Úspešný olympionik v gymnastike a dlhoročný popredný tréner František Bočko v piatok oslavuje osemdesiatku
V bývalom Československu nebolo príliš časté, aby sa do reprezentačných tímov na vrcholné podujatia prebojovali slovenskí gymnasti. Jedným z tých, ktorým sa to podarilo viackrát a dokonca mal na dosah zisk medaily na olympijských hrách aj na majstrovstvách sveta, bol rodák zo Šenkvíc František Bočko. A presadil sa nielen ako pretekár, ale aj ako tréner - na olympijské hry dostal svojho zverenca Arnolda Bugára. V piatok 9. júla oslavuje osemdesiatku.
Bočkova gymnastická kariéra sa začala pod trénerským vedením Kolomana Buksana v Košiciach. „Keď som vychádzal z osemročnej základnej školy, chcel som ísť čo najďalej z domu. Otec chcel, aby som mu pomáhal okolo hospodárstva, ale mne sa nechcelo. Tam som sa dva roky učil za poštmajstra,“ vysvetľuje dnes.
Potom sa zamestnal na pošte v Bratislave, kde ako gymnasta tri roky pokračoval pod dohľadom Ladislava Kornoša. Jeho športová kariéra vyvrcholila počas pôsobenia v pražskej Dukle pod vedením majstra sveta v preskoku z roku 1954 Leoša Sotorníka. V Dukle strávil dlhšie obdobie, než len povinné dva roky základnej vojenskej služby.
V 60. rokoch 20. storočia patrili československí gymnasti do svetovej špičky. František Bočko sa v silnej domácej konkurencii prebojoval vo veku 23 rokov na OH 1964 v Tokiu, kde mu však zostala len pozícia náhradníka. V šiestom najlepšom družstve olympijskej súťaže cvičil zo Slovákov len Pavel Gajdoš.
O dva roky neskôr na MS v Dortmunde František Bočko už bol súčasťou tímu ČSSR, ktorý obsadil štvrté miesto. Sám vo viacboji skončil na 50. mieste. Zakrátko však vstúpil do vrcholného obdobia svojej kariéry.
V roku 1967 na majstrovstvách ČSSR v Prahe Bočko triumfoval na kruhoch aj v preskoku, vo viacboji skončil druhý. O rok neskôr na domácom šampionáte v Bratislave tituly na kruhoch aj v preskoku obhájil, vo viacboji znovu skončil druhý a v prostných tretí. Vďaka tomu bol v roku 1968 už nepostrádateľným členom reprezentačného družstva.
Na OH v Mexico City Bočko významne prispel k štvrtému družstva tímu ČSSR, ktorý prehral súboj o bronzovú medailu s družstvom NDR len o päť stotín bodu! Vo viacboji obsadil 22. miesto, z jeho „kolegov“ boli o niekoľko stotín bodu lepší len Václav Kubička (19.) a Jiří Fejtek (20.).
Po OH v Mexico City František Bočko vo veku 27 rokov ukončil pretekársku kariéru a deväť rokov vystupoval v mnohých krajinách sveta ako člen akrobatickej skupiny ľadovej revue Holiday on Ice.
Neskôr absolvoval diaľkovo štúdium trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a celé desaťročia sa venoval trénerskej práci, hlavne na Osemročnom športovom gymnáziu v Bratislave a vo Vinohradoch BSP Bratislava.
Bočkovým prvým veľmi úspešným zverencom bol Arnold Bugár, účastník OH 1992 v Barcelone, dvoch majstrovstiev sveta i dvoch európskych šampionátov, trojnásobný majster Československa a absolútny majster Slovenska 1994. Neskôr sa kratší čas venoval aj Samuelovi Piaseckému, z ktorého potom pod vedením Martina Zvala vyrástol najúspešnejší slovenský gymnasta v ére samostatnosti.
V roku 2002 František Bočko založil gymnastický klub v rodných Šenkviciach. Dlhodobo sa venoval príprave talentovanej mládeže z miestnej základnej školy, s čím prestal len pomerne nedávno. „Vyhodili ma, že som už som na túto prácu starý,“ posťažoval sa, keď sme mu predovšetkým blahoželali k jubileu. Teraz sa predovšetkým venuje záhrade a vinohradu. „Ale len keď nie je veľmi horúco...,“ hovorí.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
