Pre mladé boxerské talenty Miroslavu Jedinákovú a Bibianu Lovašovú olympiáda nie je už iba sen
Slovenský box má úspešnú olympijskú históriu. Od veľkých víťazstiev však už uplynulo veľa rokov. Pred Tokiom 2020 chýbal na OH slovenský pästiar dokonca celé štvrťstoročie. Až Andrej Csemez dokázal, že sa dá postúpiť pod päť kruhov. Po kľukatej ceste kvalifikačných turnajov do Paríža 2024 sa pustia aj ďalší. A nielen muži!
Už dávno neplatí, že box je len pre silných a odvážnych chlapov. Po olympijskom ringu preto túžia aj slovenské ženy. Svoj olympijský sen snívajú viaceré, medzi nimi aj 22-ročná Miroslava Jedináková a o 5 rokov mladšia Bibiana Lovašová, ktorá je tento rok aj členkou Juniorského olympijského tímu.
Ivan Janko napísal o oboch mladých talentoch článok pre časopis OLYMPIC.sk jar/leto 2023, ktorý vyšiel 15. júna. Zverejňujeme ho aj na rovnomennom webe.
V Box clube Stavbár Nitra na prípravu Jedinákovej aj Lovašovej dozerá skúsený tréner Tibor Hlavačka spoločne zo synom Pavlom. „Ženský box ide vo svete čoraz viac dopredu. V posledných piatich rokoch sa dostáva do popredia aj u nás. V ringu postupne pribúdajú dievčatá,“ skonštatoval Pavol Hlavačka.
ŽIADNE ÚĽAVY
Miroslava Jedináková a Bibiana Lovašová trénujú v kolektíve, v ktorom je stále dominantná mužská sila. Ibaže „dievčenské“ výnimky sa v ich telocvični nenosia. „Celý tréningový proces nastavujú tak, aby sme všetci robili to isté. Aj my chceme vyhrávať a bez náročnej a ťažkej prípravy to predsa nejde,“ povedala juniorská vicemajsterka Európy Bibiana Lovašová.
Na prvý a neraz ani na druhý pohľad nevyzerá ako dievča, ktoré si bez váhania navlečie boxerské rukavice a vlezie medzi povrazy. Zdanie však v jej prípade riadne klame. „Ja som bola dlho skôr ,Barbie´ typ. Autíčka ma nikdy nezaujímali. Po nástupe na osemročné gymnázium som sa rozhodla pre zmenu. Mám rada netradičné veci, box bol pre mňa výzva,“ poznamenala Bibiana, ktorá seba označuje za veľmi cieľavedomú športovkyňu.
Pravda však je, že toto stále ešte mladé a na prvý pohľad krehké „žieňa“ nemalo k boxu nikdy ďaleko. „Môj otec kedysi boxoval. Prestal v momente, keď som sa narodila. Tak som sa rozhodla pokračovať v jeho ceste,“ prezradila štvornásobná slovenská šampiónka.
„STRACH IBA ZATIENI ROZUM A NEMÔŽETE SA NÍM NECHAŤ OVLÁDAŤ. ALE TAKÝ MALÝ KÚSOK TAM NIEKDE MUSÍ BYŤ.“ Miroslava Jedináková
BÚRANIE STEREOTYPOV
Ani Miroslava Jedináková nebola v detstve klasickým chlapčenským typom, aj keď s chlapcami na dvore hrávala aj futbal. Šesťnásobná slovenská šampiónka nepovažuje box za vyslovene mužskú záležitosť.
„Tieto stereotypy treba búrať. Je to len vec rozhodnutia. Box vôbec nevnímam ako nejakú bitku. Skutočný olympijský box je o niečom úplne inom. Zameriate sa na techniku, pridáte pohyb v ringu a pochopíte, že to vôbec nie je o bitke. Bez úderov to samozrejme nejde a údery treba rozdávať, ale treba ich vedieť aj prijať. No je to iba malá časť veľkého celku,“ myslí si majsterka Európy do 22 rokov.
MIROSLAVA JEDINÁKOVÁ
Ročník narodenia: 2000
Bilancia v ringu: 61 zápasov - 53 víťazstiev
Debut: 23. 9. 2017
Najväčšie úspechy: majsterka Európy do 22 rokov 2022 v Poreči, bronzová z ME do 22 rokov 2019 vo Vladikavkaze a 2021 v Rosete Degli Abruzzi, 5. na ME žien 2022 v Budve, 5. na ME junioriek 2018 v Rosete Degli Abruzzi, 5. na MS junioriek 2018 v Budapešti, šesťnásobná majsterka Slovenska.
