Prvá špičková slovenská snoubordistka a vicemajsterka sveta Jana Šeďová oslavuje päťdesiatku
Bratislavčanka Jana Šeďová sa do histórie zapísala ako vôbec prvá elitná slovenská snoubordistka. Do svetovej špičky sa prebojovala už pred viac ako štvrťstoročím. Účinkovala pri olympijskej premiére snoubordingu v Nagane 1998, pod piatimi kruhmi sa predstavila aj v Salt Lake City 2002. Potom sa dala na podnikateľskú i trénerskú dráhu. Na ZOH 2006 priviedla Radoslava Žideka k senzačnému striebru v paralelnom obrovskom slalome. Bola to vôbec prvá medaila samostatného Slovenska zo ZOH. Bratislavská rodáčka oslavuje 16. januára 50. narodeniny.
K snoubordingu cez zjazdové lyžovanie a atletiku
Jana Šeďová (dnes Slobodová) už ako šesťročná bola členka lyžiarskeho klubu. Na športovej škole v Bratislave sa zase od veku 12 rokov venovala atletike, ale napokon ju zlákal snoubording. Neskôr v jednom rozhovore priznala, že spočiatku bolo jej pôsobenie v tomto športe o nadšení a dobrej partii, ktorá v zime spolu jazdila a v lete zase surfovala. Postupne však začala snoubording brať vážnejšie.
V roku 1994 ako 20-ročná prvý raz štartovala na majstrovstvách Európy. V tom období snoubording ako nový šport, ktorý lákal mladú generáciu hľadajúcu niečo iné než zjazdové lyžovanie, ešte išiel plne vlastnou cestou. Najlepších profesionálov v ňom zastrešovala Medzinárodná snoubordingová federácia (ISF). Okrem jej podujatí sa súťažilo aj vo West Continental Open Series (WCOS).
„Snoubording v tom období prežíval boom. Išlo o niečo nové, mladých oslovil hlavne komunitný život na horách, ale aj voľnosť a nové trendy. Postupne sa stal aj divácky atraktívny, k čomu prispeli hlavne freestylové disciplíny a freeriding vo voľnom teréne,“ spomína Jana na dávnejšiu minulosť. Práve vo freestylových disciplínach sa predčasom výrazne presadila jej následníčka Klaudia Medlová, ktorá získala medailu na majstrovstvách sveta.
Etablovanie v svetovej špičke aj s pódiovými umiesteniami
Jana Šeďová sa postupne etablovala najprv v širšej a potom aj v užšej svetovej špičke. Stala sa súčasťou medzinárodného tímu Burton a Red Bull. Kariéru odštartovala kontinentálnou sériou WCOS, kde dosiahla viacero medailových umiestení a stala sa jej celkovou víťazkou. Na najvyššie pódiové priečky sa prebojovala aj v pretekoch Svetovej série ISF.
V Svetovej sérii ISF skončila v rokoch 1998 aj 1999 celkove druhá v obrovskom slalome a v roku 2000 sa stala vicemajsterkou sveta ISF v alpských disciplínach. To boli mimoriadne úspechy v tom čase jedinej elitnej snoubordistky zo Slovenska.
Bratislavčanka súťažila v paralelnom slalome, obrovskom slalome, paralelnom obrovskom slalome aj v snoubordkrose. „Viac mi vyhovovali individuálne rýchle disciplíny, ktoré postupne nahradili paralelné, keď jazdci súťažia proti sebe. Najväčšie úspechy som dosiahla v paralelnom obrovskom slalome, v ktorom som bola istý čas aj svetová jednotka,“ hovorí dnes.
Keď mal snoubording v japonskom Nagane 1998 olympijskú premiéru, pod piatimi kruhmi ho musela zastrešiť Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Aj najlepší pretekári zo Svetovej série ISF sa preto do Nagana museli kvalifikovať cez súťaže FIS. Jane sa to podarilo, ale na olympiáde neuspela – obrovský slalom nedokončila.
O štyri roky neskôr súťažila na ZOH v Salt Lake City, kde v paralelnom obrovskom slalome obsadila 14. miesto. Práve po týchto hrách sa snoubordová federácia ISF stiahla zo scény a medzinárodné zastrešenie snoubordingu prevzala lyžiarska FIS.
