Rebeka Jančová získala zlato a bronz v kategórii do 18 rokov na MSJ v Bansku, ZOH berie ako najvyšší level
Talentovaná Rebeka Jančová si z tohtotýždňových juniorských majstrovstiev sveta v bulharskom Bansku odniesla zlato zo super-G a bronz z obrovského slalomu v kategórii do 18 rokov. Darilo sa jej aj na vlaňajších zimných olympijských hrách mládeže vo švajčiarskom Lausanne, kde okrem iného bola štvrtá v alpskej kombinácii a ôsma v super-G. Veľká nádej slovenského zjazdového lyžovania by sa rada dostala aj na „veľké“ zimné olympijské hry (ZOH), k čomu jej pomáha taktiež štipendium Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV).
Rebeka Jančová sa narodila 25. augusta 2003 vo Zvolene. K zjazdovému lyžovaniu ju priviedli rodičia. Tomuto športu sa venovala aj jej staršia sestra Tereza, ktorá sa úspešne zúčastnila na ZOHM v Lillehammeri 2016 a bola náhradníčka v striebornom miešanom družstve Slovenska na majstrovstvách sveta 2017. Rebeka si na nedávnych MSJ v Bansku v kategórii do 18 rokov vybojovala zlato v super-G (celkove skončila 12., mohli štartovať pretekárky do veku 20 rokov) a bronz v obrovskom slalome (celkove 23.). Na ZOHM v Lausanne 2020 obsadila 4. miesto v alpskej kombinácii, 8. priečku v super-G, 14. pozíciu v obrovskom slalome a 15. miesto v slalome. Na jej príprave sa podieľajú Miriam Poprocká, Anton Boris a Timotej Zuzula. Je členka klubu LK Levoča, ktorý spolupracuje s Akadémiou Veroniky Velez Zuzulovej. Jančová patrí takisto medzi podporovaných športovcov v rámci VŠC Dukla Banská Bystrica.
K zjazdovému lyžovaniu Rebeku priviedli rodičia. „Hlavná iniciátorka bola mamina, pretože lyžovala. Najskôr sa lyžovaniu začala venovať moja sestra Tereza. Potom som sa k nemu dostala aj ja.“
Sestry Jančové vždy pociťovali rodinnú podporu. „Rodičia chceli, aby sme sa venovali niečomu, čo nás baví. Chceli nám vždy zabezpečiť čo najlepšie podmienky. Snažili sa nám nájsť aj najlepší klub, a tak sme sa dostali do LK Levoča. V ňom trénujú Miriam Poprocká a Anton Boris.“
Účastníčka vlaňajších ZOHM v Lausanne získala na uplynulých MSJ v Bansku zlato v super-G a bronz v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov. „Bolo to niečo, na čo som veľmi hrdá. Išlo o naozaj náročnú trať, pretože tam nedávno štartovali muži v pretekoch Svetového pohára. Bolo to strmé a ľadové. Museli ste tam ísť technicky a takticky správne.“
Štipendium ako pomoc pre rodinný rozpočet, sponzori sú známi
Poberanie štipendia OS MOV „odbremenilo“ rodičov. „Financie využívam na tréningy. Môžem vďaka tomu lyžovať napríklad s nórskym tímom, s ktorým sme sa viackrát spojili.“
Prostriedky vynakladá na to, aby mohla cestovať za kvalitnými podmienkami. „Na Slovensku sa teraz napríklad nedá lyžovať vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu. Cestujeme veľa a stále sa premiestňujeme. Niekedy už po troch dňoch ideme na iné miesto.“
Nádejná pretekárka má zopár sponzorov. „Sú to známi, ktorí majú radi lyžovanie. Podporujú ma vždy aspoň malou čiastkou, ktorú mi môžu poskytnúť.“
V Pekingu zatiaľ nesúťažila, účasť na olympijských podujatiach znamená najvyšší level
V Pekingu ani v Ázii zatiaľ ešte nesúťažila. „Na budúci rok budú v programe okrem ZOH v Pekingu aj juniorské MS v kanadskej Panorame, na čo sa veľmi teším. Doteraz som sa predstavila len na pretekoch v Európe.“
Stále ešte len 18-ročná pretekárka vníma skúsenosť zo zimných olympijských hier mládeže v Lausanne ako niečo výnimočné. „Celá atmosféra tam bola profesionálna. Mohli sme vidieť, že ide o väčšie podujatie. Chcela som tam podať čo najlepší výkon. Bolo to pre mňa „naj“.“
