V boji o život išla rivalita úplne bokom: rytier fair play Marián Jung
Vodný motorista MARIÁN JUNG vlani na pretekoch v poľskom Žnine zachránil život najväčšiemu súperovi Talianovi Rossimu, ktorý ho v predošlých rokoch pripravil o viacero víťazných vavrínov. Za tento príkladný čin si vlani vyslúžil najvyššie slovenské ocenenie za fair play a nedávno aj najvyššie európske ocenenie fair play.
Zverejňujeme pútavé rozprávanie o Mariánovi Jungovi od autora Štefana Žilku, ktoré vyjde na budúci týždeň v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024.
V Bratislave v ten júnový deň bola poriadna páľava. Vo chvíli, keď 50-ročný rodák z Malaciek Marián Jung na slávnostnom stretnutí v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu povedal dojatým hlasom: „Toto je moje najväčšie víťazstvo v živote,“ a ukazovákom poklepal po Cene Jána Popluhára za výnimočný čin v duchu fair play za rok 2023 od Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), mi však naskočili na holých predlaktiach zimomriavky.
Bol to extra silný moment, ktorým Marián Jung dokončil svoje rozprávanie. Tým veľavravným gestom zakončil výpoveď človeka, ktorý na súťaži vodných motoristov v zahraničí zachránil život svojmu dlhoročnému a najväčšiemu rivalovi v boji o víťazstvá Talianovi Giuseppemu Rossimu.
Týmto činom si náš 7-násobný majster sveta a 14-násobný majster Európy vyslúžil najvyššie ocenenie fair play, ktoré sa udeľuje na Slovensku. Mimochodom, už v roku 1999 získal za príkladný čin Diplom Klub fair play SOŠV.
KFP SOŠV ho za príkladný čin navrhol aj na ocenenie Európskeho hnutia fair play (EFPM). V októbri mu udelili to najvyššie – Európsku plaketu fair play a diplom. Na slávnosti EFPM v tureckom Mardine sa však nezúčastnil, lebo bol v tom čase v Amsterdame. Plaketu si prevzal 9. decembra na odovzdávaní ocenení KFP SOŠV počas slávnosti v Michalovciach.
MARIÁN JUNG
Marián JungNarodený 12. marca 1974 v Malackách. Vodný motorista, súťažiaci v kategóriách OSY 400, OSY 700, F500, O125, resp. O350. Člen VŠC Dukla Banská Bystrica. Jeho prvým trénerom bol Emil Jung (otec), aktuálnym trénerom je už dlho Ján Miškovič.
Najväčšie športové úspechy: Držiteľ dovedna 56 medailí zo svetových a európskych šampionátov. Sedemnásobný majster sveta v kategóriách OSY 400, resp. F 500 (1998, 2009, 2011, 2012, 2014, 2015, 2018), jedenásťnásobný vicemajster sveta, deväťkrát bronzový v seriáli MS. Držiteľ 14 titulov majstra Európy v kategóriách OSY 400, O 125, O 700, O 500, F 700, resp. F 500, v seriáli ME ešte aj deväťkrát druhý a šesťkrát tretí. Od roku 2023 držiteľ svetového rýchlostného rekordu v kategórii F 500.
Vyznamenania fair play za príkladný čin: Diplom KFP SOŠV (1999), Cena Jána Popluhára od SOŠV (2023), Európska plaketa fair play a diplom od EFPM (2024).
KEĎ IŠLO O ŽIVOT, NA BOJ O VAVRÍNY NEBOL ČAS
Dlhoročnému členovi Vojenského športového centra (VŠC) Dukla Banská Bystrica ocenenie právom patrí za to, že vlani v dueli s najväčším súperom Rossim napriek vlastným zdravotným problémom po havárii dlhoročnému rivalovi pomohol v kritickej chvíli, keď mu išlo o život.
Hoci aj samotného Junga poľskí záchranári vytiahli z vody takmer na poslednú chvíľu, keď zbadal, že Giuseppe Rossi je stále pod vodou, zmobilizoval všetkých okolo seba, aby pomohli otočiť jeho prevrátený čln. S tým si poľskí záchranári a potápači dovtedy nevedeli rady. Vďaka jeho bleskovej reakcii Rossi v prevrátenom člne nezahynul.
