Tomáš Vaverčák a Matej Zmij spolu súťažia v dvojsedadlových saniach, pričom v pretekoch Svetového pohára juniorov dokázali dvakrát zvíťaziť. Už druhý rok štartujú medzi dospelými a pričinili sa o viaceré kvalitné umiestenia slovenskej štafety. Radi by sa kvalifikovali na zimné olympijské hry (ZOH) do Pekingu 2022, k čomu im dopomáha štipendium Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV). V nasledujúcom rozhovore sa dozviete viac o ich spoločnej kariére.

Matej Zmij sa narodil 9. júna 1999 v Gelnici. K sánkovaniu sa dostal vďaka spolužiakom na základnej škole v Helcmanovciach. Postupne sa začal venovať sánkovaniu na vyššej úrovni a až do začiatku juniorských čias jazdil medzi jednotlivcami.

Tomáš Vaverčák sa narodil 15. júla 1999 v Poprade. Keď bol tretiak na základnej škole, tak ho priviedli k sánkovaniu slovenské legendy tohto športového odvetvia Mária Jasenčáková a Walter Marx starší. Hneď sa mu jazda na saniach v ľadovom koryte zapáčila a ostal pri nej až doteraz.

Od veku 14 rokov spolu jazdia v dvojsedadlových saniach. Dvakrát zvíťazili v pretekoch dvojsedadlových saní v rámci Svetového pohára juniorov. Na zimných olympijských hrách mládeže (ZOHM) v nórskom Lillehammeri 2016 skončili na šiestej priečke. V štafete dopomohli počas aktuálnej sezóny Slovensku k piatemu miestu v pretekoch štafiet Svetového pohára v rakúskom Innsbrucku, okrem toho sa pričinili aj o šieste miesto v rovnakej disciplíne na svetovom i európskom šampionáte. Pripravujú sa pod vedením bývalého českého reprezentanta Lukáša Broža a na ich príprave sa podieľa aj bývalý olympionik Ján Harniš. Sú zamestnaní vo VŠC Dukla Banská Bystrica.

Bola vaša cesta k sánkovaniu priamočiara?

Matej: Pochádzam z Helcmanoviec, kde sa kedysi nachádzala bobová dráha, ktorá nebola umelo chladená. Na základnej škole fungoval sánkarský krúžok, ktorý patril pod tamojší klub. Pamätám si, že starší kamaráti ma nahovorili, aby som si to vyskúšal. Postupom času som si to „zamiloval“. Prešlo to do toho, že som sa chcel sánkovaniu venovať naplno.

Tomáš: V treťom alebo štvrtom ročníku prišli na našu základnú školu Mária Jasenčáková a Walter Marx starší. Spýtali sa nás vtedy, či pôjdeme na výlet na sánkarský trenažér do Starého Smokovca. Súhlasili sme. Poukazovali nám všetko a zopárkrát sme sa so spolužiakmi spustili. Vtedy ma to „chytilo“.

Máte za sebou napriek mladému veku už viacero úspechov. Ktoré z nich sú pre vás najcennejšie?

Matej: Určite si veľmi cením dve víťazstvá v pretekoch juniorského Svetového pohára. Takisto si rád spomínam na šieste miesto zo zimných olympijských hier mládeže v Lillehammeri. Už druhú sezónu jazdíme v seniorskej kategórii, pričom sme obsadili šiestu priečku v štafete na majstrovstvách sveta i Európy.

Tomáš: Vážim si každý úspech, ktorý dosiahnem. Keď som spokojný s jazdami, tak sa dostavia aj výsledky.

Pomohlo vám štipendium OS MOV k väčšiemu komfortu v zabezpečení prípravy?

Matej: Je super, že sme tieto financie mohli využiť na sústredenia. Znamená to pre nás viac tréningu. A každý tréningový deň na dráhe je veľmi cenný vzhľadom na to, že na Slovensku ľadové koryto nemáme. Okrem financovania sústredení sme si nakúpili materiál, ktorý nám pomohol. Túto podporu hodnotím veľmi pozitívne.

Tomáš: Nakupovali sme si za tieto financie aj oblečenie, ako tepláky, mikiny či topánky. Vzhľadom na to, že chodíme často na preteky, tak som ich mal už zničené. Rovnako sme si zadovážili aj výživové doplnky. Určite nám to poskytlo väčší komfort.

Disponujete aj inými formami podpory?

Matej: Slovenský zväz sánkarov nás podporuje vo veľkej miere. Takisto VŠC Dukla Banská Bystrica vynakladá nemalé prostriedky na našu prípravu, čiže z ich strany cítime veľkú podporu. Študujem v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela telovýchovu a trénerstvo, kde mi schválili individuálny študijný plán. Niekedy sa nájdu drobnejšie problémy, keď nemám na niečo čas vzhľadom na športové povinnosti. Mám možnosť zúčastňovať sa na výučbe online, no nie vždy to stíham skombinovať s tréningmi. Vychádzajú mi v ústrety.

Tomáš: Momentálne sme zamestnaní vo VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorá nám pomáha. Spolu so Slovenským zväzom sánkarom nám hradí aj výjazdy. So sponzoringom je to relatívne náročné, no bol by som rád, ak by som získal nejakého sponzora.

Čo si vybavíte v mysli pod pojmom olympijské hry?

Matej: Ide pravdepodobne pre každého športovca o najväčší sen, čo platí aj v mojom prípade. Snažili sme sa kvalifikovať ešte ako juniori pred tromi sezónami na ZOH do Pjongčangu 2018, čo nám napokon nevyšlo. Budeme robiť všetko preto, aby sme sa na najbližších zimných olympijských hrách v Pekingu predstavili. Bol by to pre mňa jeden zo splnených snov, keby sme tam mohli zabojovať o čo najlepší výsledok.

