Sieň slávy: Slovenské vrcholy na olympijských hrách – Londýn 2012
Vzhľadom na to, že v tomto roku Paríž bude hostiť Hry XXXIII. olympiády, tohtoročné pokračovanie dlhodobého projektu Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska sme zamerali na účinkovanie slovenských výprav na OH v ére našej štátnej samostatnosti.
Dnes zverejňujeme piaty diel, zameraný na vrcholy slovenského účinkovania na OH 2012 v Londýne. Takisto ako všetky predošlé videá Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska aj tieto pripravil renomovaný televízny expert Stanislav Štefánik.
V Londýne ústup z pozícií
V prvých rokoch štátnej samostatnosti sa na OH účinkovanie Slovákov výsledkovo zlepšovalo. Pri premiére v Atlante 1996 získala naša výprava tri medaily (1-1-1), potom v Sydney 2000 päť (1-3-1) a v Aténach 2004 aj v Pekingu 2008 zhodne dokonca po šesť (2-2-2, resp. 3-3-0). Podpísal sa na tom fakt, že generácia slovenských športovcov narodených v 70. rokoch minulého storočia, sa ukázala ako nezvyčajne silná, navyše viacerí ťažili ešte z niekdajšieho federálneho systému podpory vrcholového športu, ktorý sa na Slovensku nepodarilo zmysluplne nahradiť nejakým novým.
Pokiaľ ide o počet súťažiacich športovcov, trend bol trochu odlišný ako v prípade zisku medailí. V Atlante nás reprezentovalo 71 športovcov, v Sydney dokonca rekordných 108, v Aténach 64 a v Pekingu 57. Sydneyské číslo bolo také vysoké najmä vďaka účasti tímov futbalistov, vodných pólistov a basketbalistiek. Nikdy predtým ani potom sa už slovenský tím v kolektívnom športe na OH neprebojoval.
V Londýne 2012 sme však v úspešnosti aj v počte športovcov zaznamenali zjavný ústup z pozícií. Naša výprava získala spolu štyri medaily (0-1-3). Jediný raz v ére samostatnosti sa z OH vrátila bez najcennejšieho kovu. A počet našich športovcov klesol na 47, čo bolo dovtedy najmenej.
Najcennejší kov získala strieborná Štefečeková
Za štyri roky od zisku striebra v Pekingu sa Zuzana Štefečeková plne etablovala v absolútnej svetovej špičke trapistiek. V roku 2010 sa premiérovo stala majsterkou sveta.
V areáli bývalých kasární kráľovského delostrelectva vo Woolwichi síce Zuzana dosiahla celkový výkon 93 bodov, ktorý by pred štyrmi rokmi stačil na zlato, ale Talianka Jessica Rossiová bola nedostižná. V základnej časti utvorila absolútne možné svetové maximum 75 bodov a vo finále s celkovým výkonom 99 bodov zo 100 možných svetový rekord dokonca zlepšila.
Do finále Zuzana Štefečeková postúpila z druhého miesta, lenže keď minula tri terče za sebou, s medailou to vyzeralo všelijako. Našťastie, kazili aj súperky, takže vydareným posledným finálovým výstrelom zostala v hre o medaily. Na dva kovy boli tri adeptky. Keď v rozstrele vypadla Perilliová zo San Marina, už bola naša medaila istá a Zuzkin početný fanklub na tribune jasal. Štefečeková mala potom presnejšiu mušku aj ako Francúzka Reauová-Racinetová a obhájila striebro.
„V hľadisku som mala 25 blízkych ľudí a nechcela som, aby ma po poslednom výstrele videli plakať, alebo smutnú. Len toho som sa bála. Ešte nikdy ma neprišlo povzbudiť toľko ľudí, čo v Londýne,“ povedala po zisku striebra.
Bartekovej bronz a víťazstvo vo voľbách do komisie športovcov MOV
V Pekingu 2008 ako čerstvá svetová rekordérka i majsterka Európy v skeete Danka Barteková zaplatila olympijskú nováčikovskú daň, ale v Londýne sa predstavila už ako vyzretá pretekárka. Z miery ju nevyviedla ani angína tesne pro príchode dejiska OH, ani aprílové počasie na strelnici vo Woolwichi.
