Predolympijské výsledkové varovanie
Predolympijské leto veľa optimizmu slovenskému športu neprinieslo. Výsledky z tohtoročných majstrovstiev sveta môžu napovedať o ambíciách športovcov v olympijskom Tokiu. V olympijských disciplínach získali slovenskí športovci na svetových šampionátoch len jednu medailu – štvorkajak rýchlostných kanoistov bol bronzový v pretekoch na 500 m v Szegede.
Pred tromi rokmi naša elita získala na OH v Riu de Janeiro po dve zlaté a strieborné medaily. Poolympijské leto 2017 prinieslo na majstrovstvách sveta slovenskému športu ešte výraznejšie medailové úspechy. Jedno zlato, štyri striebra a dva bronzy v olympijských disciplínach boli solídna bilancia. Ďalšie dva roky už boli horšie. Vlani, v polovici olympijského cyklu, odchádzali naši športovci z MS so štyrmi cennými kovmi, z toho dvoma zlatými. O tri medaily sa postarali strelci v trape Zuzana Rehák Štefečeková s Erikom Vargom, ďalšiu pridal štvorkajak.
Len jedna medaila v olympijskej disciplíne je v roku 2019 zlé vysvedčenie pre slovenský šport a zároveň varovanie pred Tokiom. Svetové šampionáty pritom mali atléti, plavci, cyklisti, strelci, vodní slalomári, rýchlostní kanoisti, boxeri, gymnasti, džudisti, vzpierači i zápasníci. Aj tenisti na svojich turnajoch vo dvojhrách viac prehrávajú ako vyhrávajú, aj keď vo štvorhrách sú úspešní.
V rýchlostnej kanoistike sa hlásia mladíci
Slovenský šport počas leta opäť ťahali osvedčené a známe tváre. Mnohí z nich sú už tridsiatnici a ich športové kariéry sa končia. V rýchlostnej kanoistike však máme aj silnú generáciu mladých. Vhodný mix starých a mladých utvára vlajkovú loď tohto športu u nás. O miesta v štvorkajaku je veľký záujem, na MS v Szegede zostavili Slováci dve osádky a oba získali medailu.
Kajakári majú za sebou turbulentné obdobie. Dlho sa nevedelo, v akom zložení sa predstavia v Maďarsku. Zo štvorkajaka, ktorý bol na OH 2016 na 1000 m druhý, napokon na olympijskej päťstovke (tá nahradila v programe OH kilometer) štartoval len Erik Vlček. Denis Myšák, Tibor Linka ani Juraj Tarr sa do posádky bojujúcej o miesto v Tokiu zo zdravotných či výkonnostných dôvodov nedostali.
Na začiatku sezóny sa počítalo, že posádku vytvoria s ostrieľaným Vlčekom Samuel Baláž, Csaba Zalka a Gábor Jakubík. Tréner Peter Likér však pred Európskymi hrami v Minsku začal experimentovať. V Bielorusku si sadol dozadu namiesto Jakubíka Adam Botek. Osvedčil sa, Slováci finišovali tretí a po ďalších testoch cestoval 22-ročný Komárňan do Szegedu ako platný člen štvorkajaka. Aj on sa veľkou mierou v dramatickom finále pričinil o zisk bronzových medailí. „Stavil som na Boteka, pretože vo štvorkajaku chcem mať elitu. Ak by to nevyšlo, padne moja hlava. Urobili sme dobré rozhodnutie,“ neskrýval úľavu tréner Likér.
Finále bolo dramatické, za víťaznými Nemcami a striebornými Španielmi sa v 15 stotinách sekundy natlačili štyri lode na čele so slovenskou. „Z roka na rok je ťažšie získať medailu. Táto prišla po jedných z najtesnejších pretekov v mojom živote,“ priznal ostrieľaný mazák Erik Vlček, držiteľ 17 medailí z MS. Tridsaťsedemročný rodák z Komárna má špeciálnu motiváciu pre budúci rok. Ak sa dostane do Tokia, stane sa so šiestimi olympijskými účasťami slovenským rekordérom.
Neúprosný program MS však znamenal, že Botek po presedlaní do „káštvorky“ nemohol po boku Petra Gelleho bojovať o olympijskú miestenku v K2. Gelle sa narýchlo presunul do K1 a miesto pre Slovensko sa rozhodol vybojovať vlastnými rukami. Na kilometri síce obsadil nepopulárnu štvrtú priečku, ale zmestil sa do pätice, čo zaručuje olympiádu. „Toto je najkrajšia zemiaková medaila. Absolútne som neveril, že by to vyšlo. Už som bol v minulosti na olympiáde, aj iné veci som dosiahol, ale toto je mimoriadne, pretože som to ani nečakal,“ uviedol Gelle pre TASR. „Ospravedlňujem sa Peťovi Gellemu. Kádvojke som však v boji o Tokio neveril. Som rád, že získal miestenku v singli a máme ich až päť. Na takú malú krajinu je to obrovský úspech,“ komentoval Likér.
