Úvaha o novom štátnom úrade pre šport - v Európe existujú rôzne modely, ktorými sa možno inšpirovať
Hoci myšlienku osamostatnenia agendy športu a jej prípadného spojenia s agendou cestovného ruchu presadzovala najmä jedna z koaličných strán predchádzajúcej vlády, túto ideu netreba ani dnes, pol roka po voľbách, automaticky zavrhovať.
Opodstatnenosť tejto požiadavky aj v súčasnosti by totiž mohla naznačovať aj skutočnosť, že podobnú myšlienku prezentovala vo svojom volebnom programe pre voľby 2020 aj strana Sme rodina: „Navrhujeme preto vytvorenie – obnovenie – samostatnej Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá by fungovala podľa vzoru Österreich Werbung,“ resp. „Vytvoríme Ministerstvo športu SR ako strešný orgán slovenského športu. Bude zodpovedné za realizáciu koncepcie rozvoja športu na Slovensku, legislatívu v tejto oblasti, transparentné rozdeľovanie financií na činnosť zväzov, klubov a pod. Vrcholový a rekreačný šport budú zastrešené rezortným ministerstvom.“
Pre cestovný ruch sa uvedené stáva realitou, v športe však zatiaľ samostatný ústredný orgán vytvorený štátom chýba.
Úvahu na uvedenú tému spracovala dvojica právnikov - JUDr. Patrik Hrbek zo SOŠV a prof. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Šport i cestovný ruch predstavujú samostatnú agendu
O samostatnom ministerstve pre šport či cestovný ruch asi v tomto čase nie je možné hovoriť. Myšlienka osobitnej podpory a sledovania konkrétnych cieľov štátnej politiky v oblasti športu i cestovného ruchu však na aktuálnosti a potrebnosti nestráca. Kým totiž ide o oblasti, ktoré boli „pričlenené“ k ministerstvám primárne zabezpečujúcim iné agendy, šport i cestovný ruch zostávajú na pokraji záujmu príslušných ministerstiev a ministrov. Situáciu pomohlo iba mierne zlepšiť vytvorenie osobitnej funkcie štátneho tajomníka pre šport v rámci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Očakáva sa i spustenie činnosti samostatnej agentúry pre cestovný ruch.
Ak teda opätovne otvárame diskusiu o zriadení akéhosi osobitného orgánu pre problematiku športu, malo by to v prvom rade pomôcť cielenejšie a efektívnejšie riešiť problémy tejto oblasti hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Uvedomuje si to zjavne aj susedná Česká republika, ktorá na tento účel zriadila Národnú športovú agentúru. Na Slovensku sa prvý krok týmto smerom vykonal nedávnym zriadením Fondu na podporu športu, ktorý pôsobí od začiatku tohto roka.
Historický exkurz
Ak sa na tomto mieste zameriame iba na problematiku športu, a cestovný ruch nateraz necháme bokom, je nepochybné, že uvedené vízie by vzhľadom na súčasné postavenie športu v systéme štátnej správy Slovenskej republike celé športové hnutie vrelo uvítalo. Predstavy o samostatnej štátnej inštitúcii venujúcej sa problematike športu pritom ani historicky nie sú niečím zásadne novým. Práve naopak.
Už v roku 1920 bol prijatý zákon č. 228/1920 Zb. o zriadení Poradného zboru pre telesnú výchovu. Poradný zbor pre telesnú výchovu bol zriadený pri ministerstve verejného zdravotníctva a telesnej výchovy. Jeho sídlo bolo v Prahe. Boli mu predkladané na posúdenie všetky zásadné a organizačné otázky, návrhy a želania subjektov telesnej výchovy.
V roku 1949 bol – hoci v kontexte osobitného vývoja smerom k totalite – zákonom č. 187/1949 Zb. o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport zriadený „Štátny výbor pre telesnú výchovu a šport, zložený zo zástupcov Československej obce sokolskej, celonárodných ľudových organizácií a vynikajúcich pracovníkov v odbore zdravotníctva, telesnej výchovy a športu.“ V podmienkach Slovenska vo veciach národnej alebo regionálnej povahy obdobne pôsobil Slovenský výbor pre telesnú výchovu a šport. Podrobnosti upravoval zákon Slovenskej národnej rady č. 5/1950 Zb. SNR, o organizácii a zložení Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport.
