Päťnásobná olympionička a vicemajsterka sveta v biatlone Martina Halinárová-Jašicová oslavuje päťdesiatku
Bývalá biatlonistka Martina Halinárová-Jašicová, ktorá prvé úspechy dosiahla pod dievčenským menom (je uvedené za spojovníkom), ďalšie pod priezviskom Schwarbacherová a potom dlho súťažila ako Halinárová patrí medzi veľké postavy slovenského športu. Rodáčka z Dolného Kubína, ktorá pre samostatné Slovensko pri prvej zo svojich piatich účastí na ZOH vybojovala celkom prvý olympijský bod a potom sa stala vicemajsterkou sveta, oslavuje 22. apríla 50. narodeniny.
O jedenásť rokov mladšia rodáčka z ruského Ťumeňa Anastasia Kuzminová ozdobila svoja kariéru tromi zlatými aj striebornými medailami i titulmi majsterky Európy aj sveta, ale práve Martina bola prvou slovenskou biatlonistkou v histórii, ktorá sa prebojovala do svetovej špičky. Ako prvá zvíťazila v pretekoch Svetového pohára (v Östersunde 1993 na 15 km, druhý triumf pridala na rovnakej trati v Lahti 1995), ako prvá „bodovala“ na ZOH (v Lillehammeri 1994 bola šiesta na 15 km) a ako prvá získala medailu na majstrovstvách sveta – strtebro v stíhacích pretekoch na 10 km v Kontiolahti 1999. A dodnes je jediná naša biatlonistka, ktorá až päťkrát štartovala na ZOH.
Martina Halinárová-Schwarzbacherová-Jašicová k striebru z MS v klasickom biatlone pridala dve zlaté a tri strieborné medaily na ME v klasickom biatlone, zlato a dve striebra na MS v letnom biatlone i štyri zlaté a dve strieborné medaily na Svetových zimných univerziádach.
Veľmi blízko mala aj k zisku olympijského kovu, keď na ZOH 1998 v Nagane bola už ako členka AŠK Dukla Banská Bystrica vedno s Mihokovou, Murínovou a Kutlíkovou členkou štvrtej štafety Slovenska na 4x7,5 km. Naša štafeta ešte v polovici pretekov viedla. O štyri roky neskôr v Nagane bola naša štafeta znovu aj s ňou piata. Naša štafeta pod trénerským vedením Juraja Sanitru dosahovala výborné výsledky napriek tomu, že medzi jej protagonistkami dlhodobo vládli napäté vzťahy.
Martina má pozoruhodnú zbierku popredných umiestení na vrcholných súťažiach. Na ZOH skončila v individuálnych pretekoch trikrát v top 10 (v Lillehammeri 1994 šiesta na 15 km, v Nagane 1998 siedma na 7,5 km a v Salt Lake City 2002 deviata na 15 km). Na svetových šampionátoch má na konte až sedem individuálnych umiestení v top 10. Okrem zisku striebra v sólových disciplínach bola dvakrát piata, raz šiesta, dvakrát siedma a raz desiata. V pretekoch SP v dvom víťazstvám ešte pridala tri umiestenia na stupni víťaziek – dve individuálne a jedno štafetové.
V sezóne 1992/93 sa vtedy 19-ročná pretekárka Klubu biatlonu Osrblie Martina Jašicová zjavila vo svetovom biatlone ako kométa. Nielenže triumfovala v jedných pretekoch SP, ale v celkovom poradí Svetového pohára obsadila 8. miesto.
Ďalší rok jej pred ZOH v Lillehammeri zverili poctu skladať spolu s legendárnym hokejistom Petrom Šťastným olympijský sľub našej prvej samostatnej slovenskej výpravy pod piatimi kruhmi. A na hrách sa postarala o náš najlepší ženský výsledok. Na 15 km dlho siahala na medailu. V polovici pretekov a až do poslednej streľby bola v hre o cenný kov. Minutie posledného výstrelu v „stojke“ ju odsunulo na 6. miesto.
Odvtedy aj po prvom i druhom vydaji dlhodobo patrila do širšej a v niektorých sezónach aj do užšej svetovej špičky. Na vrcholných podujatiach súťažila v rozpätí dlhých 18 rokov. Piaty olympijský štart si ako Halinárová pripísala na ZOH 2010 vo Vancouvri, kariéru ukončila po MS 2011 v Chanty-Mansijsku krátko pred dovŕšením 38. narodenín.
Od roku 1995 je Martina Halinárová-Jašicová zamestnaná vo Vojenskom športovom centra Dukla Banská Bystrica, kde predtým pôsobila ako pretekárka. Dlhodobo je členka podporného tímu športovcov VŠC Dukla, v súčasnosti ako kondičná trénerka. Kratšie viedla slovenskú reprezentáciu junioriek. Je aj členka vedenia Slovenskej asociácie olympionikov.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke srdečne blahoželá!
