Parašutista Roman Dubský má za sebou adrenalínové zoskoky
Roman Dubský je milovník adrenalínových športov, inštruktor parašutizmu, base jumper i slovenský reprezentant v parašutizme v disciplíne canopy piloting. Slovensko v nej reprezentuje i na Svetových hrách v neolympijských športoch v Birminghame. Canopy piloting na Slovensku pozná len zopár nadšencov parašutizmu, v zámorí je to však dosť populárny šport.
Roman Dubský pochádza zo športovej rodiny. Starý otec 37-ročného Košičana bol majster Československa v boxe, jeho otec zasa jazdil súťažne cestnú cyklistiku. Súčasťou jeho rodiny je aj bývalý reprezentačný tréner slovenských futbalistov Štefan Tarkovič.
Od mladosti mal blízko k parašutizmu
Už v mladosti pričuchol k parašutizmu a keď mal 16 rokov, mohol si aj prvýkrát skočiť. Odvtedy absolvoval už tisícky zoskokov.
„Od malička som bol vedený k športu. Lyžoval som, venoval sa gymnastike, venoval som sa súťažne aj športovému lezeniu. Môj dedo aj skákal, otec mal parašutizmus tiež ako záľubu. Ako osemročný ma začali brávať s nimi lietať, sedel som v lietadle a páčilo sa mi ich skákanie. Musel som vydržať do pätnástich rokov, keď je už povolené skákať. Po prvých dvoch zoskokoch som vedel, že pri parašutizme zostanem. Pokračoval som v ňom ďalej, postupne som sa dostal do armády a záľuba sa zmenila na profesiu,“ popisoval Roman Dubský. Dnes už skáče menej ako v minulosti, stále to však okolo 200 zoskokov za rok.
Vybojoval už množstvo úspechov na rôznych podujatiach. K zemi letí rýchlosťou niekde medzi 180 až 200 km/h. K povrchu sa už približoval aj rýchlosťou 400 km/h.
O reprezentačnej miestenke musel Roman Dubský presviedčať
Postupne objavil čaro disciplíny canopy piloting. Súťažiacich vynesie lietadlo či vrtuľník do výšky 1200 až 1800 metrov. S malým športovým vysokorýchlostným padákom sa vznesú nad vodnú plochu a nad ňou absolvujú rôzne disciplíny – vzdialenosť, rýchlosť, presnosť pristátia či freestyle. Pretekári prilietajú do minimálnej výšky nad zem rýchlosťou vyše 100 km/h. Našťastie záverečné kúsky robia nad vodnou hladinou, ak sa im niečo nevydarí, tvrdo pristanú do vody.
„Keď som objavil canopy piloting, chcel som sa venovať len jemu. V minulosti neexistovala u nás v tejto disciplíne ani reprezentácia. Musel som všetkých presvedčiť, že to s reprezentáciou myslím vážne a dokázať, čo viem. Rok som si všetko platil sám. Po roku ma zobrali do reprezentácie,“ povedal muž, ktorý sa parašutizmu venuje už 22 rokov. Často ho prezývajú Šialený východniar.
Na Slovensku na túto disciplínu nemá žiadne podmienky, tréning môže absolvovať v zahraničí. Na veľkých podujatiach je jediný Slovák, na menších pretekoch už má aj krajana. Je to jediný jeho nástupca.
„Moje domovské letisko je v Očovej. Na canopy piloting však potrebujeme vodnú nádrž, ktorá pri slovenských letiskách nie je. V našich končinách je zázemie pre túto disciplínu jedine v českom meste Klatovy. Môžeme trénovať len na tráve, čo je niečo iné ako voda. Aj preto za tréningami musím cestovať do zahraničia,“ popisuje športovec, ktorý už bol tretí na MS a druhý na ME.
Adrenalín mu nechýba
V cannopy pilotingu sú dôležité faktory rýchlosť reakcie, presnosť a skúsenosti. Nebezpečenstvo úrazu je veľké. Aj preto sú parašutisti pred súťažami a v ich čase veľmi sústredení. Musia počítať so všetkými alternatívami a snažia sa od všetkého odosobniť. Sústredia sa iba na svoj výkon.
„Dôležité je, aby súťažiaci v našom športe mal talent a potom je to iba o tvrdej práci. Celý parašutizmus je však predovšetkým o mentálnej kondícii. Musíte byť veľmi vyspelý v hlave. Byť fyzický pripravený je veľké plus k tomu.“
Adrenalín slovenskému reprezentantovi v parašutizme nechýba. Venuje sa rôznym adrenalínovým disciplínam, ktoré si väčšina z populácie ani nechce vyskúšať. V base jumpingu skáče z budov či dole skalnými útesmi. Skočil už aj z Mosta SNP v Bratislave. V minulosti si vyskúšal aj skok z výšky 50 metrov, ale aj z 8000 metrov. Popritom jazdí motokros, lezie po skalách.
Debaty o tom, čo sa stane, ak sa padák neotvorí, rýchlo ukončuje. Ťažkú hlavu si pred zoskokmi nerobí. „Veľa ľudí mi hovorí, že tieto zoskoky sú život ohrozujúce. Všetky situácie počas nich som vyriešil, takže neohrozovali môj život. Skončiť s týmto športom sa prakticky nedá. Pohľady zhora na svet sú krajšie. A navyše prežívate veľký adrenalín,“ tvrdil.
Svetové hry sa líšia od bežných pretekov
Roman Dubský sa už druhýkrát v kariére kvalifikoval na Svetové hry v neolympijských športoch. Premiéru mal v Cali 2013, kde obsadil 10. priečku. Pre parašutistov je podujatie, ktoré sa koná rok po olympijských hrách, vrcholom medzinárodného kalendára.
„Je to výnimočné podujatie. Len málokde volajú organizátori na tribúny toľko divákov. Hľadiská bývajú aj na svetových šampionátoch či Svetových pohároch, ale je to výnimočne. Najviac ľudí chodí na preteky v Dubaji. Často však súťažíme na letiskách a vedia o tom len zainteresovaní,“ priznáva slovenský reprezentant.
V Birminghame sa súťaže v canopy pilotingu konajú v areáli parku pre motoristický šport Barber. Na iných súťažiach sú stromy i železné tribúny ďalej od vodnej nádrže. V Alabame sú v jej tesnej blízkosti. Riziko, že parašutista nezvládne padák a poletí v rýchlosti medzi divákov, je veľké. Vodná plocha, nad ktorou pristávajú, má v Birminghame hĺbku približne 80 cm. Vzhľadom na veľkosť lúky, kde sa pristáva, organizátori upravili pravidlá.
„Jediná disciplína, ktorá má rovnaké pravidlá ako na Svetových pohároch, je presnosť pristátia. Vzdialenosť i rýchlosť majú pozmenené pravidlá. Navyše nám pridali freestyle, ktorý má inak osobitné preteky. Je to úplne iná súťaž ako na iných podujatiach,“ prezradil Roman Dubský.
