Slovenská sánkarská štafeta na ZOH mládeže skončila predčasne, Lihoň nezvládol odovzdávku, Sviták v monoboboch desiaty
V pondelok na Olympijskej bobovej dráhe v St. Moritzi vyvrcholili súťaže III. zimných olympijských hier mládeže. Vzhľadom na neustále veľké mrazy (nad ránom mínus štrnásť, v noci až okolo mínus dvadsať) začiatok prvej súťaže dňa – miešaných sánkarských štafiet – posunuli o hodinu neskôr. Slovenské kvarteto, v ktorom boli Nikola Trembošová, David Lihoň a dvojica Vratislav Varga, Metod Majerčák, si v konkurencii 13 štafiet robilo zálusk na umiestenie v prvej šestke, lenže napokon všetko bolo inak. Trembošová úvodnú jazdu absolvovala dobre, pekne si počínal aj Lihoň, lenže práve on nezvládol odovzdávku. Pri prechode cieľom musí pretekár rukou buchnúť do tzv. touchpadu, ktorý je vo výške jeden meter nad ľadom, no on sa nezdvihol zo saní dostatočne vysoko a terčík minul... Dôsledkom bola diskvalifikácia našej štafety. Medaily si rozdelili Rusko, Nemecko a Lotyšsko.
„Je to veľká škoda, pretože si myslím, že sme mali veľkú šancu na šieste miesto, možno aj na piate. Piata skončila rumunská štafeta, s ktorou sme v tréningoch jazdili vyrovnane. Nikola Trembošová začala veľmi dobre. Žiaľ ,David Lihoň sa pri príchode do cieľa podvihol zo saní málo a netrafil do touchpadu, čo je kruhová dotyková ,placka´ s obvodom asi štyridsať centimetrov. To, že pretekár nezvládne odovzdávku, sa v súťaži štafiet občas stane, ale zvyčajne v prípade, ak má vo výjazde z poslednej zákruty kolíziu a je rozhodený, takže sa nevie dostatočne sústrediť na trafenie ,placky´. To však nebol tento prípad. Môžem sa len domnievať, že David sa chcel zdvihnúť čo najneskôr, aby mal čo najmenšiu časovú stratu, ale nevyrátal si to dobre...,“ krútil hlavou predseda Slovenského sánkarského zväzu a šéf našej sánkarskej minivýpravy v St. Moritzi Jozef Škvarek. O čosi neskôr mu David Lihoň povedal, že mal pocit, že terčík (touchpad) bol umiestnený o niečo vyššie, ako pri tréningoch, ale naši tréneri to vyvracali...
Keďže sánkarské súťaže ZOHM sa týmto skončili a ako technická delegátka Medzinárodnej sánkarskej federácie (FIL) na nich pôsobila naša päťnásobná olympionička Mária Jasenčáková, popýtali sme sa jej na špecifiká dráhy v St. Moritzi z pohľadu sánkarov: „Je to bobová dráha, takže zatáčky sú dlhé, nájazdy aj výjazdy sú dlhšie a vďaka tomu nie je technicky náročná. Dá sa na sánkach krásne ležať a pokojne zísť dolu. To ma teší, pretože títo pretekári, hoci sú vekom mladší juniori, jazdili z dosť vysokého štartu a dosahovali rýchlosť až 128 km/h. To je naozaj dosť, ale pri tomto profile dráhy je to ľahšie zvládnuteľné, ako na umelo chladených dráhach. Tie sú technicky náročnejšie. Prírodná dráha má ešte výhodu v tom, že keď ju ráno polejú vodou, v priebehu dňa sa nespomaľuje, ba naopak. Nevýhodou zase je, že bočné mantinely tu nie sú také hladké ako na umelých dráhach, takže keďže sa niekto udrie, bolí to viac...“
Po sánkaroch olympijskú dráhu symbolicky „zatvárali“ monobobisti. Medzi 18 štartujúcimi bol aj Martin Sviták zo Športového bobového klubu Olympis Bratislava (v atletike súťaží za AK ZŤS Martin). Na štart prvej jazdy nastúpil ako predposledný a v priebehu jazdy sa posúval dopredu, na poslednom medzičase bol šiesty. Krátko pred cieľom však spravil chybu, ktorá ho posunula na ôsme miesto. V druhej jazde dosiahol takisto ôsmy čas, ale paradoxne obsadil konečné až 10. miesto. Súťaž mala dvoch víťazov, pretože navlas rovnaké časy dosiahli Rumun Andrei Robert Nica a Nemec Alexander Czudaj, vnuk olympijského víťaza v boboch zo ZOH 1994 Haralda Czudaja.
„Po prvej jazde to s Martinom vyzeralo veľmi dobre. Krátko pred cieľom bol dokonca priebežne na šiestej pozícii. Akurát v spodnej časti dráhy stratil rýchlosť a klesol o dve miesta nižšie. Druhá jazda bola pomalšia, ale splnil základný cieľ, ktorým bolo umiestenie v prvej desiatke. Ako ukazovalo jeho postavenie v rankingu, všetko ostatné by bolo nad plán. Ale mohlo mu to vyjsť, mal na to. Možno uňho zohral úlohu nedostatok skúseností. Skúsenejší pretekár by si udržal maximálnu pozornosť až do cieľa,“ hodnotil tréner Andrej Bician.
Samotný pretekár bol krátko po pretekoch na pohľad nespokojný. „Veľká škoda, že som pokazil záver prvej jazdy, inak som mohol byť po nej piaty alebo šiesty. Do druhej jazdy som išiel s tým, že sa dokážem zlepšiť. V hornej časti trate som spravil jednu menšiu chybu, ale zase som pokazil záver a už som cítil, že to nebude dobré. Chcel som skončiť v prvej desiatke, čo sa mi aj podarilo, ale mohlo to byť aj lepšie. Veď na deviate miesto mi chýbali len dve stotiny sekundy, na ôsme len päť...,“ vyznával sa Martin Sviták.
Svitákovu druhú jazdu naživo sledovala aj členka Medzinárodného olympijského výboru na Slovensku a šéfka koordinačnej komisie MOV pre ZOHM 2020 Danka Barteková. Pricestovala z Lausanne, kde sa každý deň hier zúčastňovala na spoločných poradách organizátorov ZOHM a MOV. Hotovala sa večer dekorovať striebornou medailou našu monobobistku Viktóriu Čerňanskú, ale vzhľadom na to, že jej súťaž vyhrala Rumunka, na žiadosť prezidenta MOV prepustila túto poctu členovi MOV v Rumunsku Octavianovi Morariuovi.
Poradie v pondelňajších súťažiach ZOHM
Sánkovanie – miešané štafety (13 tímov): 1. Rusko (Loginovová, Repilov, Karnauchov – Čirva) 2:54,072 min, 2. Nemecko (Fräbelová, Grancagnolo, Jäger – Steudte) +0,550 s, 3. Lotyšsko (Maskaleová, Berzinš, Rinks – Liepinš) +0,882, ... štafeta Šlovenska (Nikola Trembošová, David Lihoň, Vratislav Varga – Metod Majerčák) pre nezvládnutie druhej odovzdávky diskvalifikovaná.
Monoboby – chlapci (18 účastníkov): 1. ex aequo Alexander Czudaj (Nem.) a Andrei Robert Nica (Rum.) obaja 2:24,80 min, 3. Quentin Sanzo (Licht.) +0,38 s, ... 10. MARTIN SVITÁK (SR) +2,02.
