Kedy sa otvoria športoviská a kedy sa budú môcť amatérski športovci a najmä deti a mládež vrátiť do tréningového procesu? Na túto otázku momentálne nepozná odpoveď ani štátny tajomník pre šport Ivan Husár. Športový semafor, ktorý ministerstvo školstva pripravovalo od decembra a predstavilo vo februári, podľa Ivana Husára konzílium odborníkov v pandemickej komisii rozbilo na franforce.

Vo februári prezentovaný športový COVID semafor vychádzal z vládneho automatu, ktorým by sa malo pri uvoľňovaní opatrení riadiť Slovensko. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozdelilo športy v semafore do troch základných kategórií rizikovosti podľa povahy a dĺžky kontaktu, dovedna do siedmich samostatných matíc.

V čase predstavenia semaforu bolo Slovensko podľa vládneho automatu v čiernej farbe a obmedzenia vylučovali akúkoľvek organizovanú športovú činnosť. Výnimku dostali len profesionálne súťaže v piatich športoch.

Čaká sa na pandemickú komisiu

„Po súhlase ministra školstva a predsedu SaS sme ho schválili na vlastnú päsť. Chceli sme dať echo športovému hnutiu, že existuje, bude mať zadané parametre a chceli sme vychytať aj jeho muchy, kým sa začne uplatňovať. Na všetkých sto existujúcich športov sme mali parametre, ktoré vychádzali z vládneho semaforu,“ vysvetľoval v diskusnej relácii mynitra.sme.sk Ivan Husár.

Napriek zlepšovaniu čísel počtu nakazených koronavírusom, hospitalizácií v nemocniciach či zaočkovaných Slovákov, sa pravdepodobne pri najbližšom prepnutí vládneho automatu z čiernej fázy situácia s možnosťami športovania na Slovensku nezmení. Termín návratu do tréningového procesu pre deti, mládež i amatérskych športovcov momentálne nie je známy.  

„Teraz, keď sa mal vládny semafor prepnúť do bordovej fázy, mal začať existovať aj športový semafor. Minulý týždeň nám ho však konzílium úplne rozbilo. Tvrdia, že náš automat bol nastavený len na jeden druh vírusu a odvtedy tu už máme tri, preto je potrebné ho sprísniť. Argumentujú nám faktami, ktoré nesedia s čiernou a ani s červenou fázou. Je to celé dopletené. Aj keď sme ochotní ho upraviť, odmietame to urobiť teraz. Čakáme, s čím príde v stredu pandemická komisia. Na jednej strane sa hovorí, že sa bude uvoľňovať, na druhej to, čo je dnes relatívne povolené v čiernej farbe, nebude dovolené v bordovej. Nechcú uvoľniť život skokom. Zostali sme bez slov, nevieme, čo máme urobiť. Vyšli sme v ústrety ich požiadavkám, rešpektujeme rozhodnutia, hráme s nimi hru na fakty, ale nedarí sa nám spustiť to, čo sme si mysleli, že pôjde od 1. apríla. Športový semafor nám rozbili na ,padrť‘,“ uviedol v diskusii nitra.sme.sk Ivan Husár.

Celú debatu portálu nitra.sme.sk so štátnym tajomníkom pre šport Ivanom Husárom, prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom i zástupcami športových amatérskych klubov si môžete pozrieť TU.

Fitnescentrá a plavárne ako červené súkno

Štátny tajomník pre šport sa podľa vlastných vyjadrení snažil, aby sa pomohlo segmentu, ktorý zo športu najviac trpí. Zatiaľ sa mu však nepodarilo presvedčiť kompetentných, aby sa otvorili aspoň päťdesiatmetrové bazény pre profesionálnych plavcov a členov športových klubov. „Nechápem, ale slová ako fitnescentrum a plavárne sú pre niektorých ako červené súkno,“ priznal Ivan Husár.

Predstavitelia ministerstva školstva pozorne sledujú aj situáciu so športom v okolitých krajinách. Pred rokom s nástupom teplého počasia, aj keď s podstatne inými číslami, sa otvárali počas apríla športoviská v exteriéroch, na ktorých mohli v skupinách trénovať organizované športové skupiny. V súčasnosti je ich otváranie nejasné. „Semafor bol zmes všetkých informácií zo sveta, ktoré sme mali. V Európe niečo podobné nemá nikto. Rozbili nám to. Neviem, či sa mám teraz orientovať na bazény, či na futbal. Pán premiér hovoril, že spôsob uvoľňovania má ísť cez respirátor,“ uviedol Ivan Husár.

Hodnotenie posledného roka

Šport patrí medzi oblasti, ktoré na Slovensku pandémia zasiahla najviac. Za posledných trinásť mesiacov sa zrušili tisícky hodín tréningov, šport prišiel o milióny na vstupnom či prenájmoch. Až najbližšie roky ukážu, koľko ľudí sa prestalo hýbať.

„Bol to skutočne hrozný rok. Ani vo sne by nám nenapadlo, že sa budeme zaoberať najmä výnimkami, bublinami, nastavovaním opatrení. Zažil som desiatky hodín na Ústrednom krízovom štábe, boli to najzabitejšie dni môjho života, keďže to nikam neviedlo, nikto nevedel, čo bude o týždeň, dva. Nechodil som tam vždy, ale vždy, keď som bol nominovaný za rezort, tak som tam poctivo sedel,“ priznal muž, ktorý je zodpovedný za štátnu športovú politiku.

Ivan Husár sa dlhé roky pohybuje v športovom prostredí, v minulosti bol úspešný tréner i funkcionár vo volejbale. Dnes s kolegami zo športového hnutia pravidelne komunikuje a počúva o ich problémoch. „Neviem, ako by som na ich mieste reagoval. Asi by som sa opieral do štátneho tajomníka od rána do večera,“ zamyslel sa Ivan Husár.