Do finále súťaže v skeete postúpila Danka Barteková z druhého miesta za nedostižnou Američankou Kimberly Rhodeovou, ktorá výkonom 99 bodov zo 100 možných napokon vyrovnala Bartekovej finálový svetový rekord. Rodáčka z Malženíc vo finále robila nervy sebe i trénerovi Jurajovi Sedlákovi (mali za sebou vtedy už 14-ročnú spoluprácu), keď minula päť terčov. Na striebro už mohla zabudnúť, to si zabezpečila Číňanka Wej Ning. Napokon sa však prebila do rozstrelu o bronz proti Ruske Belikovovej. Barteková v rozstrele trafila prvé štyri terče, zato Ruske ten štvrtý ušiel. Po troch bronzoch z majstrovstiev sveta získala Danka aj olympijský – nepochybne najcennejší. „Bolo to moje najťažšie finále v živote, najťažších tridsať minút. Premenlivé počasie spôsobilo, že to bolo strašne ťažké. Našťastie, chybovali aj súperky a bola z toho medaila,“ vyznávala sa.
Bartekovej úspech na strelnici nebol v Londýne jediný. Nečakane triumfovala vo voľbách do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), keď od olympionikov z celého sveta dostala najviac hlasov. O rok neskôr ju v Lausanne prijali za členku tohto vrcholného orgánu svetového olympijského hnutia športu. Pred ňou bol v MOV zo Slovákov len profesor Vladimír Černušák.
Bratia Hochschornerovci po troch triumfoch bronzoví
Úradujúci svetoví aj európski šampióni v C2 bratia Peter a Pavol Hochschornerovci boli pred obhajobou zlata v Londýne ešte väčší favoriti, než v minulosti, veď na svetovom fóre vyhrali od roku 2007 každú vrcholnú súťaž (!). Titulom svetových šampiónov v Čunove 2011 si vyjazdili olympijskú istotu, takže mali pokoj na prípravu.
Na rozdiel od predošlých troch olympiád sa v Lee Valley rátala len finálová jazda, semifinálový čas sa k finálovému nepripočítaval. V kvalifikácii aj v semifinále boli obhajcovia zlata na „pádlovacej“ trati, ktorá nedala príliš vyniknúť technickým virtuózom s pádlom, druhí. Vo finále sa osudom Hochschornerovcov stala 16. bránka, ktorú „ťukli“. Dve britské dvojice, ktoré zašli čisto, ich predstihli, pričom z triumfu sa tešili takpovediac autsajderi Bailie so Stottom, ktorí predtým ani potom nič významné nevyhrali.
Ak berieme len samotné jazdy bez penalizácií, tak aj na štvrtej olympiáde prešli dvojičky trať najrýchlejšie zo všetkých. Ale tentoraz to na zlato nestačilo... Najúspešnejší pretekári v olympijskej histórii vodného slalomu Pavol a Peter Hochschornerovci si však do výnimočnej zbierky pridali štvrtú olympijskú medailu. História olympijských hier nepozná úspešnejšie dvojičky!
Martikánova rekordná piata medaila v sérii – prvá bronzová
Štvornásobný olympijský medailista Michal Martikán si piatu účasť na OH musel tvrdo vybojovať v domácom súboji s elitným súperom Matejom Beňušom. Navyše ho dlhodobo sužovali problémy s medzistavcovými platničkami. Znovu sa však pripravil skvele.
Na rozdiel od predošlých troch olympiád sa v Lee Valley rátala len finálová jazda, čas dosiahnutý v semifinále sa k finálovému nepripočítaval. Už z tretieho olympijského triumfu sa tešil Michalov večný rival Francúz Tony Estanguet. Tretieho Martikána predstihol aj Nemec Tasiadis. Všetci medailisti predviedli čisté jazdy. „Veľmi som chcel zlatú medailu. Som veľmi ambiciózny, vždy chcem vyhrať, preto je bronz pre mňa sklamaním. V každom jednom zábere som mohol viac pritlačiť,“ hovoril náš olympijský šampión z Atlanty 1996 aj z Pekingu 2008.
Päť medailí z OH za sebou v rovnakej individuálnej disciplíne pred Martikánom získali len japonská džudistka Rioko Taniová-Tamurová a talianska šermiarka Valentina Vezzaliová, v Londýne krátko po ňom ešte britský jachtár Ben Aislie. Nemecký strelec Ralf Schumann síce získal medailu na OH tiež päťkrát, ale s jednou prestávkou. Na ZOH sa takouto sériou dovtedy mohli pochváliť len dvaja sánkari – Nemec Georg Hackl a Talian Armin Zӧggeler.
Tri piate miesta dodatočne, po diskvalifikáciách dopingových hriešnikov
Keď sme sa nedočkali zlatej medaily od vodných slalomárov ani strelcov, zostala nám už len nádej v podobe dovtedy úspešnej rýchlostnej kanoistiky. Ale tentoraz sa naši vodáci museli uspokojiť s najlepším piatym miestom Ľubomíra Hagaru v singlkanoe. V disciplíne, ktorá mala na olympijských hrách premiéru v šprinte na 200 metrov, skončil piaty – ale až dodatočne, po diskvalifikácii jedného pretekára za doping.
