Športové prostredie prešlo od roku 1989 dynamickým vývojom a po rozpade uceleného, avšak ekonomicky náročného systému, len výsledky najlepších na medzinárodnej scéne prekrývali problémy, s ktorými sa hnutie pravidelne stretávalo.

Neúnosným stavom sa začali predstavitelia štátu výrazne zaoberať až v posledných rokoch. Výsledkom sú kroky, ktoré pomáhajú športovému hnutiu v napredovaní.

Hľadanie systémového riešenia rozvoja športu

Vysoká ekonomická spoluúčasť rodín na športovaní detí a mládeže, nízka členská základňa organizovaných športovcov, znižujúca sa úroveň pohybovej gramotnosti boli už alarmujúce. Predovšetkým v posledných rokoch sa začali hľadať systémové riešenia rozvoja športu podporeného prijatou legislatívou a navyšovaním finančných prostriedkov. Pribudli dotačné programy a zaviedli sa nové inštitúty, ktoré prijali vláda SR i Národná rada SR. Náprava športovej infraštruktúry, ktorá vykazuje zásadné kvantitatívne i kvalitatívne nedostatky, bude behom na dlhú trať. Dôležité je, že sa začala.

Potrebné bolo nastaviť jeden smer, ktorým by sa športové prostredie vydalo. Slovenskí športoví funkcionári v posledných rokoch pochopili, že boj medzi nimi v hnutí je proti ich záujmom a energiu, ktorú doň vkladali, začali využívať na dosiahnutie produktívneho vzťahu so štátom. Výrazne k tomu pomohla aj transformácia Slovenského olympijského výboru na Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) ako strešnú organizáciu slovenského športu. Voči štátnej správe po nej začalo športové hnutie vystupovať jednotne, prehovárať spoločným hlasom. Prioritami sú mládežnícky a vrcholový šport, športová infraštruktúra, rozvoj pohybových aktivít slovenskej verejnosti.

Čo sa už podarilo

Od transformácie sa udialo viacero ďalších dôležitých rozhodnutí. „Viaceré z návrhov, s ktorým prišiel Slovenský olympijský a športový výbor, či sa za ne postavil, našli podporu v širokej škále politického spektra. Chceme pomáhať slovenskému športu, ale aj oceniť významných športovcov, ktorí vo svete významne propagujú Slovensko,“ hovorí prezident SOŠV Anton Siekel.

Významným krokom na novej ceste bolo utvorenie pozície štátneho tajomníka zodpovedného za šport, od 7. januára 2019 sa ním stal Jozef Gönci. Pred nástupom do funkcie aktívne pracoval v SOŠV, dôverne pozná športové prostredie a stal sa dôležitým prostredníkom medzi hnutím a štátnou správou. Predstavitelia slovenského športu zrazu môžu tlmočiť svoje pohľady na riešenia, ktoré sa ich týkajú, aj touto cestou.

„Doteraz sme taký orgán nemali a bolo potrebné utvoriť u nás priestor na zastupovanie množstva športových zväzov. Vznikol priestor na presmerovanie financií do športu. Štátny tajomník sa zaujíma o rôzne problémy v športe, nevyhýba sa ani riešeniu rôznych sporov. Zastupuje záujmy všetkých nás v športe na ministerstve,“ citovala pri hodnotení práce štátneho tajomníka agentúra SITA slová prezidenta Slovenskej plaveckej federácie Ivana Šuleka.

Okrem utvorenia postu štátneho tajomníka pre šport bolo ďalším dôležitým krokom pre športovú rodinu utvorenie Fondu na podporu športu. Fond by mal pomôcť vyriešiť problematické financovanie pohybových aktivít a priniesť aj férovejšie prostredie pre slovenský šport. Do vienka dostal štartovací každoročný balíček 20 miliónov eur. Počas troch rokov navyše prerozdelí 60 miliónov eur na rozvoj infraštruktúry. Tie vláda pridala k predošlým 21 miliónom, ktoré rozdeľovalo viacero subjektov vrátane SOŠV, i k nedávno rozdeleným ďalším 22 miliónom. Do športu tak začalo v poslednom roku prúdiť najviac financií za posledné dve desaťročia. Väčšina z nich putovala do rozvoja zanedbanej športovej infraštruktúry.

Už v minulosti boli do Zákona o športe zakomponované športové poukazy, ale dlho neboli žiadnou formou uvedené do praxe. S účinnosťou od 1. januára 2020 pribudol v Zákonníku práce nový nástroj, podľa ktorého môže  zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Na tento príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne na základe žiadosti zamestnanca. Výhodou príspevku je fakt, že po splnení podmienok je oslobodený od dane a odvodov.

Štát v posledných rokoch viac myslel aj na športovcov. Veľká zmena nastala pre úspešných olympionikov. Odmeny, ktoré dostávajú za svoje umiestnenia pod piatimi kruhmi, sú už definitívne oslobodené od platenia daní a odvodov. Držitelia cenných kovov z olympijských hier majú zasa vďaka politickému konsenzu po 1. januári 2020 nárok na príspevok za zásluhy. Výška renty sa určuje z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

„Vždy, keď sme sa vrátili z olympijských hier, nám politici dali veľa sľubov a napokon z nich nič nebolo. Aj preto ma prekvapilo, že sa prijal tento zákon. Umožní športovcom, aby zostali po skončení vrcholovej kariéry pri športe a odovzdávali skúsenosti iným,“ zamyslel sa počas jednej z debát v štúdiu TA3 Peter Hochschorner.

Čo ďalej?

V budúcnosti by sa z Fondu mohla vytvoriť aj samostatná organizácia, ktorá bude riadiť celý šport, či už vo forme agentúry alebo ministerstva. Fond podporili v parlamente nielen poslanci súčasnej vládnej koalície, ale aj opozície, keďže nikto nehlasoval proti. Aj poslanci si uvedomili, že šport nikomu neubližuje, ale pomáha pri prevencii a k zdravému životnému štýlu.

„Až čas ukáže, aký dôležitý krok sa spravil,“ zhodli sa po prijatí zákona o vytvorení fondu funkcionári viacerých športových zväzov. Veď o efektívnom rozdeľovaní finančných prostriedkov v športe budú rozhodovať nezávisle od ústredných orgánov štátnej správy priamo samotní zástupcovia športovej obce.