Skejtbordista Richard Tury na kurze do olympijského Paríža
Skejtbordista Richard Tury obsadil vo februári 2023 na svetovom šampionáte v Dubaji skvelé 5. miesto. Najlepším umiestením v kariére získal aj cenné body do kvalifikačného rebríčka pre olympijské hry v Paríži 2024. Na nich by chcel štartovať v disciplíne street a zažiť svoju premiéru pod piatimi kruhmi.
Text o Richardovi Turym vyšiel v júni v časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2023. Jeho autorom je Stanislav Krško. Text z časopisu zverejňujeme aj na rovnomennej webovej stránke.
Pri svojej premiérovej finálovej účasti na MS získal Tury v Spojených arabských emirátoch 245,42 b, od medaily ho delilo len 18 bodov. „Pocity sú neuveriteľné. V kvalifikácii do Tokia som kvalifikačné jazdy kazil a kazil. Nikdy som sa nedostal do finále. Teraz sa to podarilo. Mám veľkú radosť. A navyše sú za to krásne body do olympijského rebríčka,“ povedal po príchode na Slovensko člen Športového centra polície.
DLHO KLOPAL NA DVERE, TERAZ OČAKÁVA ZLEPŠENIE BODOVANIA
Titul majstra sveta si vybojoval Francúz Aurelien Giraud. Druhý skončil Gustavo Ribeiro z Portugalska, tretí len 12-ročný Japonec Ginwoo Onodera. Tury získal cenný skalp bronzového medailistu z Tokia 2020 – Jaggera Eatona z USA.
„Ani som nepremýšľal nad tým, že som vo finále. Išiel som ako prvý, triky mi vychádzali jedna radosť. Podaril sa kvalitný výsledok,” tešil sa Tury.
Vo finále podal kvalitný výkon a všetko mu vyšlo podľa predstáv, no napriek tomu mal výhrady k bodovaniu rozhodcov. V subjektívne hodnotenom športe, akým skejtbording rozhodne je, rozhodujú aj maličkosti.
„Sú rôzne kritéria, ako rozhodcovia bodujú. Zameriavajú sa na štýl jazdy, dôležitú rolu však zohráva aj to, ako dobre daného jazdca poznajú. Je to celý balík. Myslím si, že som už dlho klopal na ,dvere‘ finále. Teraz to rozhodcovia ohodnotili takto, možno iným jazdcom by dali viac bodov. V budúcnosti to azda bude lepšie,“ zhodnotil slovenský reprezentant.
ONEDLHO BUDÚ VO FINÁLE JAZDIŤ AJ 10-ROČNÍ CHLAPCI
Richard Tury sa skejtbordingu venuje už 23 rokov. Po finále disciplíny street obleteli sociálne siete zábery 12-ročného bronzového medailistu Onoderu. Názory na jeho úspechy v mladom veku sa rôznia aj medzi športovcami.
„Je to diskutabilné. Bol však skvelý. Podobné prípady sme videli v ženskej súťaži aj na OH v Tokiu, u mužov je to skôr výnimka. Otázka je, ako bude jazdiť v 19 rokoch. Čím je človek starší, tým viac padanie bolí. Myslím si však, že za chvíľu budú jazdiť aj 10-roční chalani,“ hovorí a dodáva s úsmevom: „Mne trvalo dlho dostať sa na požadovanú úroveň. Jeho to ešte tak nebolí, môže spadnúť aj desaťkrát za tréning. Ja by som spadol raz a už by som do toho triku znovu nešiel.“
Napriek tvrdým pádom u skejtbordistov počas jazdenia absentuje akákoľvek ochranná pomôcka. „V našej disciplíne street to väčšina ľudí odmieta. Chrániče na ruky či prilbu takmer nikto nemá. Väčšinou sa používajú v druhej disciplíne - park. Podľa street skejtbordistov to znižuje štýl jazdenia. Nedá sa na to jednoducho pozerať. Je to však veľké riziko,“ uvedomuje si Tury.
FINÁLOVÝ SKEJTBORD PÔJDE NA STENU
Dvadsaťdeväťročný športovec priznal, že skejtbord, na ktorom odjazdil finále, si určite odloží. Na podujatí v SAE vymenil päť dosiek a rovnaký počet koliesok.
„Na iných súťažiach však niekedy jazdím s jedným skejtbordom až do konca. Závisí to napríklad od povrchu skejtparku. Za sezónu miniem možno 4 tracky, to sú tie železné veci, ktoré držia kolieska. Dosiek aj koliesok miniem možno okolo 40. Mám rád, keď skejt ide rýchlo, nemusím míňať toľko energie,“ vysvetľoval.
