Tréner Michaely Peškovej Eduard Čordáš: Ešte nikdy som nemal zverenca, ktorý by sa za dva roky tak výrazne zlepšil
NANKING 26. augusta (Ľubomír Souček) – Tréner Atletického klubu AŠK Slávia Trnava Eduard Čordáš má síce už 75 rokov, ale v pondelok večer sa v čínskom Nankingu dočkal zrejme najkrajšej chvíle počas svojho dlhoročného trénerského pôsobenia. Jeho 17-ročná zverenka Michaela Pešková získala na II. olympijských hrách mládeže striebro v behu na 400 m prekážok! Časom 58,26 s si utvorila nielen osobný rekord, ale zároveň na tejto trati už svoj ôsmy dorastenecký a tretí juniorský slovenský rekord. Premožiteľku našla len v Juhoafričanke Gezelle Magermanovej (tá je o pol roka staršia), ktorá vyhrala takisto v osobnom maxime 57,91. Bronz získala Dánka Kirkegaardová, ktorá si tiež utvorila „osobák“ takisto 58,60.
Čordáš: O zlato prišla slabšou vytrvalosťou, trénuje ju veľmi nerada
Tréner Eduard Čordáš komentoval Peškovej utorňajší výkon slovami, ktoré sme uviedli už v spravodajstve: „Miška odviedla to, na čo bola pripravená. Ja som od nej očakával takýto výkon a približne aj taký čas, aký dosiahla. Medzi deviatou a desiatou prekážkou vydala zo seba maximum, vo finiši jej už tie sily chýbali. Škoda, že v závere podľahla Magermanovej, ale treba objektívne povedať, že na čas pod 58 sekúnd Pešková ešte nemá.“ Zmienil, že tradične mala pomalší začiatok, čo jej vždy vyčíta. „Bojí sa začať rýchlejšie, aby potom v závere vládala,” vysvetľuje.V následnej debate o jeho úspešnej zverenke tréner povedal zaujímavú vec: „Všetko zlé je na niečo dobré. V príprave má síce Miška veľmi poctivý prístup, ale neznáša tréning vytrvalosti. Nečudo, veď práve ten bolí a navyše predtým naň nebola zvyknutá. Ale teraz videla, že o zlato prišla slabšou vytrvalosťou, než má Magermanová, pretože ešte na poslednej prekážke viedla. Takáto vlastná skúsenosť ju môže v dalšej príprave motivovať, pretože na vlastnej koži sa presvedčila, že bez poriadnej vytrvalosti sa v boji o výrazné úspechy nezaobíde.“
Od striebra z Utrechtu k striebru v Nankingu sa Pešková neuveriteľne zlepšila
Pre Michaelu Peškovú znamenala medaila z Nankingu zisk už druhého striebra na vrcholných olympijských mládežníckych podujatiach. Vlani skončila takisto druhá na európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v holandskom Utrechte. Jej vtedajší výkon 1:00,68 min (v Utrechte vyhrala Slovinka Simončičová za 1:00,27) sa však s týmto nankinským nedá ani porovnať. Rozdiel medzi nimi je 2,42 sekundy. To je neuveriteľný posun vpred len za krátkych trinásť mesiacov...Výkonnostný progres 17-ročnej Trnavčanky, ktorá býva len dvesto metrov od svojho trénera, je mimoriadny. Stačí si pozrieť, ako výrazne posunula za dva roky hranicu slovenského dorasteneckého rekordu: vlani ho postupne zlepšovala na 1:01,78 – 1:01,05 – 1:00,78 – 1:00,68 (to bol strieborný výkon na EYOF), tohto roku na 1:00,24 – 59,44 s (minútovú hranicu prvý raz pokorila na májovej európskej kvalifikácii atlétov na OHM v azerbajdžanskom Baku, pritom na poslednej prekážke zakopla) – 58,70 (na júlovom juniorskom trojstretnutí Maďarsko – Česko – Slovensko v Budapešti) – a teraz 58,26!
„Ešte nikdy počas dlhých rokov mojej trénerskej práce som nemal zverenca, ktorý by sa za dva roky tak výrazne zlepšil ako Pešková,“ hovorí tréner Eduard Čordáš. O tom, že tých zverencov mal požehnane, svedčí fakt, že keď mu vlani v decembri udelili Čestný odznak Európskej atletickej asociácie (EAA) za prácu s mládežou, v zdôvodnení sa uvádzalo, že jeho zverenci získali na majstrovstvách Slovenska všetkých vekových kategórií viac než dvesto medailí!
Najznámejšia z pretekárok, ktoré Eduard Čordáš trénoval, je Miriam Hrdličková, ešte donedávna slovenská rekordérka na 400 m prekážok v kategórii žien. Tento rekord jej však 2. augusta na majstrovstvách Česka v Ostrava výkonom 56,96 s zobrala Lucia Slaničková. Trénersky sa však podpísal napríklad aj na raste súčasnej reprezentantky Silvie Šalgovičovej, ktorá nedávno štartovala v štafete na 4x400 m na seniorských ME v Zürichu.
