Prvá medaila Slovenska z EYOF v Banskej Bystrici je zásluhou Samuela Košťála aj prvá plavecká po 15 rokoch
Tretí súťažný deň XVI. letného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici priniesol Slovensku prvú medailu. Tretím miestom v disciplíne 200 m motýlik sa o ňu postaral 17-ročný (nar. 17. júna 2006 v Bratislave) plavec J&T Sport Teamu Bratislava a zverenec trénera Tomáša Trešla Samuel Košťál. Po tom, čo v utorok vyhral časom 2:03,54 min rozplavby a v semifinále skončil časom 2:03,46 tretí, vo finále potvrdil vysoké ambície. V osobnom rekorde 2:02,84 min skončil tretí za Ukrajincom Mykolom Kotenkom (2:00,24) a Talianom Alessandrom Ragainim (2:02,08). Pre Slovensko získal prvú plaveckú medailu z letných EYOF po 15 rokoch...
Výbornou taktikou zvládal aj doteraz nevídanú záťaž
Košťálov tréner Tomáš Trešl po semifinále upozorňoval, že finále bude veľkou neznámou, pretože títo mladí plavci (chlapci na EYOF sú ročníky narodenia 2006 a 2007, dievčatá sú o rok mladšie) doteraz nikdy neplávali dvojstovky systémom rozplavba – semifinále – finále. „Predstavuje to súťažnú záťaž, akú doteraz nepoznali. A najmä v motýliku je to obzvlášť ťažké. Po semifinále dvojstoviek bolo vidno, že toho všetci majú plné zuby. Finále bude skôr boj o život, než honba za nejakými národnými rekordmi či rekordmi EYOF. Musíme to predovšetkým zvládnuť takticky,“ hovoril.
Ako si s touto záťažou poradil Samuel Košťál? „Pre mňa toto bola nová skúsenosť. Delfinárska dvojstovka aj polohová štvorstovka patria medzi seniorské disciplíny, ktoré si vyžadujú už dozretého plavca. Preto to bolo naozaj náročné. Bolo veľmi dôležité dobre sa zregenerovať. Po semifinále som bol poriadne vyšťavený, ale našťastie, máme výborných masérov. Na finále ma parádne pripravili, za čo sa im musím poďakovať, takisto ako celému realizačnému tímu. Našťastie, konečne v noci nebolo teplo, takže som spal dobre.“
Na prvom medzičase finále na 200 m motýlik bol Košťál tretí (27,99 s), na druhom v polovici trate štvrtý (59,68 s), po 150 m zase tretí (1:31,15) a vo finiši si tretiu pozíciu o 8 stotín sekundy udržal pred dotierajúcim Turkom Ertürkom. Osobný rekord 2:03,06 min zo štvorstretnutia reprezentácií krajín V4 v Prahe si zlepšil o 22 stotín.
„Začal som pomalšie ako v semifinále. Vnímal som, že po stovke som štvrtý a vedel som, že v závere musím pridať. Keď som už postúpil do finále, chcel som bojovať o zlato. Pred finále som bol úplne pokojný. Bola tu fantastická atmosféra, cítil som veľkú podporu. Je to pre mňa veľký úspech, pretože sú to moje prvé veľké medzinárodné preteky a prvá veľká a naozaj cenná medaila,“ boli jeho prvé slová pre slovenské médiá po medailovej „plavbe“.
O čosi neskôr, už po slávnostnom ceremoniáli v mestskej plavárni na Štiavničkách, sme ho vyspovedali podrobnejšie. Najprv sme sa vrátili k tomu, ako deň predtým hodnotil svoj semifinálový výkon. V utorok nám Samuel Košťál povedal: „Začal som rýchlejšie ako zvyčajne. Možno to bolo atmosférou. Trochu som to prepálil. Potom som stratil v koncovke, ale dalo mi to novú skúsenosť pred finále.“ V stredu išiel podľa plánu inak. „Na obed som si niekoľkokrát v hlave premietal taktiku, ako chcem ísť vo finále. A plával som podľa toho, ako sme to plánovali s trénerom. Prvú stovku som neprepálil, zostali mi sily až do záveru a vyšlo to, ako to malo. Samozrejme, ambície som mal až zlaté, ale na zlato som teraz ešte nemal.“
Piata naša plavecká medaila z EYOF, prvá po 15 rokoch
Koštálova banskobystrická medaila je v histórii piata slovenská plavecká z letných EYOF. Jediné naše zlato z bazéna vylovila z bazéna v Lisabone 1997 vďaka víťazstvu na 100 m znak Júlia Svobodová (v utorok sme ju na pretekoch zazreli medzi divákmi, jej otec Gerald Svoboda je na tomto podujatí ako tréner), striebro získala neskoršia olympionička Katarína Listopadová v Belehrade 2007 na 200 m pol. pret. a dva bronzy Viktor Jurák v Bathe 1995 – na 100 m motýlik a na 200 m motýlik. Košťál tak ukončil naše 15-ročné čakanie na plavecký kov z letného EYOF.
Samo prezradil, že o týchto faktoch vedel: „Musím sa priznať, že som si dnes pozeral historickú medailovú bilanciu Slovákov v brožúre, ktorú k tomuto EYOF vydal SOŠV a zistil som, že plávanie doteraz malo štyri medaily. Som veľmi rád, že teraz ich je už päť a že som pridal tretí slovenský bronz. A dúfam, že na 400 m polohové preteky sa mi podarí získať ešte jednu medailu.“
Pripomeňme, že okrem týchto dvoch disciplín hneď v úvodný deň štartoval na 100 m znak, kde v semifinále dosiahol deviaty čas 57,80 s, čo bol osobný rekord. Na postup do finále mu tam chýbali dve stotiny sekundy. A ešte ho čaká polohová štvorstovka.