Tomáš: Určite je to atmosféra na zimných olympijských hrách. Myslím si, že to musí byť iné ako na bežných pretekoch.

Smerom k ZOH v Pekingu poberáte štipendium OS MOV. V prípade, že sa na ne kvalifikujete, máte veľké očakávania od tohto športového sviatku?

Matej: Čína je obrovská krajina, ktorá zaznamenáva markantný pokrok. Verím tomu, že Číňania ZOH v Pekingu zorganizujú na vysokej úrovni a bude to veľký zážitok pre každého športovca. Myslím si, že hry budú naozaj krásne.

Tomáš: Chcel by som sa zúčastniť na zimných olympijských hrách v Pekingu a mám v úmysle tam s Matejom skončiť čo najlepšie. Ak sa nám podarí tam štartovať, tak budeme chcieť ísť pekné jazdy, aby sme mohli byť s nimi spokojní.

Ovplyvnila koronakríza váš tréningový plán či úvod sezóny?

Matej: Pandémia nového koronavírusu mala dosah na tréningy počas jari, keďže sme sa nemohli stretávať ako tím. Ja som mal výhodu v tom, že som mal prístup k súkromnej posilňovni, v ktorej som sa mohol venovať silovým tréningom. Technické mi však trochu chýbali. Techniku štartov trénujeme v Starom Smokovci na trenažéri, takže v tomto ohľade som to pociťoval. V lete sa však situácia zlepšila a mohli sme trénovať. Zvyčajne sa chodievame pripravovať na kolieskových saniach, no tento rok sme nechceli riskovať. Na základe toho sme zvolili variant, že sme boli len na Slovensku. Trochu ma mrzí, že na pretekoch nemôžu byť fanúšikovia. Je to citeľná strata. Tréningy sú rozdelené na viacero skupín, aby sa nestretávalo príliš veľa ľudí pokope. Testujú nás pravidelne každý pondelok, keď sa presunieme na nové miesto pretekov.

Tomáš: Sám som prekonal ochorenie COVID-19, pričom som bol 15 dní v karanténe. Cítil som sa prechladnutý, keďže som v tých dňoch strávil veľa času vonku na zime. Inak som nemal žiadne príznaky, mal som chuť aj čuch. Okrem mňa zistili toto ochorenie aj mojej mame, no ona ho mala až po mne. Dokonca som strávil nejaký čas v karanténnom zariadení v Tatranskej Lomnici. Domov som prišiel, až keď mi oznámila, že je pozitívna. U nej sa to dokonca vôbec neprejavovalo. Nemohli sme ísť vtedy na výjazdy do Lotyšska, vzhľadom na infekciu sme zostali doma. Až následne sme sa mohli pripojiť k tímu. Čo sa týka tréningov počas koronakrízy, chodili sme sa pripravovať na trenažér. Mali sme na sebe rúško a dodržiavali sme odstup. Silovo sme trénovali doma.

Máte za sebou dve zastávky pretekov Svetového pohára v sánkovaní. Hodnotíte svoje vystúpenia pozitívne?

Matej: Je pravda, že sme v oboch pretekoch v našej disciplíne spravili chyby, ktoré nás stáli lepšie umiestenia. Prisľúbili nám nové sane, vďaka ktorým by sme mohli byť konkurencieschopnejší. V dôsledky koronakrízy na ne však stále čakáme. Čo sa týka štafiet, tak v Innsbrucku sa nám podarilo zajazdiť vynikajúci výsledok v podobe piatej pozície. Z tejto strany panuje spokojnosť.

Tomáš: Naposledy sme mali preteky Svetového pohára v nemeckom Altenbergu, v sobotu sme súťažili v pretekoch dvojok a v nedeľu družstiev. V pretekoch štafiet sa nám v Innsbrucku už podarilo dostať na popredné priečky, keď sme obsadili piate miesto.

Čo vás čaká v najbližšom období? Stanovili ste si vrchol sezóny?

Matej: Tento týždeň sú v programe preteky Svetového pohára v nemeckom Oberhofe, kde sa uskutoční aj štafeta. Následne máme pred sebou ešte pred Vianocami jedny preteky Svetového pohára v nemeckom Winterbergu. Počas vianočných sviatkov budeme týždeň doma, čo je dosť málo. Sme však radi, že vôbec môžeme ísť domov. Viem o športovcoch z iných krajín, ktorý nemajú takúto možnosť. Potom nás čakajú štyri kolá „sveťákov“. Sezónu ukončíme v nemeckom Königssee majstrovstvami sveta, na ktoré sa najviac sústredíme. Tam sa budeme snažiť vyťažiť maximum.

Tomáš: Počas tejto sezóny nás čakajú okrem nasledujúcich pretekov Svetového pohára v sánkovaní aj majstrovstvá Európy v lotyšskej Sigulde a majstrovstvá sveta v nemeckom Königssee.

O Olympijskej solidarite MOV

Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.

Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. Napríklad v porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.

Na Slovensku poberá štipendium k ZOH v Pekingu 11 športovcov

Smerom k ZOH v Pekingu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. Štipendijný program OS MOV trvá 24 mesiacov, pričom všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich prípravou poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a raz za štyri mesiace predložiť vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4 545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na ZOH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na zimné olympijské hry 2022. Podporu od Olympijskej solidarity MOV dostávajú zjazdári Rebeka Jančová, Soňa Moravčíková a Andreas Žampa, snoubordista Samuel Jaroš, sánkari Tomáš Vaverčák a Matej Zmij, biatlonisti Tomáš Sklenárik a Veronika Machyniaková, bežec na lyžiach Ján Koristek, krasokorčuliarka Nicole Rajičová a rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Petra Rusnáková.