Po psychicky stresujúcom roku príde v nasledujúcich týždňoch čas sadnúť si za jeden stôl a debatovať o olympijskej nominácii rýchlostných kanoistov. Možno sa opäť prekope zloženie štvorkajaka, keďže na miesto v lodi sú aj ďalší adepti. Veď Denis Myšák, Ákos Gacsal, Juraj Tarr a Gábor Jakubík získali v Szegede na neolympijskej tisícke bronz a po zranení sa chce na vode opäť v najlepšom svetle ukázať Tibor Linka. Rozhodovať bude pravdepodobne aktuálna športová forma, ale dôležitý bude aj súlad kvarteta.
Mimo našich kajakárov – mužov má najväčšiu šancu vybojovať si miestenku do Tokia skúsená kajakárka Ivana Mládková. Na EH v Minsku skončila piata a šiesta, na MS sa však do A-finále neprebojovala.
Vo vodnom slalome bez individuálneho kovu
Na rozdiel od rýchlostnej kanoistiky sa vo vodnom slalome nevie na medzinárodnej scéne presadiť mladá generácia. Marko Mirgorodský je v singlkanoe v domácom hodnotení stále štvrtý za veteránmi Michalom Martikánom (v máji už oslávil štyridsiatku), Alexandrom Slafkovským a Matejom Beňušom. V ženskom kajaku síce Eliška Mintálová išla výkonnostne hore a na MS skončila z nášho tria najlepšie, ale na finále to nestačilo. O miestenku sa s ňou pobije Jana Dukátová, v Riu 2016 štvrtá, ktorá sa vrátila po materskej prestávke. Dvojnásobná olympijská šampiónka Elena Kaliská už vypadla z hry.
Kajakár Jakub Grigar (na OH v Riu piaty) ako jediný zo Slovákov na divokej vode už má istotu štartu v Tokiu. Na MS v Seu d´Urgell sa dostal do finále, ale k medaile a k absolútnej špičke sa nepriblížil. Tradičná úspešná slovenská disciplína deblkanoe sa už nejazdí vôbec, poslední olympijskí víťazi Peter a Ladislav Škantárovci, ale aj trojnásobní zlatí medailisti z OH Peter a Pavol Hochschornerovci sa venujú namiesto zjazdu. Ich disciplínu nahradí v Tokiu ženské singlkanoe, v ktorom zatiaľ Slovensko miestenku nemá...
Z divokej vody naše cenné kovy z roka na rok prichádzajú v menšom počte. Tento rok Slováci nevylovili individuálnu medailu na európskom, ani na svetovom šampionáte. V ére samostatnosti prežil vodný slalom jednu z najhorších sezón. Najväčším pozitívom bol triumf v neolympijskej disciplíny hliadok 3xC1 na MS. Martikán, Slafkovský a Beňuš vďaka miímoriadnej zohratosti získali už deviaty svetový titul v sérii. Na MS v Seu d´Urgell dosiahol najlepší individuálny výsledok Slafkovský, skončil štvrtý. Od bronzu ho delilo 73 stotín sekundy. Beňuš ani Martikán do finále nepostúpili, počas sezóny však na pretekoch dokazovali, že jednoznačne patria do svetovej špičky. Beňuš vyhral tretíkrát v kariére seriál Svetového pohára. Do Tokia však môže ísť len jeden z tohto skvelého tria...
Bartekovej európske zlato
Napriek trom vrcholom bol pre slovenských strelcov rok 2019 chudobnejší ako minulý. Po Európskych hrách v Minsku prerušila Zuzana Rehák Štefečeková kariéru pre materské povinnosti. Na strelnice sa chce vrátiť na budúci rok v apríli a v Tokiu sa pokúsiť o tretiu olympijskú medailu. V Bielorusku ako jediná z brokárov strieľala vo finále, v trape skončila šiesta. Jej úspešný mužský kolega Erik Varga bojoval na všetkých pretekoch so zdravotnými problémami, ktoré sa tiahnu od konca roku 2016. V Minsku mu finále ušlo v rozstrele, na júlovom „svete“ v Lonate pokazil prvý kvalifikačný deň, o tri mesiace neskôr na „Európe“ bol dvanásty. Na kontinentálnom šampionáte sa do finále prebojoval Marián Kovačócy.
