Stolný tenista Ľubomír Pištej: Želám si, aby sa šport už začal. Chýba mi
Slovenský stolnotenisový reprezentant Ľubomír Pištej sa pred menej ako mesiacom tešil z deblového víťazstva na turnaji „Oman Open” v ománskom Maskate. V tom čase už vo svete zúrila pandémia koronavírusu. Aj vďaka tomu sa vedenie stolnotenisovej federácie rozhodlo zrušiť posledné kvalifikačné podujatie deblového mixu, čo znamenalo, že Pištej by spoločne s Barborou Balážovou mali mať istú miestenku na olympijské hry v Tokiu.
Tie sa napokon budú konať až na budúci rok. S Ľubomírom sme sa rozprávali o jeho návrate na Slovensko, o krátení si voľného času v karanténe, aj o pocitoch z utlmenia športu na celom svete.
Aj Pištej hranice Slovenska prešiel po svojich
Po víťazstve na Oman Open, kde triumfoval po boku srbského partnera Aleksandra Karakaševiča, začal ihneď pomýšľať na cestu domov. Hranice európskych štátov sa v tom období začínali kontrolovať a prechod cez ne bol obmedzený. Inak tomu nebolo ani na Slovensku. „Z Ománu sme sa vracali 15. marca, takže už aj návrat bol zvláštny. Zrušili nám prvý let do Istanbulu. Potom sme išli cez Katar do Viedne. V tom čase už bola doprava horšia aj smerom z letiska. Museli sme si zobrať taxi službu a nechať sa odviezť sa na slovenské hranice. Na Slovensko sme sa dostali pešo. Tam sme už mali pripravený odvoz domov,“ hovorí na úvod rodák z Prešova.
„S rúškom som prakticky nevidel nikoho.“
Hoci Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila 11. marca celosvetovú pandémiu, Pištej v ázijskej krajine nebadal veľké zmeny. „Bolo to tam úplne voľné. S rúškom som prakticky nevidel nikoho. Až potom, keď sme odchádzali, ho mali niektorí hráči a aj na letisku už boli ľudia v rúškach. No určite nie všetci. Mohlo to byť tak pol na pol,“ dodáva 71. hráč singlového rebríčka.
Stôl má v pivnici, raketu už stihol prevetrať tri razy
Povinná domáca karanténa mu skončila začiatkom tohto mesiaca. „Bol som doma pätnásť dní. Nevychádzal som nikde. Teraz som síce tiež zavretý doma, ale aspoň to nie je úplne povinné,“ dodáva s úsmevom športovec pôsobiaci v klube SPG Linz. „Aspoň mám čas byť trochu s deťmi. To je super, lebo sme veľa cestovali a nemal som veľmi čas venovať sa im. Pozerám televíziu, absolvujem aj mierne cvičenie a oddychujem. Snažím sa trénovať, mohlo by to však byť aj lepšie. Aspoň raz denne sa snažím niečo robiť, lebo od 15. marca je to už dlhšia doba. Priebežne niečo robím, ale nič extra. Kondícii sa veľmi nevenujem, na to nie sú ani vhodné priestory,“ vysvetľuje Pištej a priznáva, že v domácom prostredí už prevetral aj stolnotenisovú raketu.
„Zahral som si asi trikrát, mám stôl v pivnici. Nedá sa však hrať na sto percent. Hlavne čakám na rozhodnutie, čo bude ďalej. Nikto nevie, kedy bude najbližší turnaj. Chcel by som aj normálne trénovať, bol by som veľmi rád, ale to zatiaľ nejde. Stolnotenisový zväz zatiaľ halu neotvára, takže mi neostáva nič iné, len čakať,“ hovorí vicemajster Európy v zmiešanej štvorhre.
Pri dodržiavaní opatrení sa situácia zlepší skôr, myslí si Pištej
Práve v zmiešanej štvorhre s krajankou Barborou Balážovou vybojoval miestenku na olympiádu. V súvislosti s výnimočnou situáciou však ešte nie je nič isté. „Čakáme, či sa to potvrdí. Keby malo byť všetko fér, tak nám to už ujsť nemôže. Pätnásteho apríla bude míting Svetovej stolnotenisovej federácie a tam uvidíme, ako sa rozhodne. Samozrejme, že sme sa tešili, treba však rešpektovať situáciu vo svete. Osobne si myslím, že v športe sa ešte ani v septembri nebude nič diať. Treba dodržiavať všetky nariadenia, nech sa to celé skončí,“ upozorňuje Pištej a dopĺňa aj svoje prianie: „Chcel by som, aby obľúbené športy boli na obrazovkách čo najskôr. Želám si, aby sa šport už začal. Nejde len o stolný tenis, mám rád všetky športy a chýba mi to.“