Uvedené právne predpisy zrušil zákon č. 71/1952 Zb. o organizácii telesnej výchovy a športu, ktorý však ponechal Štátny výbor pre telesnú výchovu a šport pri vláde Československej republiky ako ústredný orgán štátnej správy v odbore telesnej výchovy a športu. Na Slovensku vykonával štátny výbor svoju pôsobnosť zásadne prostredníctvom Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport pri Zbore povereníkov.
Zákonom č. 68/1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy boli výbory zrušené. Namiesto nich však bol zriadený ústredný výbor telovýchovnej organizácie.
V roku 1969 potom krátko v našich podmienkach pôsobilo ministerstvo pre mládež a telesnú výchovu, ktoré bolo následne opäť nahradené vládnymi výbormi pre telesnú výchovu a šport. Jeden vládny výbor pre telesnú výchovu a šport pôsobil na federálnej úrovni a dva na národnej úrovni Českej a Slovenskej socialistickej republiky. Vládne výbory však boli v roku 1988 nahradené republikovými ministerstvami školstva, pričom odvtedy sa tak datuje marginalizované postavenie správy športu na pôde ministerstva školstva.
Inštitucionálne spájanie športu s cestovným ruchom nie je náhodné
Úmysel zriadiť samostatný ústredný orgán štátnej správy pre šport tak možno hodnotiť v podstate pozitívne. V politických kruhoch, ale i v širokej odbornej verejnosti, sa však diskutuje o rôznych modeloch zabezpečenia správy športu a jej spojenia s inou oblasťou verejného života súbežne v jednej hlavnej štátnej inštitúcii. Často je tak šport spájaný najmä s oblasťou cestovného ruchu.
Spojenie týchto dvoch oblastí nie je náhodné. Šport podstatne napomáha rozvoju cestovnému ruchu danej krajiny a najmä jej prezentácii v zahraničí. Organizácia športových podujatí navyše zlepšuje turistickú príťažlivosť daného štátu, či regiónu. Cestovanie divákov na športové podujatia a športovcov môže v konečnom dôsledku prilákať turistov aj do tých najodľahlejších oblastí krajiny. Športové zápolenia navyše televízne spoločnosti často vysielajú do krajín po celom svete, pričom obvykle predstavujú i podmienky v danej krajine a jej krásy.
Spoločné riadenie a správa športu a cestovného ruchu by tak mohlo byť zaujímavým prepojením týchto dvoch navzájom previazaných oblastí. Takéto spoločné ministerstvo športu a cestovného ruchu existuje dnes napríklad v Bielorusku. Ministerstvo športu a cestovného ruchu tiež existuje v Poľsku. V Írsku zase funguje Ministerstvo dopravy, cestovného ruchu a športu.
Vyskytuje sa aj spojenie športu a kultúry
Šport je v niektorých krajinách inštitucionálne spájaný aj s kultúrou. S ňou má veľa podobného - napríklad zdieľanie zážitku pre diváka a spoločnosť, organizovanie verejných podujatí, význam osobnostných práv aktívne zapojených subjektov, či fakt, že obe oblasti predstavujú významnú náplň voľného času veľkej časti obyvateľstva.
Model spoločného ústredného orgánu štátnej správy pre dve blízke oblasti spoločenského života - šport a kultúru, samozrejme pri rešpektovaní ich rovnakého postavenia, by navyše odstránil viaceré povinnosti s kreovaním úplne novej inštitúcie, pretože Ministerstvo kultúry SR už v súčasnosti existuje.
Spojenie ministerstva kultúry a športu dnes existuje napríklad v Dánsku, Estónsku, na Cypre (aj v spojitosti so školstvom), Fínsku (tam ide o pomerne široko zamerané ministerstvo spájajúce školstvo, kultúru, šport a problematiku európskych záležitostí), Grécku, Španielsku (tiež v spojitosti so školstvom) a v Spojenom kráľovstve, v ktorom pôsobí ministerstvo pre kultúru, médiá a šport.