Slovenská streľba sa očakávanej medaily dočkala až v závere leta. Danka Barteková v skeete obhájila minuloročný titul a už štvrtý raz získala európsky titul. „Individuálna medaila je pre mňa čerešničkou na torte v tejto sezóne, ktorú sprevádzal plač od šťastia alebo zúfalstva. Najskôr šesť víťazstiev, potom tri dôležité vrcholné podujatia vrátane júlových MS v Lonate, ktoré mi nevyšli. ,Európa´ bola posledná šanca a vyšlo to tam najlepšie, ako mohlo,“ prezradila Barteková.
Prvá „veľká“ medaila na vrcholných podujatiach znamenala pre puškára Patrika Jányho olympijskú miestenku do Tokia. Na pretekoch Svetového pohára v Riu bol bronzový vo vzduchovej puške 60. Dobrú výkonnosť potvrdil aj triumfom na univerziáde v Neapole. Na Európskych hrách skončil siedmy.
O účasť v Tokiu tuho bojuje pištoliar Juraj Tužinský. Na EH v Minsku ho jeden výstrel pripravil o cenný kov, na pretekoch SP v Riu mu postup do finále (a tým aj miestenka na OH 2020) ušiel tesne o jednu stredovú desiatku... Má však na to, aby aj on miestenku získal.
Sagan mal na MS síl dosť, ale nesprávne sa rozhodol
Posledný septembrový víkend bol zo slovenského športového pohľadu poriadne nabitý. Okrem vodných slalomárov bojovali o tituly majstrov sveta aj cyklista Peter Sagan a chodec Matej Tóth. Napriek očakávaniam na medaily nedosiahli. Bojovali v náročných poveternostných podmienkach. Cyklistov v Yorkshire dlho bičoval silný dážď a trápil chlad, vytrvalci v atletike súťažili v Dauhe vo veľkej horúčave a vlhkosti. Ani v jednom prípade by sa bežný smrteľník v daných podmienkach do súťaženia pravdepodobne nepustil.
Sagan po pretekoch síce priznal, že počasie nebolo ideálne, ale tomuto faktoru nepripisoval špeciálny význam. Ľúto mu bolo, že zle odhadol situáciu na trati asi 30 km pred cieľom na okruhu v Harrogate. Rozhodol sa zotrvať s Van Avermaetom, Kristoffom a s Matthewsom a nevenoval pozornosť nástupu iných súperov. Veril, že s prispením iných tímov únik zlikvidujú. Konkurenti v balíku však už nemali sily. V závere ich mal Žilinčan síce najviac, ale štvoricu konkurentov pred ním už nedokázal dostihnúť a pozeral sa im na chrbát. „Je to vždy o rozhodnutiach. Každý ich musí v pretekoch robiť a spravidla dostane len jednu možnosť. Keby sme dostihli štyroch cyklistov vpredu, nemali by už šancu. Teraz viem, že bola škoda, že som nebol medzi nimi. Taká je však cyklistika,“ komentoval.
Šialené podmienky pre Tótha, sklamania atlétov aj plavcov
Šialené podmienky, ktoré pred tromi rokmi v Katare nezastavili Sagana pri ceste za druhým dúhovým dresom, tentoraz zlomili Mateja Tótha. Na chodeckej päťdesiatke na MS prežíval náš olympijský víťaz a exmajster sveta brutálne muky. Napriek štartu až po polnoci teplota dosahovala 32 stupňov, bola 70-percentná vlhkosť vzduchu, k tomu sa išlo po rozpálenom asfalte. Jeden chodec za druhým odstupovali z pretekov. Nepomáhali ani hektolitre vody a ľadu. V extrémnych podmienkach sa pre obavy o vlastné zdravie na 29. kilometri rozhodol nepokračovať v pretekoch. „Radšej som zvolil možnosť prežiť to v zdraví, ako ísť na 30. mieste a skončiť v nemocnici. Nevidel som ani najmenšie svetielko na konci tunela, že sa hypoteticky dá prísť do cieľa,“ vysvetľoval Tóth.
Náš obhajca olympijského zlata bude na budúci rok „naháňať“ limit do Tokia. Rovnako to budú robiť aj ďalší atléti. Na šampionáte sa z rôznych dôvodov predstavilo len šesť Slovákov. Kladivárka Martina Hrašnová skončila vo finále deviata, kladivár Marcel Lomnický, ani bežkyne Gabriela Gajanová a Stanislava Škvarková nepostúpili z kvalifikácií a rozbehov.
Do Dauhy sa nedostal šprintér Ján Volko. Úradujúci halový majster Európy na 60 metrov a strieborný medailista zo stovky na Európskych hrách nedokázal v oboch šprintoch pokoriť predpísané limity. V čase šampionátu už mal po sezóne a doliečoval si zranenú pravú nohu.