V dejisku alpských disciplín Les Diablerets okrem iného skončila štvrtá v alpskej kombinácii a ôsma v super-G. „Na náročnej trati som s vyšším štartovým číslom dokázala nechať za sebou dievčatá, pred ktorými som neskončila nikdy predtým. Išlo o najnáročnejšie preteky v super-G, ktoré som dovtedy išla.“
Chcela by zažiť „veľké“ ZOH. „Vzhliadam k športovcom, ktorí na nich dosiahli úspechy. Stáť na pódiu pod piatimi kruhmi je niečo úžasné. Počuť tam hrať slovenskú hymnu musí byť niečo výnimočné. Zažila som to síce na MSJ, keď som stála na najvyššom stupni, olympijské hry však beriem ako najvyšší level.“
Rebeku koronakríza v napredovaní neobmedzila, v Nórsku sa však momentálne pripravovať nedá
Záver predošlej sezóny pandémia koronavírusu príliš neovplyvnila. „My sme pomaly končili sezónu. Boli sme dva týždne až mesiac mimo športového diania, avšak potom sme začali pracovať na kondícii.“
V minulom roku ešte mohli vycestovať za prípravou aj na ľadovec do Nórska. „Tam sme strávili tri týždne. Potom sme išli znovu domov a naspäť. Snažili sme sa nájsť čo najlepšie podmienky, aby sme mohli trénovať ďalej.“
Za normálnych okolností majú tréningový „domov“ práve v Nórsku, kam sa aktuálne v dôsledku karanténnych opatrení nedostanú. „Počas sezóny sme tam vždy chodili trénovať. Letecky sme sa na sever Európy mohli dostať pomerne jednoducho. Máme v podstate základňu v strediskách ako Aal, Geilo či Hemsedal.“
Vždy im tieto lyžiarske centrá poskytnú vynikajúce podmienky. „Môžeme trénovať, koľko chceme. Pripravovala som sa tam aj na super-G pred vlaňajšími ZOHM. Tento rok tam nemôžeme ísť, takže sme sa tam nedostali.“
Spokojná s MSJ, chce sa zlepšovať
Rebeka je veľmi rada za to, ako dopadli MSJ v Bansku. „Chcela som medailu. Nečakala som však, žeby som mohla vyhrať moju kategóriu.“
Počas sezóny jazdila aj v pretekoch Európskeho pohára, v ktorých mala vysoké štartové číslo. „Je to skutočne náročné na psychiku. Vidíte, že sa musíte zlepšiť, aby ste mohli držať krok s najlepšími alebo ich vôbec dobehnúť. Išlo však o zaujímavú skúsenosť.“
Má veľkú motiváciu do ďalšej sezóny. „Viem, v čom sa mám zlepšiť. Musím tvrdo pracovať po fyzickej, mentálnej i kondičnej stránke v porovnaní s najlepšími na svete.“
Do konca sezóny by si ešte chcela vyskúšať špičkové zjazdovky
Momentálne sa po návrate z MSJ v Bansku venuje štúdiu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. „Ak by bolo možné, chceli by sme ísť ešte na mesiac do Švédska. Chceli by sme sa zúčastniť na pretekoch kategórie FIS.“
Rada by si prešla zjazdovky, ako sú napríklad v Aare. „Konajú sa tam preteky Európskeho i Svetového pohára. Vďaka tomu by som sa na to mohla pripraviť, ak by som sa tam v budúcnosti zúčastnila na týchto podujatiach.“
O Olympijskej solidarite MOV
Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.
Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. Napríklad v porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.
Na Slovensku poberá štipendium k ZOH v Pekingu 11 športovcov
Smerom k ZOH v Pekingu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. Štipendijný program OS MOV trvá 24 mesiacov, pričom všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich prípravou poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a raz za štyri mesiace predložiť vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4 545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na ZOH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na zimné olympijské hry 2022.
Podporu od Olympijskej solidarity MOV dostávajú zjazdári Rebeka Jančová, Soňa Moravčíková a Andreas Žampa, snoubordista Samuel Jaroš, sánkari Tomáš Vaverčák a Matej Zmij, biatlonisti Tomáš Sklenárik a Veronika Machyniaková, bežec na lyžiach Ján Koristek, krasokorčuliarka Nicole Rajičová a rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Petra Rusnáková.