V stopách Richarda Nagya, má aj rovnaké hlavné disciplíny
Samuel Košťál je z klubu J&T Sport Team Bratislava, v ktorom predtým plával aj Richard Nagy. Ten v dlhom bazéne drží slovenské mužské rekordy v oboch Košťálových hlavných disciplínach - na 200 m motýlik časom 1:59,29 min a na 400 m pol. pret. 4:13,87 min. „Sú to ťažké disciplíny, v plávaní prakticky najťažšie, ale snažíme sa ísť v Rišových stopách. Slovákom sa ich veľmi nechce plávať, ale to platí aj pre svet. Konkurencia v špičke je veľká, ale počet plavcov, ktorí sa im venujú, sa zmenšuje a je výrazne nižší ako v šprintoch,“ hovorí Košťálov tréner Tomáš Trešl, ktorý ho vedie už viac než štyri roky.
V čase pred Nagyovým odchodom na dlhodobý tréning do Anglicka Samuel Košťál k nášmu dlhodobo najlepšiemu mužskému plavcovi vzhliadal ako ku vzoru, pretože v Bratislave ho pravidelne videl trénovať. „Veľmi som ho obdivoval a vzorom pre mňa zostal doteraz,“ prezrádza. Aj pod vplyvom Nagyovho príkladu si vybral tieto disciplíny a je si istý, že mu sedia. „Myslím si, že sa pri nich ešte dlho udržím a zostanú pre mňa hlavné.“
Čo hovorí o Samuelovi Koštálovi jeho tréner Tomáš Trešl?
„Samo má pretekársku hlavu. Takých plavcov je veľmi málo. Výborne zvláda stresové situácie, dokáže nasať pozitívnu atmosféru a zobrať si z vecí to dobré. Nervozita sa v jeho prípade trochu mení na koncentráciu. Dokáže sa plne sústrediť na preteky, čo je veľká devíza.
Uňho sa zišli viaceré priaznivé faktory – má talent, vôľu, cieľavedomosť a chuť tvrdo pracovať, je pretekársky typ, má veľkú podporu v rodine a vie zvládať stresové situácie.“
Najprv začínal s gymnastikou, dlhšie sa jej venoval zarovno s plávaním
V športe Samo spočiatku začínal ako štvorročný s gymnastikou. Potom sa jej niekoľko rokov venoval zároveň s plávaním. Jeho otec Róbert Košťál nám prezradil, že vzhľadom na jeho figúru (má vyše 190 cm) a predpoklad, že syn bude vysoký po ňom, napokon musel uprednostniť plávanie. Od začiatku preto rodičia brali gymnastiku u Sama ako doplnkový šport.
„Gymnastike som sa venoval asi šesť rokov, takže nebolo úplne ľahké sa jej vzdať. Aj teraz občas pociťujem, že mi niečo z nej chýba. Ale vybral som si to, čo ma v istom momente bavilo viac a vyzerá to tak, že som si vybral správne,“ hovorí plavec. „Gymnastika mi však dala výborný všestranný pohybový základ a možno aj vďaka nej som sa dostal v plávaní tam, kde som. Ale venujem sa aj ďalším športom – lyžujem na bežkách aj na zjazdovkách, jazdím na bicykli. Chodím aj behávať, ale takisto ako väčšina plavcov beh neobľubujem. Radšej vo voľnom čase idem na bicykel.“
Pohľad otca, bývalého plavca: Samo je veľmi zodpovedný a cieľavedomý
Samov otec Róbert Košťál pracuje v Slovenskej plaveckej federácii ako súťažný a projektový riaditeľ SPF, takže na EYOF pôsobí služobne. Sám sa venoval pretekárskemu plávaniu, musel s tým skončiť po úraze. V Martine trénoval spoločne s olympionikmi majstrom Európy Miloslavom Roľkom (ten mu pred finále poslal SMS), Rastislavom Bizubom a Alexandrom Marčekom, ako aj s niekdajším úspešným juniorským reprezentantom ČSSR Igorom Bukovským.
Plávaniu sa venovala aj jeho manželka, za slobodna Nemčovská, ktorá v diaľkovom plávaní reprezentovala Slovensko na ME a bola aj veteránska majsterka sveta. Ona je síce výrazne nižšia, ale podľa odborníkov sa dá predpokladať, že Samo bude výškou po otcovi a mal by ešte narásť dosť nad súčasných 183 cm.
Róbert Košťál hovorí, že majú dvoch synov, ale sú výrazne rozdielni. „Ten druhý je taký, povedal by som živočíšnejší - že čaká, čo prinesie deň. Samo je naopak veľmi zodpovedný a chce byť vo všetkom dobrý, aj v škole. Je veľmi cieľavedomý a nech sa venoval akejkoľvek aktivite, vo všetkom chcel byť stopercentný.“
„Teraz bolo veľmi dobré, že mal pred sebou cieľ v podobe EYOF. Dva roky sa na to veľmi tvrdo pripravoval. Má šťastie, že termín podujatia posunuli o rok, takže teraz je jeho ročník medzi účastníkmi ten starší. Keby bol EYOF vlani, zastupoval by ten mladší ročník. Ďalšie šťastie bolo, že ochorenie COVID-19 prekonal len raz a aj to mu prakticky nič nebolo, takže z tréningu nič nevymeškal. A Slovenská plavecká federácia mu počas koronakrízy pripravila výborné podmienky, keďže mohol trénovať v ,bubline´ buď v Poprade alebo v Šamoríne. Aj to mu veľmi pomohlo.“
„Nemá zatiaľ ešte toľko sily, ako urastenejší chlapci, takže túto medailu si vybojoval skôr technikou. Sme maximálne spokojní.“