Ani naši plavci na júlových MS v juhokórejskom Kwangdžu neboli spokojní. Ti platí aj pre Richarda Nagya, ktorý z nich obstál najlepšie. V polohových pretekoch na 400 m chcel splniť A-limit na OH a vylepšiť ôsme miesto z Budapešti 2017, ale dopustil sa školáckej chyby pri obrátke, aká sa mu nestáva ani na tréningoch. Rozhodcovia ho diskvalifikovali. „Pri obrátke sa nemôžete pretočiť úplne na brucho, maximálne do 90-stupňového uhla a ja som to pretočil viac. Spravil som už asi tisíc obrátok a iba jedna mi nevyšla – práve na majstrovstvách sveta...,“ smutne skonštatoval.
Csemez ako Dydi
Slovenský box v minulosti tápal, napriek záujmu o tento šport výsledky na medzinárodných podujatiach neprichádzali. Tréner Tomi „Kid“ Kovács začal v Galante vyhľadávať mladé talenty, venuje sa im nielen v ringu, ale pomáha im aj pretĺkať sa životom a výsledky sa pomaly dostavujú. Viliam Tankó je už skúsený borec. V Minsku na Európskych hrách, ktoré boli zároveň majstrovstvami Európy, naznačil Andrej Csemez v kategórii do 75 kg, že Slovensku rastie ďalší výborný boxer. Na medailu z kontinentálneho šampionátu čakal slovenský box od roku 2002, keď sa z bronzu radoval Rudolf Dydi. Csemez sa z našich dostal najďalej aj na MS v Jekaterinburgu, kde vypadol v osemfinále s Arménom Darchinianom a obsadil rovnako ako pred dvoma rokmi v Hamburgu konečné 9. miesto.
Boxerom v predošlých mesiacoch hrozilo, že sa vôbec nepredstavia pod piatimi kruhmi v Tokiu. Medzinárodná federácia (AIBA) mala problémy pre voľbu kontroverzného prezidenta Gafura Rachimova a Medzinárodný olympijský výbor napokon po dlhých diskusiách prevzal olympijský turnaj pod svoj patronát. Csemez i ďalší naši budú mať šancu vybojovať si účasť na OH v úvode budúceho roka.
Slovenský zápasnícky zväz pokračoval v angažovaní naturalizovaných cudzincov na svetové šampionáty vo voľnom štýle. Umožňuje to pravidlo medzinárodnej federácie, že na reprezentáciu krajiny, ktorá ešte neudelila zápasníkovi občianstvo, stačí trvalý pobyt v nej. Tento rok to prinieslo nášmu zápaseniu bronz Tajmuraza Salkazanova z MS v Nursultane. Keďže nemá občianstvo, zápasil v neolympijskej kategórii do 79 kg. Na budúci rok sa bude po získaní slovenského pasu pokúšať o Tokio už v olympijskej.
Tri výborné duely na tatami zvládol džudista Filip Štancel na MS v Tokiu v kategórii do 81 kg, ale v boji o postup do štvrťfinále prehral pred limitom s Belgičanom Cassem. Za 9. miesto získal významný počet bodov v olympijskej kvalifikácii, ktorá sa skončí v máji 2020.
Bronz na ME získala v kumite do 61 kg karatistka Ingrida Suchánková, ale vlaňajšia dlhšia pauzu ju obrala o veľa bodov do „olympijského“ rebríčka.
Spoliehame sa na tradičných zberateľov medailí
V Japonsku sa bude Slovensko opäť spoliehať na tradičných zberateľov medailí z vody a strelníc. Verme, že na prelome júla a augusta 2020 budú vo vrcholnej forme, nebudú mať zdravotné problémy, nebudú ich obmedzovať iné dôvody a vyjde im deň.
Slovenské top umiestenia na MS 2019 v olympijských disciplínach
3. MIESTO
Samuel Baláž, Csaba Zalka, Erik Vlček, Adam Botek rýchlostná kanoistika, K4 500 m
4. MIESTO
Peter Gelle rýchlostná kanoistika, K1 1000 m
Alexander Slafkovský vodný slalom, C1
5. MIESTO
Peter Sagan cyklistika, cestné preteky jednotlivcov
9. MIESTO
Martina Hrašnová atletika, kladivo
Andrej Csemez box, do 75 kg
Filip Štancel džudo, do 81 kg
10. MIESTO
Jakub Grigar vodný slalom, K1 mužov
Slovenské medaily z ME 2019 v olympijských disciplínach
ZLATO
Danka Barteková streľba, skeet
BRONZ
Andrej Csemez box, do 75 kg
Ingrida Suchánková karate, kumite do 61 kg
