Ťažko skúšaný slovenský šport víta najnovšie opatrenia umožňujúce trénovať aj súťažiť, ale žiada účasť na ich tvorbe
Slovenské športové zväzy vyzvali kompetentné orgány, aby pri tvorbe protipandemických opatrení prizývali na konzultácie športovú obec. Zástupcovia futbalu, hokeja, volejbalu, basketbalu, Slovenského olympijského a športového výboru (ako strecha športu reprezentuje veľkú väčšinu našich športových zväzov) i Slovenského paralympijského výboru negatívne vnímajú doterajší postup, keď sa o prijatých opatreniach dozvedali až „ex post“ bez toho, aby sa k nim mohli akokoľvek vyjadriť.
Mimoriadne prísne opatrenia pôsobia na slovenský šport devastačne, lebo na rozdiel od okolitých krajín športový život – tréningy, súťaže – na Slovensku na mnohé mesiace úplne zastal, čo sa už teraz prejavuje výrazným odlivom detí a mládeže zo športu.
Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik to ilustroval znížením členskej základne o približne 10-tisíc členov. „V roku 2020 sme prežili malú klinickú smrť. Prišli sme o 10-tisíc futbalistov a futbalistiek, pričom až 50 percent z nich bolo vo veku do 18 rokov. Škody napáchané tým, že športová komunita nebola prizývaná k zásadným rozhodnutiam, sú veľké,“ zdôraznil šéf SFZ. „Nechceme nič iné, len aby mohli byť naši zástupcovia pri tom, keď sa bude rokovať o opatreniach, ktoré významne vplývajú na šport. Ak by opatrenia, aké sa objavili v posledných dňoch, možno by sme neprišli o toľko registrovaných hráčov. Chcem kompetentných požiadať, že keď sa bude baviť o slovenskom športe, aby nás prizvali k rokovaciemu stolu. Nie je potrebné vymýšľať znova koleso či teplú vodu, stačí si vziať príklad z okolitých krajín, kde aj počas pandémie šport funguje.“
Podobný odliv športovcov, najmä mládežníckych, zaznamenali aj v hokeji (Miroslav Šatan, prezident SZĽH a viceprezident SOŠV: „Približne 200 detí, čo je asi 10 kompletných tímov, odišlo trénovať a hrať do klubov v zahraničí!“) či atletike (Peter Korčok, prezident SAZ a viceprezident SOŠV: „Členská základňa nám klesla približne o 15 percent...“).
Zástupcovia zväzov apelovali na kompetentných, aby dostal šport v krajine primeranú vážnosť. „Šport je spoločenský fenomén a pevne verím, že ľudia, ktorí v akejkoľvek pozícii riadia náš štát pochopia, že my nie sme poslední ani predposlední. Športovci sú obrovská masa – aj voličov. A my sme aj tí, ktorí vychovávajú budúce generácie a vštepujú im nejaké hodnoty,“ zdôraznil prezident Slovenskej volejbalovej federácie a člen výkonného výboru SOŠV Marek Rojko. Poukázal aj na to, že udržanie mládeže vo veku od 14 do 18 rokov je pre vrcholový šport na Slovensku existenčná vec. „Ak prídete o mladého športovca v tomto veku, vrcholový športovec už z neho nikdy nebude. A toto nám všetkým hrozí. Toto je veľmi vážna vec. V konkurencii krajín z regiónu strednej Európy máme vážny hendikep: všade sa trénovalo, súťažilo, reprezentanti sa pripravovali na vrcholné súťaže. No u nás, žiaľ, nie... Pevne verím, že po prijatí posledných opatrení sa to už definitívne spustí aj u nás.“
Hokejový šéf a niekdajší skvelý hráč Miroslav Šatan poukázal na obrovské množstvo zrušených zápasov v období pandémie – v predošlej sezóne sa toto číslo vyšplhalo k štyrom tisíckam, v aktuálnej už presiahlo 800. „To sú hrozivé čísla,“ podotkol. „Opatrenia sú potrebné, ale treba ich robiť s citom tak, aby deti ostali pri športe. Zdravá a športujúca mládež je totiž bohatstvo každej krajiny. Pevne dúfam, že sa už nebude opakovať situácia, keď zdravé deti ostali sedieť doma. Veríme, že najnovšie rozhodnutie o možnosti organizovať športové tréningy a súťaže bude trvalé a podobne ako v okolitých krajinách budeme mať možnosť športovať.“
Najnovšie opatrenia ÚVZ SR a vlády prijal pozitívne i šéf slovenskej atletiky Peter Korčok.
„Tešíme sa, že po posledných opatreniach sa už naplno rozbehnú tréningy a športové súťaže, ale boli by sme radi, keby sa šport u nás vnímal v širšom meradle – napríklad ako dôležitý prostriedok k dosiahnutiu verejného zdravia. Takisto je dôležité vnímať potreby amatérskeho a masového športu, aby rozhodnutia boli predvídateľné aj pre organizátorov rôznych masových, napríklad bežeckých podujatí, aby sa im dokázali prispôsobiť, aby vedeli, ako nastaviť procesy,“ skonštatoval prezident SAZ a viceprezident SOŠV. „Bolo by dobré, keby rozhodnutia kompetentných orgánov ohľadne protipandemických opatrení prichádzali v súčinnosti s odborníkmi z oblasti športu, aby boli koordinované a predvídateľné.“
Podľa prezidenta SOŠV Antona Siekela je slovenský šport vďačný za to, že sa opatrenia zmenili k lepšiemu. Aj on však apeloval na to, aby zástupcovia športovej obce boli minimálne prizývaní na rokovania o opatreniach, ktoré výrazne zasahujú aj do tejto oblasti spoločnosti.
„Často dostávame otázky, prečo je to tak alebo onak, prečo deti nemôžu športovať, prečo to u nás nie je ako v okolitých krajinách. Žiaľ, my nevieme odpovedať, lebo tam, kde sa rodia rozhodnutia, nie sme prizývaní,“ povedal na stretnutí s médiami šéf „strechy“ slovenského športu a upozornil na črtajúcu sa katastrofu: „Bojím sa situácie, ktorá môže nastať o pár rokov, keď bez nás prijaté opatrenia spôsobia, že budeme mať veľa pacientov s inými ochoreniami, lebo sme v čase pandémie zastavili úplne všetky pohybové aktivity. Zaplatíme účet, ktorý je teraz ešte ťažko vyčísliteľný. Informácie o úbytku športovcov sú posledné varovanie. Ide o to, aby súčasná generácia netrpela civilizačnými chorobami, aby viedla normálny život, aby sme mali zdravých občanov. Ak sa nespamätáme, o pár rokov už bude neskoro a my budeme len budeme bilancovať, prečo sa to stalo.“