Vo viacerých krajinách EÚ existuje aj samostatné ministerstvo športu
V rámci Európskej únie však nájdeme aj početné štáty, v ktorých pôsobí samostatné ministerstvo športu – je to vo Francúzsku, Luxembursku a v Belgicku (v rámci jeho francúzsky hovoriacej časti). V Litve zasa napríklad existuje Štátny úrad pre pohybovú aktivitu a šport, patriaci pod Úrad vlády Litovskej republiky. V Chorvátsku rovnako existuje samostatný Ústredný štátny úrad pre šport.
Do tejto kategórie by sme tiež mohli zaradiť ministerstvá mládeže a športu Bulharska a Rumunska. V Maďarsku zase koncepčne riadi šport osobitné ministerstvo ľudských zdrojov. V rámci Maďarska tiež pôsobí aj Maďarský športový úrad. Aj viacero štátov mimo Európskej únie má samostatné ministerstvo pre šport – napríklad Turecko. Z veľkých štátov možno spomenúť tiež napríklad Rusko, Čínu, či Indiu.
Naopak, podobná situácia ako v Slovenskej republike, kde je šport pod gesciou ministerstva školstva, bola donedávna v Českej republike (len nedávno došlo k utvoreniu Národnej agentúry pre šport), Lotyšsku, Malte (spoločné ministerstvo školstva, práce a športu), Portugalsku (v ktorom funguje Úrad štátneho tajomníka pre šport a mládež patriaci pod tamojšie ministerstvo školstva) a Slovinsku.
Iné riešenie nájdeme v Holandsku a Švédsku, v ktorých pôsobí spoločné ministerstvo zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a športu. Špecifická je situácia vo federatívnych štátoch (Nemecko, Taliansko, Rakúsko), kde problematiku správy športu zväčša zabezpečujú krajinské ministerstvá.
Správa športu si zaslúži osobitnú pozornosť
Z vyššie uvedeného zjavne vyplýva, že správa športu si zaslúži osobitnú pozornosť. Takú, akú jej nie vždy dokáže poskytnúť ministerstvo so široko koncipovanou agendou, popri ktorej je problematika športu iba okrajová.
Za úvahu preto podľa nás stojí myšlienka väčšieho inštitucionálneho osamostatnenia športu. Ako možné riešenie sa ponúka niektorý z vyššie uvedených zahraničných vzorov, prípadne zriadenie osobitného národného úradu pre šport, či štátnej agentúry pre šport podľa vzoru Českej republiky.
Čo sa týka možných vzorov zo zahraničia, okrem Českej republiky s jej novou agentúrou sa podobný model organizácie, ktorá má však skôr „podministerský” charakter, uplatňuje napríklad v Chorvátsku, v ktorom od roku 2017 funguje Ústredný štátny úrad pre šport. Ten vykonáva administratívne a expertné úlohy v oblastiach rozvoja a propagácie športu a jeho úloh v spoločnosti, taktiež v oblasti financovania športových programov a programov rozvoja športu, i v oblasti odborných aktivít, súvisiacich aj s postavením špičkových športovcov a národného športového rozvojového programu.
Samozrejme, zriadenie obdobného „úradu“ na Slovensku by si vyžiadalo vyriešiť i jeho vzťah k ministerstvu školstva a jeho sekcii pre šport. A osobitne by bolo potrebné riešiť i osud Fondu na podporu športu a vzájomný vzťah nového úradu s ním.
Na uvedené otázky pritom nateraz vlastné odpovede neponúkame – ich rozhodnutie totiž predpokladá širšiu diskusiu, ktorú sme týmto príspevkom chceli športovej verejnosti iba opätovne pripomenúť...
Radšej úrad, než agentúra
Ak by reálne malo dôjsť k utvoreniu samostatného ústredného orgánu štátnej správy pre šport, najvhodnejšie by zrejme bolo označenie tejto inštitúcie ako „národný úrad pre šport“, či „národný športový úrad“. Takéto označenie by totiž zodpovedalo zaužívanému názvosloviu podľa aktuálne platného a účinného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Označenie agentúra pre iný ústredný orgán štátnej správy by sa naopak v slovenských podmienkach mohlo javiť ako nevhodné. A to vzhľadom na povahu a predmet činnosti dnes existujúcich štátnych agentúr (napr. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, či Tlačová agentúra Slovenskej republiky).
