Džudista Matej Poliak si vďaka štipendiu Olympijskej solidarity MOV môže dovoliť zahraničné sústredenia, sparingpartnerov či trénerov. Člen VŠC Dukla Banská Bystrica sa už môže po zmiernení opatrení pripravovať na žinenke, pričom vrcholom sezóny by preňho mali byť majstrovstvá Európy v Prahe.

Matej Poliak sa narodil 19. januára 1993 v Žiline. Šport dostal do vienka. Obidvaja jeho rodičia boli športovci, venovali sa atletike. K džudu sa dostal nenápadne, cez otcovho kolegu, ktorý bol tréner. Ako päťročný si prišiel džudo vyskúšať a už pri ňom zostal. Neskôr vyštudoval Fakultu telesnej výchovy športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Slovenský reprezentant vo svojej kariére vybojoval bronz na majstrovstvách Európy vo Varšave 2017. Okrem iného sa predstavil aj na II. európskych hrách v Minsku 2019. Dlhé roky ho trénoval strieborný medailista z olympijských hier v Aténach 2004 Jozef Krnáč. Momentálne sa pripravuje vo VŠC Dukla Banská Bystrica, kde ho má na starosti Ján Gregor.

Počas reštriktívnych opatrení v súvislosti s koronavírusom džudisti neprerušili prípravu, trénovali vo vonkajšom prostredí. „Zmenili sme počet ľudí na tréningu a snažili sme sa obmedziť kontakt. Využívali sme exteriér v maximálnej možnej miere. Dvakrát za deň sme mali cvičenia na hrazdách. Požičali sme si aj rôzne náradia z posilňovne. Využívali sme aj trénerovu záhradu, bicyklovali sme či behali.“

Štipendium je preňho obrovská finančná pomoc

Oproti minulosti má zabezpečenú kvalitnejšiu prípravu. „To je to podstatné, čo má štipendium pre športovca znamenať. Môžem vďaka tomu vycestovať do sveta za sparingpartnermi či sústredeniami. Môžem si zaplatiť trénerov. Na tieto účely ho využívam a pomáha mi skvalitňovať prípravu. Žiaľ, v mojom športe domáca príprava nestačí.“

Podporu by chcel pretaviť aj do zlepšenia vo výsledkovej listine. „Moje posledné výsledky síce nezodpovedajú tomu, na čo mám, ale rebríčkovo to nie je až také zlé. Blížim sa k postupovým priečkam na olympijské hry.“

Okrem štipendia Olympijskej solidarity MOV dostáva podporu z VŠC Dukla Banská Bystrica a zo Slovenského zväzu džuda. „Tieto dve organizácie robia najviac pre to, aby sme sa mohli kvalitne pripravovať a dosahovať čo najlepšie výsledky. Bez nich by to nešlo.“

Odklad olympijských hier s odstupom času prijal

Spočiatku nevedel, čo si má myslieť o preložení olympijských hier. „Keby olympijské hry zrušili, tak by to bola pre mňa katastrofa. Takto to beriem, že mám o rok navyše na prípravu a na skvalitnenie zručností či odstránenie slabín. Musím sa dobre pripraviť, pričom zdravie je prvoradé. S odstupom času to vnímam ako niečo nevyhnutné, čomu sa ako pretekár musím prispôsobiť.“

Otázne je, ako bude vyzerať pokračovanie olympijskej kvalifikácie. „Sú varianty, že od októbra by sme mohli začať s turnajmi a tie sa budú rátať do kvalifikácie až do mája. Je však možné, že kvalifikácia sa spustí až v marci tam, kde zastala tento rok. Ešte sa k tomu nikto presne nevyjadril.“

Účasť v Tokiu by bola splneným snom

Do japonskej metropoly chodí pravidelne, veď Japonsko je kolíska džuda a tento šport mal olympijskú premiéru na OH 1964 práve v Tokiu. „Bol som v Tokiu päť či šesťkrát, keďže kvôli tréningu sa tam snažíme chodiť čo najčastejšie. V Japonsku máme neuveriteľné možnosti, čo sa týka sparingu. Mám to tam už prejdené.“

Splnený životný sen, oslava športu a života – to znamená pre Mateja spojenie Tokio a olympijské hry. „Duch je olympizmu je neopísateľný. Neviem to ani prirovnať k niečomu inému. Nie je to len splnenie sna pre športovca, ale aj pre človeka.“

Vrcholom sezóny majstrovstvá Európy v Prahe

Už môže trénovať na žinenke, keďže štátom nariadené opatrenia sa zmierňujú. „Boli tam obavy, keďže sme kontaktný šport. Myslím si, že boli neopodstatnené.“

Narozdiel od viacerých iných športov majú džudisti naplánované vrcholné podujatie. „Tento rok sa upínam k tomu, že v novembri sa uskutočnia majstrovstvá Európy v Prahe. Tam bude smerovať príprava a naše snaženie. Záleží aj na tom, kedy sa rozbehne kvalifikácia.“