SPRÁVNY KURZ DO PARÍŽA
Druhá kvalifikačná zastávka na ceste do Paríža vyšla košickému rodákovi na výbornú. „Vylepšil som si pozíciu pre OH v Paríži, čo ma veľmi teší. V prvej kvalifikačnej súťaži som obsadil 29. miesto, ale teraz piate, ktoré ma posunulo na priebežnú 7. priečku v celkovom poradí. Poradie sa bude ešte meniť, konkurencia je veľká. Rád by som jazdil všetky preteky do Top 22.“
Keďže na MS skončil piaty, na ďalšej zo štyroch zostávajúcich zastávok v bojoch o Paríž nebude musieť prechádzať cez náročnú kvalifikáciu. Po OH v Tokiu sa zmenili aj kvalifikačné podmienky na účasť pod piatimi kruhmi. Z kvalifikácie vyradili národné aj kontinentálne šampionáty. Do úvahy sa už berú len svetové súťaže, pričom najviac bodov sa dá získať práve na MS.
„Štart na OH by bol môj splnený sen. Keď som začínal so skejtbordingom, tak sme ani nesnívali, že tento šport bude na olympiáde. Teraz je šanca, že by som tam mohol štartovať aj ja. Bol by som veľmi rád, keby sa mi to podarilo. Budeme musieť strategicky zbierať body a uvidíme, ako to vyjde. Chcel by som zapracovať na technike, aby mi rozhodcovia dávali viac bodov. Naučím sa aj nejaký dobrý trik, ktorý ešte odo mňa nikto nevidel.“
VIDEOANALÝZA MU POMOHLA ZÍSKAŤ RÝCHLOSŤ
Video analýzy tréningov či zápasov sú bežné vo futbale, hokeji či tenise. Výnimkou nie je ani skejtbording. „Nakrúcanie našich trikov je naozaj dôležité,“ hovorí. „Veľakrát sa stane, že sa mi konkrétny trik nedarí a neviem ho dokončiť. Vďaka záznamom dokážem identifikovať, aké chyby robím a prečo mi trik nejde.“
Tieto záznamy mu pomáhajú nielen analyzovať chyby. „Z týchto videí tiež môžeme odhaliť, prečo mám strach z určitých trikov. Napríklad, ak skvelo naskočím na trik a dobre ho slajdujem, ale bojím sa ho dokončiť, na videu presne vidím, kde robím chyby a čo by sa dalo zlepšiť.“
Analyzovať videá sa mu oplatilo aj v príprave na šampionát v Dubaji: „Od prvého dňa v decembri až po posledný deň tréningu som dokázal získať 2 sekundy v rýchlosti, čo bolo dosť pôsobivé. Na zázname bolo vidieť, ako a kde som nevedel získať rýchlosť, a tak som si to potrénoval. Bolo to naozaj zaujímavé.“
SKEJTPARKY NA SLOVENSKU? CHÝBAJÚ NAJMÄ HALY
„Už sme dokázali zorganizovať úspešné podujatie v Košiciach, kde sme privítali svetové jazdecké talenty, ale park nebol dostatočne vybavený. Trať sme museli postaviť len s prekážkami, ktoré sme mali k dispozícii. Bolo to skôr ako uličná súťaž.“
Podľa Turyho existujú na Slovensku kvalitné skejtparky, napríklad v Poprade a Martine. Ale v Bratislave, hlavnom meste, je situácia iná. „Bratislave chýba poriadny skejtpark. Existujúce sú z 90. rokov - asfalt je poškodený, prekážky sú pozbíjané a počasie ich ďalej ničí. Napríklad v Prahe je 20 skejtparkov, v našom hlavnom meste chýba aspoň jeden kvalitný. Sú tu len menšie parky, ktoré sa však nedajú porovnať s tými skutočne kvalitnými.“
Richard poukazuje na to, že najväčšou výzvou pre skejtbordistov na Slovensku je nedostatok krytých hál. Využiť sa dajú najmä v zimných mesiacoch či v prípade zlého počasia. Situácia v Česku je v tomto prípade diametrálne odlišná. Je tam dostatok parkov a aj niekoľko krytých hál.
Napriek týmto výzvam Tury zostáva optimistický a dúfa, že budúcnosť skejtbordingu na Slovensku bude svetlejšia. Pomôcť by mohol aj jeho postup na OH v Paríži. Mohol by to byť „míľnik“, vďaka ktorému by sa skejtbording dostal do širšieho povedomia ľudí ako skutočný šport.
