Slovenské športové zväzy vyzvali kompetentné orgány, aby pri tvorbe protipandemických opatrení prizývali na konzultácie športovú obec. Zástupcovia futbalu, hokeja, volejbalu, basketbalu, Slovenského olympijského a športového výboru (ako strecha športu reprezentuje veľkú väčšinu našich športových zväzov) i Slovenského paralympijského výboru negatívne vnímajú doterajší postup, keď sa o prijatých opatreniach dozvedali až „ex post“ bez toho, aby sa k nim mohli akokoľvek vyjadriť.

Mimoriadne prísne opatrenia pôsobia na slovenský šport devastačne, lebo na rozdiel od okolitých krajín športový život – tréningy, súťaže – na Slovensku na mnohé mesiace úplne zastal, čo sa už teraz prejavuje výrazným odlivom detí a mládeže zo športu.

Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik to ilustroval znížením členskej základne o približne 10-tisíc členov. „V roku 2020 sme prežili malú klinickú smrť. Prišli sme o 10-tisíc futbalistov a futbalistiek, pričom až 50 percent z nich bolo vo veku do 18 rokov. Škody napáchané tým, že športová komunita nebola prizývaná k zásadným rozhodnutiam, sú veľké,“ zdôraznil šéf SFZ. „Nechceme nič iné, len aby mohli byť naši zástupcovia pri tom, keď sa bude rokovať o opatreniach, ktoré významne vplývajú na šport. Ak by opatrenia, aké sa objavili v posledných dňoch, možno by sme neprišli o toľko registrovaných hráčov. Chcem kompetentných požiadať, že keď sa bude baviť o slovenskom športe, aby nás prizvali k rokovaciemu stolu. Nie je potrebné vymýšľať znova koleso či teplú vodu, stačí si vziať príklad z okolitých krajín, kde aj počas pandémie šport funguje.“

Podobný odliv športovcov, najmä mládežníckych, zaznamenali aj v hokeji (Miroslav Šatan, prezident SZĽH a viceprezident SOŠV: „Približne 200 detí, čo je asi 10 kompletných tímov, odišlo trénovať a hrať do klubov v zahraničí!“) či atletike (Peter Korčok, prezident SAZ a viceprezident SOŠV: „Členská základňa nám klesla približne o 15 percent...“).

Zástupcovia  zväzov apelovali na kompetentných, aby dostal šport v krajine primeranú vážnosť. „Šport je spoločenský fenomén a pevne verím, že ľudia, ktorí v akejkoľvek pozícii riadia náš štát pochopia, že my nie sme poslední ani predposlední. Športovci sú obrovská masa – aj voličov. A my sme aj tí, ktorí vychovávajú budúce generácie a vštepujú im nejaké hodnoty,“ zdôraznil prezident Slovenskej volejbalovej federácie a člen výkonného výboru SOŠV Marek Rojko. Poukázal aj na to, že udržanie mládeže vo veku od 14 do 18 rokov je pre vrcholový šport na Slovensku existenčná vec. „Ak prídete o mladého športovca v tomto veku, vrcholový športovec už z neho nikdy nebude. A toto nám všetkým hrozí. Toto je veľmi vážna vec. V konkurencii krajín z regiónu strednej Európy máme vážny hendikep: všade sa trénovalo, súťažilo, reprezentanti sa pripravovali na vrcholné súťaže. No u nás, žiaľ, nie... Pevne verím, že po prijatí posledných opatrení sa to už definitívne spustí aj u nás.“

Hokejový šéf a niekdajší skvelý hráč Miroslav Šatan poukázal na obrovské množstvo zrušených zápasov v období pandémie – v predošlej sezóne sa toto číslo vyšplhalo k štyrom tisíckam, v aktuálnej už presiahlo 800. „To sú hrozivé čísla,“ podotkol. „Opatrenia sú potrebné, ale treba ich robiť s citom tak, aby deti ostali pri športe. Zdravá a športujúca mládež je totiž bohatstvo každej krajiny. Pevne dúfam, že sa už nebude opakovať situácia, keď zdravé deti ostali sedieť doma. Veríme, že najnovšie rozhodnutie o možnosti organizovať športové tréningy a súťaže bude trvalé a podobne ako v okolitých krajinách budeme mať možnosť športovať.“

Najnovšie opatrenia ÚVZ SR a vlády prijal pozitívne i šéf slovenskej atletiky Peter Korčok.

„Tešíme sa, že po posledných opatreniach sa už naplno rozbehnú tréningy a športové súťaže, ale boli by sme radi, keby sa šport u nás vnímal v širšom meradle – napríklad ako dôležitý prostriedok k dosiahnutiu verejného zdravia. Takisto je dôležité vnímať potreby amatérskeho a masového športu, aby rozhodnutia boli predvídateľné aj pre organizátorov rôznych masových, napríklad bežeckých podujatí, aby sa im dokázali prispôsobiť, aby vedeli, ako nastaviť procesy,“ skonštatoval prezident SAZ a viceprezident SOŠV. „Bolo by dobré, keby rozhodnutia kompetentných orgánov ohľadne protipandemických opatrení prichádzali v súčinnosti s odborníkmi z oblasti športu, aby boli koordinované a predvídateľné.“

Podľa prezidenta SOŠV Antona Siekela je slovenský šport vďačný za to, že sa opatrenia zmenili k lepšiemu. Aj on však apeloval na to, aby zástupcovia športovej obce boli minimálne prizývaní na rokovania o opatreniach, ktoré výrazne zasahujú aj do tejto oblasti spoločnosti.

„Často dostávame otázky, prečo je to tak alebo onak, prečo deti nemôžu športovať, prečo to u nás nie je ako v okolitých krajinách. Žiaľ, my nevieme odpovedať, lebo tam, kde sa rodia rozhodnutia, nie sme prizývaní,“ povedal na stretnutí s médiami šéf „strechy“ slovenského športu a upozornil na črtajúcu sa katastrofu: „Bojím sa situácie, ktorá môže nastať o pár rokov, keď bez nás prijaté opatrenia spôsobia, že budeme mať veľa pacientov s inými ochoreniami, lebo sme v čase pandémie zastavili úplne všetky pohybové aktivity. Zaplatíme účet, ktorý je teraz ešte ťažko vyčísliteľný.  Informácie o úbytku športovcov sú posledné varovanie. Ide o to, aby súčasná generácia netrpela civilizačnými chorobami, aby viedla normálny život, aby sme mali zdravých občanov. Ak sa nespamätáme, o pár rokov už bude neskoro a my budeme len budeme bilancovať, prečo sa to stalo.“