Svetový deň fair play: Paríž 2024 priniesol veľa inšpiratívnych príbehov
Ešte sa ani neusadil prach na olympijských hrách v Paríži, ale už vieme, že tieto hry sa dostanú do dejín olympijského hnutia ako najvydarenejšie a najúspešnejšie. Zaznamenali úspech nielen pre mesto Paríž a nemyslím tým teraz na finančné zisky a komerčné záujmy, ale predovšetkým pre šport a pre rozvrátený svet, ktorý ich možno potreboval viac ako kedykoľvek predtým. V Paríži, v meste lásky, pod olympijskými kruhmi sa zasnúbilo nielen sedem športových párov, ale vzniklo aj olympijské love story.
Zažili sme neuveriteľné hry na jedinečných, atraktívnych súťažných miestach. Spojenie tradičných a kultúrnych miest, ktoré rozprávajú mnohé historické príbehy s nadšením divákov na štadiónoch, ktoré boli vždy plné zaručili jedinečnú atmosféru. Parížania a Francúzi sa predstavili ako skvelí hostitelia - ako organizátori, ako publikum.
Tento text vznikol pri príležitosti Dňa fair play, ktorý si pripomíname 7. septembra. Viac informácií k téme fair play v športe nájdete TU.
Samozrejme, nič z toho neprinesie mier v Gaze alebo na Ukrajine, ani nezmierni ekonomické problémy či negatívne klimatické zmeny na celom svete, ale ponúka to trochu vzácneho optimizmu, radosti a nádej, že šport má veľký potenciál spojiť športovcov naprieč všetkými hranicami „pre budovanie mierového a lepšieho sveta“, ako sa uvádza v Olympijskej charte. Hry najlepšie stelesňujú silu športu tým, že sú sprostredkovavateľom priateľstva, rešpektu, tolerancie, čiže ideálov fair play, a to nielen v športe, ale aj v každodennom živote. Vyžaduje to ale veľkú dávku sebadisciplíny.
Samozrejme, šport v sebe skrýva aj potenciál pre konflikt: tam, kde ide o výkon, víťazstvá, medaily, dochádza nielen k spolupatričnosti, ale aj ku konfliktom, ktoré neobišli ani parížske olympijské hry.
Napríklad jeden z boxerov hneď v úvodnom kole, často lákal svojho súpera so spustenou rukou, doširoka otvorenými očami ho hypnotizoval a vyplazeným jazykom akoby ho dráždil: no tak, príď a udri ma. Nepovažujem to za prejav úcty alebo rešpektu.
Po finálovom víťazstve Holanďanov proti Nemecku v pozemnom hokeji, väčší rozruch ako samotný zlatý úspech vyvolala bitka, ktorá vznikla po nešportovom správaní autora rozhodujúceho holandského gólu Duca Telgenkampa smerom k súperovmu brankárovi.
Nasledovali nepríjemné scény a dokonca hromadná potýčka medzi tímami. Vzápätí nemecký hráč Niklas Wellen vletel do klbka oslavujúcich Holanďanov a po chvíli bol jedným z nich chytený pod krkom. Telgenkamp pokračoval v provokácii a na Wellena vyplazil jazyk. Kde ostali ideály fair play?
Sen všetkých tenisových fanúšikov čakal vo finále mužského turnaja na olympijských hrách 2024 v Paríži v podaní Carlosa Alcaraza proti Novakovi Djokovičovi. Ak sa nemýlim, v prvom sete pri podaní srbského tenistu, čiarový rozhodca zahlásil aut, ktorý empajrový potvrdil. Lenže ich rozhodnutie opravil vo svoj neprospech Carlos Alcaraz, ktorý upozornil, že skúmajú zlú stopu. V skutočnosti Djokovičova loptička dopadla trochu ďalej a na čiaru.
Presne takýmto prezentovaním by mali vynikajúci športovci povzbudiť mladých ľudí, aby zo seba dostali to najlepšie. Našťastie takýchto športovcov a príkladov máme aj na Slovensku veľa, ale nerada by som vyzdvihla alebo uprednostnila jedného z nich. Preto pridávam vtipné vyznanie zo zahraničia, od 43-ročného nemeckého stolného tenistu, účastníka 7 olympijských hier Tima Bolla, ktorý sa v Paríži lúčil so svojou mimoriadne úspešnou medzinárodnou kariérou: „Vždy som sa správal korektne a čestne voči súperom a svojmu športu. To má pre mňa rovnakú cenu ako titul majstra sveta. Stolný tenis je moja veľká láska. A svoju lásku človek nepodvedie a nezradí.”