Trénerka olympijského medailistu Žideka a podnikateľka
Po ZOH 2002 Jana Šeďová so súťažením skončila. Vysvetlila to tým, že s rozpadom ISF stratila tréningové zázemie. „Jazdecky som sa potom venovala už len freeridovým aktivitám a hlavne som sa začala sústrediť na život po športovej kariére,“ vracia sa k tomu obdobiu. Začala pracovať na filmovom projekte o extrémnom snoubordingu na Balkáne a organizovať v Rakúsku kempy pre aktívnych slovenských i českých snoubordistov. Tam spoznala aj nádejného pretekára, za mladších čias úspešného lukostrelca Radoslava Žideka.
Absolventka štúdia trénerstva Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave (školu skončila v roku 1998, teda už v období jej profesionálneho jazdenia) vybadala v mladom Žilinčanovi veľkú perspektívu a začala sa mu venovať. „Rado je výnimka a spolupracujem s ním, pretože v ňom vidím potenciál a osobnostne si rozumieme,“ povedala o tom svojho času v rozhovore pre Trend.
Keď sme sa s Janou teraz spojili v súvislosti s jej životným jubileom, na margo vtedajšieho obdobia uviedla: „S Radom sme spolupracovali hlavne počas jesennej prípravy a v rámci európskych pretekov seriálu SP, ako aj pred a počas majstrovstiev sveta a ZOH. Rado veľa cestoval aj sám. Hlavne do zámoria. Kondičnú prípravu si riešil doma v Žiline. V lete sa venoval viacerým športom, napríklad kiteboardingu. Pokiaľ ide o prípravu na snehu, zabezpečovala som mu tréningové podmienky a coaching v alpských strediskách, prihlasovala som ho na preteky, komunikovala som s naším zväzom, organizátormi pretekov aj s FIS. Na pretekoch som bola tímový kapitán a zároveň aj tréner pre všetkých slovenských jazdcov. Rado nemal k dispozícii žiadny väčší tím, snoubordy si napríklad servisoval sám.“
Ich spolupráca priniesla nečakane šťavnaté ovocie na ZOH 2006 v Turíne, kde si na trati snoubordkrosu v Bardonecchii Židek pod Šeďovej trénerským vedením vyjazdil senzačné striebro, pričom vo finálovej jazde dlhší čas viedol. Napokon jeho chybu v jednej zákrute využil Američan Seth Wescott, ktorý sa vtedy dostal na čelo a tesné vedenie si udržal až do cieľa. Žiaľ, k podobnému úspechu sa Rado už nikdy nepriblížil. Chcel sa ešte kvalifikovať na ZOH 2010 vo Vancouvri, ale dlhodobé problémy s kolenom ho donútili kariéru ukončiť.
Trénerstvu sa Šeďová ani v tom čase nevenovala naplno. Mala viacero ďalších aktivít, ktoré realizovala prostredníctvom vlastnej eventovej agentúry. V rozhovore pre Trend sa vtedy vyjadrila, že aj organizuje športové podujatia, napríklad internetový filmový festival Red Bull Film Your Ride, lavínové kempy Freedown v Jasnej, kempy pre mladých talentovaných snoubordistov a freeskierov, či preteky v snoubordingu a lyžovaní Jasná výzva. „Plus pomáham Radovi Židekovi aj s manažovaním pretekárskej činnosti a v komunikácii so sponzormi,“ dodala.
Zamestnanie, rodinný život a návrat k zjazdovému lyžovaniu
Keďže dlhé roky bolo okolo Jany Šeďovej mediálne ticho, pri aktuálnom telefonáte sme sa jej spýtali, ako a čím dnes žije. „Už desiaty rok pracujem ako marketingová manažérka vo firme ISTA Slovakia, ktorá sa venuje manažmentu spotreby energií. Je to moje prvé zamestnanie, predtým som riešila len vlastné aktivity. Pred 14 rokmi som sa vydala. Dnes som už Jana Slobodová. Mám dve dcéry – vo veku 12 a 14 rokov. V zime sa venujem športovaniu, ale už nie snoubordingu – po rokoch som sa vrátila k zjazdovému lyžovaniu, s ktorým som kedysi začínala. Dôvodom sú hlavne staré zranenia - na lyžiach s nimi nemám problém. Máme skvelú lyžiarsku partiu a chodíme na hory aj s deťmi,“ prezradila nám.
Keď sme sa jej spýtali, či v televízii dnes viac sleduje snoubording alebo zjazdové lyžovanie, vysvitlo, že súťaže príliš nepozerá. „Som skôr tip, čo radšej šport vykonáva, ako sa naň pozerá. Zjazdové lyžovanie si však určite pozriem, pretože ma zaujíma, ako jazdí Petra Vlhová,“ prezrádza.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke Jane Slobodovej-Šeďovej srdečne blahoželá!
