Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prvý raz v histórii samostatného Slovenska udeľovalo čestné štátne tituly „Zaslúžilý majster športu“ a „Zaslúžilý odborník v športe“. Laureátmi titulu Zaslúžilý majster športu sa stali ôsmi olympijskí víťazi - Michal Martikán, Peter a Pavol Hochschornerovci, Elena Kaliská, Anastasia Kuzminová, Ladislav a Peter Škantárovci a Matej Tóth. Titul Zaslúžilý odborník v športe si prevzali siedmi odborníci Jozef Martikán, Peter Hochschorner st., Peter Mráz, Juraj Minčík, Tibor Soós, Pavol Blaho a Natália Hejková.

Slovensko je síce malá krajina, ale môže sa pochváliť množstvom úspechov na športovom poli. Len málokedy sa na jednom mieste stretne toľko olympijských víťazov či majstrov sveta, ako na slávnostnom udeľovaní čestných štátnych titulov v športe, ktoré organizovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom na pôde Slovenského olympijského a športového múzea.

Návrhy podľa jednotnej metodiky

„Štátne vyznamenania sa športovcom udeľovali už za minulého režimu,“ hovorí Ivan Husár, štátny tajomník pre šport. „Po revolúcii v tejto tradícii nikto nepokračoval. Zmenu priniesol až aktuálny zákon o športe, ktorý zaviedol možnosť udeliť čestné štátne tituly nielen športovcom, ale aj trénerom, či iným odborníkom, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj športu. Avšak ,nové‘ tituly udeľujeme až dnes - po šiestich rokoch platnosti zákona.“

Podľa zákona o športe môže ministerstvo udeliť športovcovi čestný štátny titul „Majster športu“ alebo „Zaslúžilý majster športu“. Tréner, rozhodca či iný športový odborník môže získať titul " Zaslúžilý odborník v športe". Zákon myslel aj na funkcionárov a iných pracovníkov v športe, ktorým môže ministerstvo udeliť titul „Zaslúžilý pracovník v športe“.

„Aby si tieto tituly uchovali svoju vážnosť, ministerstvo sa dohodlo so Slovenským olympijským a športovým výborom, že ministerstvu každý rok navrhne kandidátov podľa jednotnej metodiky, ktorú akceptuje športové hnutie,“ vysvetľuje Ivan Husár. „Návrh Slovenského olympijského a športového výboru posudzuje Rada ministra pre šport, finálne slovo má samozrejme minister. Ceremoniál udeľovania titulov je tiež v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a koná sa v dôstojnom prostredí Slovenského olympijského a športového múzea.“

Prvý návrh na osmičku olympijských víťazov

Návrhy na udeľovanie titulov podľa zákona o športe predkladajú vláde alebo ministrovi školstva športové organizácie vrátane Slovenského olympijského a športového výboru. Ten túto možnosť využil a navrhol na prvé ocenenia už v závere roka 2020 osmičku zlatých olympijských medailistov.

„Všetci ocenení dosiahli počas svojich kariér veľa úspechov, vyhrali olympijské hry, majú medaily z majstrovstiev sveta a Európy. Radi sme využili možnosť, ktorú nám dáva Zákon o športe a predostreli sme návrhy na ocenenie významných osobností slovenského športu. V budúcnosti sú veľkými kandidátkami na tieto tituly naše zlaté Petra Vlhová a Zuzana Rehák Štefečeková, cyklista Peter Sagan či viacerí významní tréneri,“ uviedol prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel.