Výsledkovo Hagara predčil naše papierovo najhorúcejšie želiezko v ohni – štvorkajak na 1000 m, ktorý bol dovtedy vlajkovou loďou slovenskej kanoistiky. Na polovicu obmenená osádka štvorkajaka v porovnaní s Pekingom dopádlovala do cieľa na 6. mieste. Z bronzovej pekinskej zostavy zostali iba Erik Vlček a Juraj Tarr, bratov Riszdorferovcov nahradili Peter Gelle a Martin Jankovec.
Naopak, potešili nás atléti, ktorí do neoficiálneho olympijského bodovania krajín prispeli štyrmi bodmi za dve piate miesta – aj keď obaja rovnako ako Hagara tiež až dodatočne.
V behu na 1500 metrov po postupe z 9. miesta vo svojom rozbehu predviedla v semifinále skvelý výkon Lucia Klocová. Jej nový slovenský rekord 4:02,99 min ju ako šiesty najlepší čas vyniesol až do finále. V ňom už síce tak rýchlo nebežala, lebo celkové tempo bolo v dôsledku taktizovania takmer po celé preteky oveľa pomalšie. Vo výsledkovej listine figurovala Klocová ako deviata, ale o tri roky neskôr, po postupnej diskvalifikácii štyroch atlétok ako trestu za doping, vrátane zlatej a striebornej medailistky, naša bežkyňa poskočila na platné 5. miesto.
Aj v prípade chodca Mateja Tótha sa po niekoľkých rokoch dodatočne upravovalo poradie v chôdzi na 50 kilometrov. Slovenský atlét, ktorý pôvodne skončil na 8. mieste, sa po diskvalifikácii troch ruských chodcov za použitie dopingu vyšplhal na 5.priečku konečného poradia. Ale aj so svojím pôvodným umiestením dosiahol v Londýne svoj dovtedy najlepší výsledok pod piatimi kruhmi.
Dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská prehrala domácu kvalifikáciu na londýnske hry s Janou Dukátovou, takže už dávno pred štartom súťaže kajakárok bolo jasné, že stratila šancu napodobniť bratov Hochschornerovcov s ich zlatým hetrikom. Ale Dukátová, majsterka sveta z roku 2006 a v olympijskom roku líderka svetového v rankingu v tejto disciplíne, bola aktuálne v lepšej forme, takže slovenskí fanúšikovia očakávali pódiové umiestenie. Po sľubnom 4. mieste v semifinále Slovenka predviedla v boji o medaily až príliš opatrnú jazdu, najmä v hornej a strednej časti trate. Dukátovú predbehli štyri ďalšie súperky, a keď našej slalomárke dodatočne udelili dvojsekundovú penalizáciu, klesla na konečné 6. miesto.
Novej hviezde Saganovi taktika držať sa Britov nevyšla
Neuspel ani cyklista Peter Sagan. Krátko pred hrami zažiaril tromi etapovými triumfami a ziskom zeleného dresu na Tour de France. Jedinému Slovákovi v londýnskych pretekoch s hromadným štartom nevyšla taktika držať sa v pelotóne favorizovaných Britov. Nezapojil sa do úniku silnej skupiny 40 km pred cieľom a v pretekoch s hromadným štartom obsadil nakoniec 34. miesto.
Video o Slovákoch na OH 2008 v Pekingu zverejňujeme ako piate poradí v piatok 5. júla. Samozrejme, jeho prostredníctvom si môžete zaspomínať nielen na medaily, ale aj na ďalšie pamätné momenty slovenského účinkovania v Pekingu.
Ďalšie videá so sumármi vrcholov našich účastí na OH 2016 v Riu de Janeiro a na OH 2020 v Tokiu (v dôsledku pandémie sa konali s ročným oneskorením v roku 2021, ale s pôvodným označením Tokio 2020) zverejníme postupne vždy v piatok.
Posledný diel, venovaný účinkovaniu Slovákov na OH v Tokiu, zverejníme 19. júla, teda presne týždeň pred slávnostným otvorením OH v Paríži.
Videá sú vyhotovené predovšetkým z archívnych záznamov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), uložených v Olympijskej multimediálnej knižnici (TOML). Sú doplnené vyjadreniami úspešných slovenských športovcov z archívu RTVS.
Vzhľadom na to, že v projekte Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska sa dominantne využívajú archívy TOML a celosvetovým vlastníkom vysielacích práv je MOV, všetky tohtoročné časti projektu podliehajú rovnakému režimu ako tie predošlé. To znamená, že budú embedované prostredníctvom Olympic Channelu (bez možnosti ich stiahnutia) a geoblokované s možnosťou ich sledovania len na území Slovenska.
