringu niekedy odohráva, má od športu ďaleko: "Box by mal byť šerm päsťami, založený na rýchlom myslení športovca. Dnes sa však box uberá tým smerom, aby jeden zo súperov skončil na zemi. Tak ako Dávid porazil Goliáša, v boxe je možné spraviť to isté, treba však pritom rozmýšľať. Podotýkam, že box je jeden z najjemnejších športov, lebo ten jediný sa robí v rukavičkách."
Podľa Zacharu je najlepším boxerom všetkých čias Muhammad Ali: "Mal som ho možnosť vidieť a bol to boxer, ktorému to myslelo. Bol ako baletka na nohách, pochopiteľne ešte aj s tým silným úderom. Mojím vzorom však bol už nebohý Julko Torma, ktorý mal vrodený postreh. Ruky mohol nosiť, ako sa hovorí, na bruchu. Dokázal skvele predvídať."