BEZ MODRÍN TO NEJDE
Začiatky bývajú ťažké a neúspech dokáže ľahko odradiť. Najmä ak sa bavíme o športe, ako je box, a o dievčatách. Nechať sa len tak dobrovoľne otĺkať je na psychiku mladého dievčaťa neraz veľké sústo, aj keď si box vybralo samé za svoju pohybovú aktivitu.
„Kontaktný šport nie je pre každé dievča. Až neskôr sa ukáže, ako to majú v hlave upratané. Sú to mladé ženy a každá sa chce aj páčiť. Ibaže pre box treba naozaj veľa obetovať, a to aj za cenu nejakej modriny,“ pousmial sa nad realitou tréner Pavol Hlavačka. Jedným dychom dodal, že spolu s otcom Tiborom všetky dievčatá v klube vedú predovšetkým k technickému boxu založenému na dobrej obrane, reakciách a rýchlosti.
ZÁKLAD JE DISCIPLÍNA
Na úspešné napredovanie na medzinárodnej scéne ženského boxu je okrem talentu a vrodenej zodpovednosti a sebadisciplíne potrebná aj vhodná kombinácia rýchlosti, odvahy, či schopnosti rýchleho a najmä správneho rozhodnutia. Dôležité je správne čítanie súperiek a odhadnutie vzdialenosti. To všetko sa tréningom a zápasmi výrazne zlepšuje, no predpoklady musia byť hlboko zakorenené ešte pred prvým vstupom do ringu.
Kto sa chce preboxovať až na olympijské hry, ten musí boxom doslova žiť. „Je to často na úkor rodiny a kamarátov. Napríklad víkendy by som mohla tráviť spoločne s rodinou a s mojimi mladšími sestrami. Žiaľ, box ma o tento čas často oberá. Turnaje alebo sústredenia sa odložiť nedajú. Počas týždňa to nie je o nič lepšie. Na tréning idem hneď ráno, potom mám školu a po nej ďalší tréning. Domov sa dostanem až večer, keď už idú moje mladšie sestričky do postele. Takže hoci s nimi rada trávim čas, som s nimi len minimálne. A to nehovorím o kamarátoch...“ poznamenala Bibiana Lovašová.
Pre niekoho krásny a cenný „teenagerský“ život vymenila za čas v telocvični. „To, čo by som teraz v tréningu stratila, sa neskôr nedá dohnať. A box ma navyše naozaj veľmi baví,“ priznala Bibiana.
BIBIANA LOVAŠOVÁ
Ročník narodenia: 2005
Bilancia v ringu: 43 zápasov - 37 víťazstiev
Debut: 22. 9. 2018
Najväčšie úspechy: 1. na SP juniorov 2023 v Budve, 2. na ME junioriek 2022 v Sofii, 6. na ME kadetiek 2021 v Tbilisi, štvornásobná majsterka Slovenska.
OLYMPIÁDA V ROVINE REÁLNEHO CIEĽA
Rebríček hodnôt má dobre usporiadaný aj Miroslava Jedináková. Olympiáda už pre ňu nie je iba snom. „Ak si dobre nastavíte priority, tak to nie je žiaden problém. V momente, ako som začala šport brať naozaj vážne, som prišla o veľa kamarátov, čo ma aj trocha mrzelo. Už nebol čas sa stretávať a mať spoločné záujmy. Kto ráno vstáva, nemôže ponocovať. A unavený človek nemá po tréningu chuť chodiť ešte niekam von. Ak máte okolo seba ľudí, ktorí to chápu a držia s vami, tak to ide,“ myslí si.
Denne teraz pracuje na tom, aby sa jej sny stali realitou. „Je pred nami ešte veľa práce, ale aj olympiáda je dnes v rovine reálneho cieľa,“ povedala bez váhania Jedináková. Vie, čo chce, aj keď nie každý deň ide všetko tak hladko, aby si želala.