Tréner: Menej je niekedy viac, nechcel som mať dve vrcholné podujatia v sezóne
Skúsený Eduard Čordáš cíti, že má v rukách atletický klenot, ktorý treba obzoretne brúsiť. Preto s Peškovou a s jej zaťažovaním zaobchádza veľmi opatrne. „Vo zväze boli vlani aj tohto roku snahy, aby Miška absolvovala v jednej sezóne dve vrcholné podujatia. Vlani okrem EYOF v holandskom Utrechte aj MS do 17 rokov v ukrajinskom Donecku, tohto roku zase okrem OHM v Nankingu aj juniorské MS v americkom Eugene. V oboch prípadoch som bol proti tomu,“ hovorí.
Už 75-ročný tréner s nadmieru bohatými skúsenosťami z práce s talentovanou mládežou svoj postoj vysvetľuje: „Šampionát v Eugene bol len pred tromi týždňami. Účasť tam by znamenala dlhú cestu na iný kontinent na západ od nás. Po návrate by sme mali na poriadny tréning hádam len desať dní a už by sme zase išli na dlhú cestu ďaleko na východ od Slovenska. Obával som sa, že na sedemnásťročné dievča by to bola príliš veľká záťaž, preto som štart na MSJ odmietol. Vlani aj tohto roku som uprednostnil štart na olympijskom podujatí, ktorý som považoval za prednejší. V oboch prípadoch sa to vyplatilo a Pešková oba razy získala medailu. Myslím si, že menej je niekedy viac.“
Začínala s parkúrovým jazdením, istý čas sa atletike venovala popri ňom
V dotazníku, ktorý Miška vypĺňala pre potreby organizačného výboru OHM v Nankingu, uviedla, že jej koníčkom sú kone. Nie je to však len taký hocijaký koníček. Pred atletikou sa totiž súťažne venovala parkúrovému jazdeniu. Určitý čas robila oba športy – jazdectvo aj atletiku – zároveň. Ale Eduard Čordáš, ktorý sa jej venuje od októbra 2012, Peškovej po začiatku spolupráce rýchlo vysvetlil, že tak to už ďalej nepôjde a že na atletiku má lepšie predpoklady a v tomto športe aj väčšiu perspektívu uplatnenia. „S koňmi to však pre ňu vôbec nebolo ľahké lúčenie,“ priznáva tréner.Predtým behávala Michaela Pešková krátke šprinty a prekážkovú stovku. On ju začal orientovať na 400 m prekážok, čo je disciplína, ktorá sa v žiackom veku ešte nebehá. „To je trať, ktorá jej sedí,“ hovorí tréner. „Popri nej sa ako doplnkovej disciplíne venuje hladkej štvorstovke, ktorá je základ pre jej hlavnú disciplínu. Škoda, že teraz nebol čas venovať sa aj hladkej štvorstovke. V Banskej Bystrici ju na lige žien nedávno zabehla za 55,22 s, ale to nie je bohviečo.“
Popri športe zvláda aj školu
Michaela Pešková
študuje na Športovom gymnáziu Jozefa Herdu v Trnave. „Teší ma, že popri výraznom výkonnostnom raste v atletike si v poslednom období očividne zlepšila prospech, hoci muselo byť pre ňu veľmi ťažké pri zvyšujúcej sa tréningovej záťaži zvládať na slušnej úrovni aj štúdium,“ oceňuje tréner.Miška študuje na škole, ktorej sa mimoriadne bolestne dotkla májová tragédia, keď pri ťažkej havárii autobusu so študentmi gymnázia pri návrate zo školského výletu zomreli štyri mladé športovkyne. „Po tej havárii to bol strašný týždeň. Pre všetkých študentov gymnázia bolo hrozne ťažké vyrovnávať sa s tým. Samozrejme, aj pre Mišku,“ zmieňuje kritickú fázu prípravy na Nanking Eduard Čordáš.
Ani v radosti zo zisku mládežníckej olympijskej medaily sa tréner nezabudol poďakovať tým, čo im v príprave pomáhali. „Vysoko oceňujem podporu Slovenského olympijského výboru, Národného športového centra aj Slovenského atletického zväzu. Nebýva to u takýchto mladých pretekárov zvykom. Vďaka tejto podpore má Miška na slovenské pomery veľmi dobré podmienky na prípravu,” konštatoval Peškovej tréner.
Mimochodom, Michaela v dotazníku pre organizátorov OHM napísala, že v budúcnosti chce pracovať ako fyzioterapeutka. Ale dovtedy ju čaká ešte možno veľmi dlhá atletická kariéra. „Všetko má ešte len pred sebou. Aby to zvládla, potrebuje mentálne vyspieť,” hovorí tréner.