CHARAKTERISTIKA OCENENÝCH

ZASLÚŽILÝ MAJSTER ŠPORTU

MICHAL MARTIKÁN (vodný slalom) – Držiteľ 5 olympijských medailí v kategórii C1 (2 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzová). V Atlante 1996 prvý olympijský víťaz v histórii samostatného Slovenska, druhý triumf dosiahol v Pekingu 2008. V Londýne 2012 ako vôbec prvý svetový športovec v histórii OH získal piaty raz v sérii medailu v rovnakej individuálnej disciplíne. Ďalšie mimoriadne športové úspechy: 15-násobný majster sveta (4x v C1, 11x v hliadke 3xC1) a držiteľ spolu 23 medailí z majstrovstiev sveta, 11, 15-násobný majster Európy (4x v C1, 11x v hliadke 3xC1) a držiteľ spolu 23 medailí z majstrovstiev Európy, 6-násobný celkový víťaz Svetového pohára v C1. Medaily z vrcholných súťaží získaval v neuveriteľne dlhom časovom rozpätí 26 rokov (1995 – 2021). Na Slovensku bol štyrikrát vyhlásený za Športovca roka. Je člen Siene slávy svetovej kanoistiky.

PETER HOCHSCHORNER a PAVOL HOCHSCHORNER (vodný slalom) - V kategórii C2 spoločne držitelia 4 olympijských medailí (3 zlaté – v Sydney 2000, Aténach 2004 a v Pekingu 2008, a 1 bronzová), vôbec prví trojnásobní olympijskí víťazi zo Slovenska. Ďalšie mimoriadne športové úspechy: 6-násobní majstri sveta (5x v C2, 1x v hliadke 3xC2) a držitelia spolu 14 medailí z majstrovstiev sveta, 11-násobní majstri Európy (6x v C2, 5x v hliadke 3xC2) a držitelia spolu 17 medailí z majstrovstiev Európy, 10-násobní celkoví víťazi Svetového pohára v C2. Možno ich označiť za najúspešnejšie dvojičky v dejinách športu. Na Slovensku boli dvakrát víťazi ankety Športovec roka. Sú členovia Siene slávy svetovej kanoistiky.

ELENA KALISKÁ (vodný slalom) – V kategórii K1 dvojnásobná olympijská víťazka (Atény 2004 a Peking 2008), olympijské zlato získala ako vôbec prvá žena zo Slovenska. Ďalšie mimoriadne športové úspechy: 2-násobná majsterka sveta (1x v K2, 1x v hliadke 3xK1) a držiteľka spolu 5 medailí z majstrovstiev sveta, 8-násobná majsterka Európy (5x v K1, 3x v hliadke 3xK1) a držiteľka spolu 12 medailí z majstrovstiev Európy, 6-násobná celková víťazka Svetového pohára v K1. Na Slovensku raz zvíťazila v ankete Športovec roka.

ANASTASIA KUZMINOVÁ (biatlon) – S 3 zlatými a 3 striebornými olympijskými medailami najúspešnejšia olympionička v slovenskej histórii. Na ZOH dvakrát triumfovala v pretekoch na 7,5 km (Vancouver 2010, Soči 2014) a raz v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom (Pjongčang 2018). Ďalšie mimoriadne športové úspechy: majsterka sveta a držiteľka spolu troch medailí z majstrovstiev sveta, dvojnásobná majsterka Európy. Vo Svetovom pohári raz celkove druhá a raz celkove tretia, držiteľka 3 malých glóbusov za prvenstvá v jednotlivých disciplínach, zvíťazila v 18 pretekoch SP. Na Slovensku bola trikrát víťazka ankety Športovec roka.

PETER ŠKANTÁR a LADISLAV ŠKANTÁR (vodný slalom) – Spoločne olympijskí víťazi v kategórii C2 (Rio de Janeiro 2016). Ďalšie mimoriadne športové úspechy: Raz majstri sveta (v hliadke 3xC2) a držitelia spolu 10 medailí z majstrovstiev sveta, 7-násobní majstri Európy (3x v C2, 4x v hliadke 3xC2) a držitelia spolu 13 medailí z majstrovstiev Európy, 3-krát celkoví víťazi Svetového pohára.

MATEJ TÓTH (atletika) – Olympijský víťaz v chôdzi na 50 km, jediný slovenský atlét s olympijskou zlatou medailou v ére samostatnosti SR (Rio de Janeiro 2016). Ďalšie mimoriadne športové úspechy: v chôdzi na 50 km raz majster sveta, dvakrát vicemajster Európy a raz víťaz Svetového pohára. Na Slovensku bol raz víťaz ankety Športovec roka.

