Športové podujatia generujú aj významné zdroje pre verejné rozpočty
Šport a organizácia medzinárodných športových podujatí sú vo svete i na Slovensku dynamické a rýchlo rastúce hospodárske odvetvia. Významné akcie sú impulzom pre miestny a regionálny rozvoj, obnovu miest i rozvoj obcí. Pre verejné rozpočty navyše generujú nemalé financie. Naznačujú to viaceré štúdie a analýzy rozpočtov, ziskov a nákladov na organizáciu podujatí.
Šport je s ekonomikou prepojený mnohými priamymi i nepriamymi vzťahmi, ktoré pôsobia obojsmerne. Kým ekonomika vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj športu, šport pomáha rozvoju národnej ekonomiky aj prostredníctvom marketingu, rôznych služieb napojených na pohybové aktivity, cez obchod so športovým tovarom i prostredníctvom výstavby športových objektov a zariadení. Nezanedbateľný je aj výťažok z organizácie športových podujatí.
Šport a športové akcie v súčasnosti už patria neodmysliteľne do ekonomík všetkých vyspelých krajín v celom svete. Dokážu vyprodukovať veľké finančné čiastky a zamestnať tisíce ľudí, aj keď na druhej strane veľmi často práve šport a podujatia potrebujú aj veľké finančné injekcie k bežnému fungovaniu či dokonca prežitiu. V debatách o financovaní športu z verejných zdrojov sa často ozývajú hlasy, že investícia týchto prostriedkov nie je prospešná z ekonomického pohľadu a ide iba o plytvanie.
Na základe viacerých štúdií sa však ukazuje, že efekt investovaných financií sa rýchlo vráti. Štáty a regióny v celom svete dlhodobo ťažia z usporadúvania veľkých športových udalostí konaných na ich území. Nesmie sa však pozerať len na položky nákladov a výdavkov z verejných zdrojov, ale aj na výnosy z činností súvisiacich s podujatím.
Mnohé čísla z veľkých medzinárodných podujatí na Slovensku naznačujú, že ich organizácia má pre štát a samosprávy význam nielen z hľadiska športu a propagácie, ale aj z ekonomického pohľadu. Ukazujú to aj čísla, ktoré zverejnili organizátori ČSOB Bratislava Marathonu. Do úvahy zobrali posledný riadne uskutočnený ročník v roku 2019, keď sa podujatie konalo počas troch dní.
Na ČSOB Bratislava Marathon 2019 sa prihlásilo 12 304 bežcov, na štart sa ich postavilo 10 136, plus ďalších približne päťsto v niektorej zo sprievodných aktivít. Zo zahraničia štartovalo 15,2 % účastníkov (1543 bežcov). Z 8593 slovenských účastníkov bolo 62,5 % z Bratislavy (5373).
V priemere mimobratislavskí a zahraniční účastníci ČSOB Bratislava Marathonu minuli počas víkendu za dve noci ubytovania, stravu, MHD, športovú výživu, suveníry, merchandise 190 eur. Do Bratislavy neprichádzali sami, mnohí mali so sebou od piatka do nedele aj partnera. Bratislavčania zasa vynaložili na merchandise, suveníry či občerstvenie okolo 40 eur. Účastníci ČSOB Bratislava Marathonu 2019, ak sme pri výpočte zohľadnili aj vo svete pri bežeckých podujatiach rešpektovanú a relevantnú konštantu 1,5 zahrňujúcu mimobratislavských účastníkov a ich sprievod, teda minuli počas jedného víkendu 1 572 375 eur. Len štátny rozpočet vďaka tomu na spotrebných daniach získal približne 233 195 eur. Časť prostriedkov sa zasa presunula formou miestnych daní do pokladnice samosprávy.
Celkový ekonomický dopad ČSOB Bratislava Marathonu je však výrazne väčší. Nepriamo sú na trojdňovú bežeckú udalosť naviazané aj ďalšie činnosti spojené s finančnými obratmi, z ktorých sa platia dane a sú príjmom verejných rozpočtov Bežci si kupujú oblečenie a obuv, doplnky výživy, platia aj za prenájmy tréningových priestorov či rôzne prípravné programy, niektorí aj za sústredenia.
Aj všetky predchádzajúce čísla z jedného maratónskeho podujatia naznačujú, prečo sa niektoré krajiny usilujú o získavanie atraktívnych športových podujatí a snažia sa z nich profitovať. Pri významných medzinárodných podujatiach typu majstrovstiev sveta či Európy sú prínosy pre verejné rozpočty rádovo ešte vyššie.