„Niekedy je motivácia na tréningoch silnejšia, inokedy o niečo slabšia. Vtedy si spomeniem, že môj najvyšší cieľ sú olympijské hry. Ak je na mojej ceste menšia prekážka, musím ju rýchlo zdolať, aby som sa prepracovala k najväčšej, za ktorou je postup na olympijské hry,“ poznamenala Miroslava Jedináková.
MEDAILOVÉ AMBÍCIE
Ísť na maximum. To je heslo Bibiany Lovašovej, ktoré ju posúva bližšie k splneniu jej športových snov a cieľov. „Pretože 99 percent nikdy nestačí,“ poznamenala cieľavedomá boxerka. „Dostala som sa na cestu, ktorú nemôžem len tak pre niečo opustiť. Do každého turnaja nastupujem s vedomím, že si idem po medailu. Cesta na OH je dlhá a náročná. A ak sa tam dostanem, tak budem spokojná a šťastná. Mojím najväčším snom je však olympiádu vyhrať,“ hovorí sebavedome. Sama dobre vie, že nič netreba uponáhľať a že to vôbec nebude ľahké.
Čo však má prísť, to aj príde. „Bibiana síce bude už od sezóny 2024 boxovať medzi ženami, ale v jej prípade je ešte predčasné hovoriť o olympiáde v Paríži 2024. Jej reálnym cieľom sú až hry v roku 2028,“ myslí si tréner Pavol Hlavačka.
Už dnes však má všetko vo svojich rukách, či skôr pästiach. Dostáva sa do veku, v ktorom sa dejú mnohé zmeny. Prechod do seniorskej kategórie býva vždy náročný.
„Verím, že box bude u nej na prvom mieste aj po skončení strednej školy. Bude však potrebovať adekvátne podmienky, bez ktorých sa najvyššia medzinárodná úroveň dosahuje veľmi ťažko,“ poznamenal tréner, ktorý mal v roku 2008 sám ako boxer na dosah olympijskú miestenku.
Debata o olympiáde v roku 2028 neznie Bibiane Lovašovej ako hudba priveľmi vzdialenej budúcnosti. „Päť rokov ubehne rýchlo a nič sa nedá podceniť. Nemôžem teraz niečo vypustiť s tým, že to neskôr dobehnem. Nefunguje to tak, že rok pred olympijskou kvalifikáciou zapnem zase naplno,“ vraví si Bibiana.
BOXERKY MAJÚ DLHŠIU ŽIVOTNOSŤ
Pre Mirku Jedinákovú je však Paríž oveľa bližšie. „Pri dobrej zhode okolností a dobrej športovej forme má šancu zabojovať o olympijskú miestenku. Zdolala už aj súperky, ktoré v uplynulých sezónach získali medaily na majstrovstvách Európy. Ak dobré výkony zopakuje v tejto sezóne, tak pocestuje do Paríža,“ tvrdí Hlavačka. Sám však dobre vie, že to nebude vôbec jednoduché.
Ženský box je iný ako mužský, v ringu často dominujú vyzretejšie pästiarky. „Tie najlepšie majú často 28 a viac rokov. V amatérskom ringu majú predsa len o niečo dlhšiu životnosť ako ich mužskí kolegovia. Aj preto si myslím, že Mirkin absolútny vrchol by mal prísť až v nasledujúcom olympijskom cykle. Musí zotrvať v nastavenom trende, aby jej vydržalo zdravie,“ skonštatoval Pavol Hlavačka.
ZAHRANIČNÉ A SPARINGOVÉ SKÚSENOSTI
Kvalita každého boxera rastie najmä vďaka medzinárodným skúsenostiam, ak sa konfrontuje so seberovnými, prípadne lepšími súpermi. A to platí aj v ženskom ringu. Častou súčasťou tréningového procesu sú preto medzinárodné sparingové sústredenia, na ktoré chodia Slovenky najmä do susedných krajín. V Maďarsku, Česku či v Poľskú nachádzajú zdatné súperky.
„Porovnávanie je pre mňa motivujúce. Ak v sparingových súbojoch dominujem, vždy mi to dodá extra energiu. Motivuje ma to, aby som bola ešte lepšia a na tréningu si potom ešte pridám. Proste sa neuspokojím s tým, že som už niekoho zdolala,“ prezradila Bibiana Lovašová.