ZASLÚŽILÝ ODBORNÍK V ŠPORTE 

JOZEF MARTIKÁN (vodný slalom) – Počas celej kariéry v Liptovskom Mikuláši trénoval svojho syna Michala Martikána, 2-násobného olympijského víťaza, 15-násobného majstra sveta a 15-násobného majstra Európy. Bol aj reprezentačný tréner kategórie C1, pod jeho koučovaním získali slovenskí pretekári viacero titulov majstrov sveta i Európy v hliadke 3xC1.

PETER HOCHSCHORNER st. (vodný slalom) – Počas celej kariéry v Bratislave trénoval svojich synov Petra a Pavla Hochschornerovcov, 3-násobných olympijských víťazov, 6-násobných majstrov sveta a 11-násobných majstrov Európy. Viedol aj bronzového olympijského medailistu v C1 Juraja Minčíka. Bol aj reprezentačný tréner kategórie C2, pod jeho koučovaním získali slovenskí pretekári viacero medailí z majstrovstiev sveta i Európy v hliadke 3xC2.

PETER MRÁZ (vodný slalom) – V Liptovskom Mikuláši bol dlhoročný tréner 2-násobnej olympijskej víťazky, 2-násobnej majsterky sveta a 8-násobnej majsterky sveta Eleny Kaliskej. Už počas éry ČSSR bol reprezentačný tréner v kategórii C1 mužov. Bol osobný tréner majstrov sveta v hliadke 3xC2 Hajdučíka, Kučeru, Zaťka, Tkáča, Kubáňa a Olejníka, i majstra sveta v hliadke 3xC1 Ontka.

JURAJ MINČÍK (vodný slalom) – Po skončení úspešnej pretekárskej kariéry sa v Bratislave rýchlo stal veľmi úspešným trénerom. Na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro získali jeho zverenci dve olympijské medaily – zlatú Ladislav a Peter Škantárovci v C2 a striebornú Matej Beňuš v C1. Získali aj viaceré medaily na majstrovstiev sveta i Európy. Trénerskú prácu ukončil po menovaní za riaditeľa Športového centra polície.

TIBOR SOÓS (rýchlostná kanoistika) – Napriek tomu, že nikdy nebol zamestnaný ako tréner, v Komárne sa počas desaťročí podpísal pod mimoriadne úspechy celej garnitúry kajakárov. Z jeho dlhoročných zverencov sa v K1 Attila Szabó ako prvý stal majstrom sveta, po ňom sa Erik Vlček, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, Juraj Tarr aj Juraj Bača stali olympijskými medailistami, aj mnohonásobnými majstrami sveta i Európy v K4, resp. v K2.

PAVOL BLAHO (rýchlostná kanoistika) – Už počas éry ČSSR pôsobil ako reprezentačný tréner úspešného tímu juniorov. Počas éry samostatného Slovenska bol takmer dvadsať rokov reprezentačný tréner, ktorý sa významne podpísal pod zisk troch olympijských medailí (jednej v kategórii C1 a dvoch v kategórii K4) a množstva titulov majstrov sveta i Európy v značnom počte disciplín v seniorskej i v juniorskej kategórii.

NATÁLIA HEJKOVÁ (basketbal) – Najúspešnejšia trénerka v histórii slovenského basketbalu, od roku 2019 členka Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie. Na klubovej úrovni najúspešnejšia trénerka v Európe. Ženské tímy, ktoré viedla, päťkrát vyhrali Európsku ligu (2x SCP Ružomberok, 2x Spartak Moskovská oblasť, 1x USK Praha) a 14-krát postúpili vo Final Four tejto najprestížnejšej klubovej súťaže. V rôznych krajinách získala 24 ligových titulov a úspešné bolo aj jej pôsobenie pri reprezentačných tímoch žien Slovenska a Ruska.