Boris Demeter: V domácom prostredí to bolo špeciálne
Júlový XVI. letný Európsky olympijský festival mládeže v Banskej Bystrici sa stal historicky najväčším multišportovým podujatím na slovenskom území. Oslovili sme ľudí, priamo zainteresovaných do jeho príprav, aby napísali, aký bol ten „ich“ EYOF. Dnes píše Boris Demeter.
Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.
BORIS DEMETER (vedúci slovenskej výpravy)
Za sebou mám pracovne už dvanásť edícií EYOF, pričom na troch som pôsobil ako vedúci výpravy. Banská Bystrica hostila podľa mňa jedno z najlepších podujatí pre športové talenty, ktoré som mal možnosť zažiť.
Pre mňa ako vedúceho výpravy bol EYOF 2022 špeciálny z viacerých aspektov. Konal sa v domácom prostredí a bol najväčším multišportovým podujatím, ktoré sme organizovali na Slovensku.
Najväčšia pozornosť návštevníkov sa samozrejme sústredila na domáci tím. S tým súvisel aj mediálny tlak. Aj my vo vedení výpravy sme pociťovali veľkú mieru zodpovednosti, aby sme všetko zvládli.
Už prípravy nám dali zabrať. Nie sme zvyknutí na také veľké výpravy, ako sme mali v Banskej Bystrici s 211 členmi.
Verím, že sa nám s kolegyňou a mojou zástupkyňou Zuzanou Tomčíkovou i s ďalšími kolegami zo SOŠV podarilo naplniť očakávania zástupcov jednotlivých športov. Snažili sme sa im vždy vyhovieť, aby mali čo najkvalitnejšie podmienky. Dostali sme pozitívnu spätnú väzbu od športovcov, trénerov, športových zväzov, ale aj od verejnosti za vystupovanie našej výpravy.
Dlho pred začiatkom EYOF sa stretával štáb výpravy, na ktorom sme koordinovali spoločný postup pri organizačno-technickom zabezpečení účasti. Pozitívne hodnotím prístup športovcov a trénerov k ich pôsobeniu v Banskej Bystrici. Musím sa všetkým poďakovať za vzornú reprezentáciu Slovenska.
Tentoraz sme nemuseli organizovať spoločnú prepravu do dejiska podujatia. Celá výprava sa stretla v Banskej Bystrici a už na zraze bolo cítiť, že postupne sa v duchu hesla „Sme jeden tím“ vytvára jednoliaty kolektív.
Ubytovanie sme mali veľmi dobre situované. Na športoviská a ani do veľkého stravovacieho stanu či do chill-out zóny, kde sa účastníci EYOF stretávali na rôznych programoch, sme nemali ďaleko.
Bývali sme v zrekonštruovanom stredoškolskom internáte. Štandard ubytovania bol porovnateľný s predošlými EYOF. Internát sme obývali s českou výpravou a vytvorili sme spoločný slovensko-český dom.
Strava vo veľkokapacitnom stane bola veľmi pestrá, chutná, nutrične vyvážená. Dôkazom toho bolo aj množstvo pochvál z iných tímov.
Pred každým EYOF je ťažké predpovedať počet medailí, keďže pre veľkú väčšinu športovcov ide o prvé vrcholné podujatie. Mládežnícke kategórie nie sú pod takým drobnohľadom ako tie seniorské.
Šesť medailí a viacero výborných umiestení v prvej tretine výsledkovej listiny môžeme jednoznačne považovať za veľký úspech a jedno z najlepších vystúpení našej výpravy v histórii tohto podujatia. S toľkými cennými kovmi sme pred začiatkom podujatia ani nepočítali. Aj vďaka nim sa o EYOF hovorilo viac aj medzi našou verejnosťou.
Bolo veľmi milé, keď sa vždy večer po medailových úspechoch stretla celá výprava na jednej z internátnych chodieb a každý jej člen úprimne blahoželal držiteľovi cenného kovu či „autorovi“ nejakého iného cenného výsledku.
Medzi členov výpravy zavítali aj Danka Barteková a Anastasia Kuzminová. Naša trojnásobná olympijská víťazka im ukázala svoje cenné medaily a motivovala ich do ďalšej kariéry. Viacerí mladí športovci počúvali Nasťu so zatajeným dychom.
Pre mladých športovcov podobné podujatie otvára okno do budúcnosti. Cez účasť na EYOF sa môžu vyprofilovať, využiť ho na svoj rast. Zažili atmosféru „malej“ olympiády a mnohí sa už teraz chcú dostať na veľké olympijské hry.
Musím vyzdvihnúť aj prácu organizátorov EYOF, ktorí pripravili pre jednotlivé výpravy viac ako výborné podmienky. Zaslúžia si veľkú pochvalu. Bez nich a bez dobrovoľníkov by sa slovné spojenie „úspešný EYOF“ neskloňovalo v takej miere, ako sa to robí.