„V sparingových súbojoch v podstate o nič nejde. Je to v úvodzovkách iba tréning. Nemusíme predviesť svoju dominanciu, hoci v niektorých prípadoch máme viditeľne navrch. Skôr si skúšame konkrétnu taktiku, alebo technické detaily. Skúšame nové veci, ktoré potom môžeme využiť v ostrom zápase,“ vysvetľuje Mirka Jedináková.
Počas sparingových duelov však podľa nej netreba podľahnúť falošnému pocitu úspechu. Sparingová protivníčka sa totiž môže zmeniť na súperku, ktorá bude stáť napríklad v ceste za vytúženou olympiádou. „V takom momente si treba rýchlo uvedomiť, že to, čo sa dialo počas tréningového súboja, nemusí platiť aj v zápase. Sú to absolútne rozdielne veci,“ hovorí Mirka Jedináková.
Je presvedčená, že strach do ringu nepatrí. „Strach iba zatieni rozum a nemôžete sa ním nechať ovládať. Ale taký malý kúsok tam niekde musí byť. Pretože ten nás drží v strehu. Je to v podstate rešpekt pred tým, čo sa práve deje. Nedovolí nám nič podceniť,“ vysvetľuje Jedináková.
AJ CESTA JE CIEĽ
Vrcholový športovec niečo stratí, ale niečo získa. Tento výmenný obchod funguje na každej úrovni a na naplnenie olympijských ambícií je potrebné obetovať naozaj veľa. „Tým zadosťučinením sú úspechy a to je aj naplnenie cieľa. Vtedy to dáva zmysel. Je to naplnenie vnútorného pocitu, že sme spravili naozaj maximum. A funguje to aj v prípade, že sa niečo nepodarilo. Pretože je to predsa len šport,“ myslí si Jedináková.
„Box mi dal smer a cestu. Dnes si bez neho neviem predstaviť jediný deň alebo týždeň. Proste viem, kedy mám tréning a že následne príde oddych. Takto to mám nastavené dlhodobo dopredu. Pocit zadosťučinenia dokonca prichádza aj po kvalitne odpracovanom tréningu. A možno preto niekedy prehra bolí o to viac, a naopak, radosť a víťazstvo sú o to sladšie,“ dodáva.
BOX DÁVA AJ BERIE
Vrcholový šport veľa dáva, ale niečo si aj nekompromisne berie. „Mne dáva najmä disciplínu. To je pre mňa najdôležitejšie. K tomu sa pridáva nevyhnutná organizácia času a celého dňa, pretože inak by som určite nestíhala školu, tréningy, rodinu a sem-tam aj kamarátov. Všetko, čo mi box dáva, ma jednoducho napĺňa. Je to síce individuálny šport, ale okolo mňa sú skvelí ľudia. Bez dobre fungujúceho kolektívu by to nešlo. A v Nitre presne taký kolektív máme. Preto som aj ja ochotná mu pre zmenu obetovať všetko ostatné,“ dodala Bibiana Lovašová. Vie, že akékoľvek podcenenie životosprávy, alebo nedodržanie tréningového plánu sa v ringu nekompromisne trestá.
Utajená modelka
Bibiana Lovašová si vyskúšala aj úlohu hostesky na autosalóne.Obe dievčatá neraz v rámci tréningu „sparujú“ spoločne s chlapcami. Tí berú na nežnejšie súperky ohľad a nedávajú do úderov celú silu. „Nie je to však preto, že sme dievčatá. Ak bojujeme s chlapcami, ktorí sú 20 kíl ťažší ako my, tak to je veľký silový nepomer. Boxuje sa preto skôr technicky. Rozhodne nás ani jeden nikdy nešetrí. A to je dobre, pretože iba ťažká príprava nás posúva k dobrým výsledkom,“ myslí si Bibiana Lovašová.
Mladá 17-ročná boxerka sa vo voľnom čase, ktorého nie je až tak veľa, rada pohybuje aj v tom povedzme klasickom ženskom svete. Na autosalóne si už vyskúšala prácu hostesky a rozhodne tam nevyzerala, že dokáže svojimi päsťami naháňať súperkám strach.
„Väčšina z tých, ktorí ma tam oslovili, mali pocit, že som skôr modelka. Keď sa dozvedeli, že väčšinu času trávim v boxerskej telocvični, tak zavládlo u každého všeobecné prekvapenie. Málokto tomu uveril. Dokazovať som to našťastie nikomu nemusela. Boxujem totiž iba v ringu,“ zasmiala sa mladá slovenská šampiónka.