OD VIZUALIZÁCIE K VIZUALIZÁCII
„Už sedem rokov sa v Košiciach snažíme o vytvorenie skejtparku, no zatiaľ sme sa dostali len od vizualizácie k vizualizácii. Verím, že keby sa verejnosť viac zapojila do tejto veci, mohlo by to pohnúť veci dopredu. Žiaľ, mnoho komentárov, ktoré som čítal, ukazuje, že niektorí ľudia stále vnímajú skejtbording ako nejaký výsmech športu a nerozumejú, prečo sa ním vôbec zaoberáme,“ dodáva.
Podľa neho je potrebné, aby vstúpila na scénu aj mladšia generácia a začala meniť spôsob, akým ľudia vnímajú tento šport.
„Skejtbording je pouličný šport, ktorý je súčasťou našej kultúry. Keď niekto kritizuje skejtbording, pre mňa je to vlastne znamenie, že nerozumie jeho hodnote. Je to stále lepšie, ako keby mladí ľudia strávili svoj čas pitím alkoholu alebo užívaním drog. Ak by som sa aj dostal na olympijské hry, nečakám žiadne zásadné zmeny. Ale určite by malo prísť k aspoň nejakému posunu vpred. Verím, že keď sa nám podarí posunúť tento šport dopredu, mladší budú mať lepšie podmienky, ako som mal ja v ich veku.“
BEZ KOHO BY TO NEŠLO?
Aj v skejtbordingu je potrebné mať okolo seba správny tím ľudí. Aj vďaka ich podpore sa Tury vie posúvať ďalej a dosahovať lepšie výsledky.
„Môj tréner Tomáš Vintr, ktorý bol v minulosti aj mojím manažérom, je jeden z kľúčových ľudí v mojej kariére. Bývalý profesionálny skejtbordista so mnou spolupracuje od roku 2013. On ma prvýkrát vzal do Ameriky, ešte keď som jazdil za značku Vans. Jeho prítomnosť a vedenie boli neoceniteľné. Bez neho by som nebol tam, kde som dnes. Tomáš mi radí počas súťaží a tlačí ma, aby som sa vždy snažil dosiahnuť viac. Je to psychicky náročné, ale prináša to efekt.
Ďalšou dôležitou osobou v mojom živote je môj brat Juraj. Bez jeho podpory a manažovania by som tiež nedosiahol to, čo som dosiahol. A potom je tu aj môj kondičný tréner Eduard Synák z Prahy, ktorý mi pomáha udržiavať si fyzickú kondíciu.“
NASLEDOVNÍCI
Skejtbording je mladý a dynamicky sa rozvíjajúci šport. Napriek tomu sa v širšej svetovej špičke nachádza len jeden Slovák. Má okrem Turyho niekto šancu zopakovať podobný výsledok aj na svetovej úrovni?
„V našej skejtbordovej komunite máme talentovaných jazdcov, napríklad Kristiána Nguyena. Má len 26 rokov a pochádza z Bánoviec nad Bebravou. Má úžasné triky, ale zatiaľ sa mu nedarí ich plne využiť na súťažiach. Niečo mu zakaždým pokazí plán, ale podľa mňa má veľkú šancu stať sa ďalším významným menom v našom športe. Pokiaľ ide o ženy, Dominika Králiková pred dvoma rokmi bojovala o účasť v Tokiu. Avšak po tom, ako ju v minulom roku vyradili z Top tímu, sa rozhodla, že už nebude súťažiť a skejtovať bude už len pre radosť. Žiaľ, momentálne nemáme žiadne významné ženské talenty, ktoré by sa mohli umiestniť na medzinárodnej úrovni.“
PARK A STREET
Na olympijských hrách v Paríži 2024 budú rovnako na v Tokiu 2020 zastúpené dva hlavné formáty skejtbordingových súťaží: park a street. Na olympijské hry sa kvalifikuje po 20 mužov a 20 žien v oboch disciplínach.
Street: Street súťaže sú inšpirované mestským prostredím a jeho architektúrou. Prekážky v týchto súťažiach zahŕňajú schody, zábradlie, betónové rampy, lavice, steny a ďalšie prvky, ktoré by ste mohli nájsť v mestskom prostredí. Jazdci sú hodnotení na základe rôznych faktorov, ako sú rýchlosť, technika, originalita, výber trikov a celková kompozícia jazdy.
Park: Súťaže sa konajú v špeciálne navrhnutých “bazénoch” s komplexnými rampami, kde sú prekážky väčšinou umiestnené vo vnútri priehlbiny. Tieto súťaže umožňujú jazdcom využiť rýchlosť a výšku, aby vykonali zložité a technicky náročné triky. Podobne ako v street súťažiach, aj tu sú jazdci hodnotení na základe rôznych faktorov, vrátane originality, výberu trikov, prevedenia a celkového dojmu.