ROSSI SA KVÔLI JUNGOVI VRÁTIL K SÚŤAŽIAM, PRETOŽE MU „KAZIL“ BIZNIS
„Rossi bol pre mňa dlhé roky najväčší rival. Veľakrát ma pripravil o titul majstra sveta či Európy, prípadne aspoň o bronz. Ale ja jeho tiež. Bola medzi nami dlhodobá rivalita. Svojho času sa už rozlúčil s aktívnou kariérou a zameral sa na konštrukciu a predaj motorov. Ja som mu však svojimi dobrými výsledkami kazil biznis, pretože som víťazil s iným typom motora. Tak sa kvôli mne vrátil opäť súťažiť. Reštartoval svoju kariéru, aby dokázal, že jeho motory sú lepšie ako tie, s ktorými jazdím ja,“ približuje Marián Jung rub vzájomnej dlhoročnej rivality s Giuseppem Rossim.
OSUDNÝ SÚBOJ SA SKONČIL KOTRMELCAMI
„Vtedy v Žnine som v druhých pretekoch dňa odštartoval hneď za Rossim a celý čas som čakal na moment, keď skúsený Talian urobí chybu a ja ho budem môcť predbehnúť. On bol tiež stále v strehu. My dvaja sa veľmi dobre poznáme a už roky veľmi dobre vieme, čo môžeme od seba čakať,“ zaspomínal si na pamätné preteky Marián Jung.
„Asi tristo metrov pred cieľom došlo k nášmu vzájomnému súboju. Keďže vo veľkej rýchlosti okolo 160 – 170 km/h boli v jednom momente naše člny, ktoré fungujú na princípe prítlaku, veľmi blízko pri sebe, stratili kontakt s vodou a vzniesli sa do vzduchu. Urobili sme s nimi kotrmelce a na hladinu sme dopadli dolu hlavou,“ pokračoval v rozprávaní Marián Jung.
„Ja som sa z prevráteného člnu dostal veľmi rýchlo, lebo mi pomohli aj prítomní potápači. Keď ma vynášali na nosidlách na záchranársku loď, zbadal som, že Rossi je stále pod vodou. Okamžite som poslal záchranárov ratovať jeho, nie mňa. Ja som už bol z najhoršieho vonku. On však bojoval o holý život. Bol to boj, v ktorom rozhodovali sekundy.“
„KEĎ MA VYNÁŠALI NA NOSIDLÁCH NA ZÁCHRANÁRSKU LOĎ, ZBADAL SOM, ŽE ROSSI JE STÁLE POD VODOU. OKAMŽITE SOM POSLAL ZÁCHRANÁROV RATOVAŤ JEHO, NIE MŇA.“
Samozrejme, vylovením Taliana z vody sa to zďaleka neskončilo. Marián Jung: „Rossiho po tejto našej kolízii záchranári v bezvedomí veľmi rýchlo prepravili do nemocnice, v ktorej prvé dva týždne v kóme na hranici života a smrti… Lekári ho postupne preberali k životu a ja som rozmýšľal, či nebude mať trvalé zdravotné následky. Obával som sa najmä toho, aby po nehode nezostal na invalidnom vozíku. To by som si vyčítal celý život. Taký osud som mu pripraviť určite nechcel.“
NÁVRAT DO ŽIVOTA AJ NA „MIESTO ČINU“
„Našťastie, Rossi sa z toho nešťastného a nedobrovoľného kúpania v poľskej vode zázračne dostal. Vrátil sa do života – a vrátil sa aj k súťaženiu! Už sme sa tento rok stretli práve na pretekoch v Žnine. Bol sa pozrieť na mieste činu. Chcel vedieť, čo sa vlastne počas tých pretekov stalo,“ pokračuje v rozprávaní Marián Jung a dodáva: „On si z tej nehody veľa nepamätá, lebo v momente, keď sa naše člny vzniesli do vzduchu, jemu sa nejakým zázrakom odopli bezpečnostné pásy, pri tých kotrmelcoch sa udrel hlavou o volant a stratil vedomie. My sme teda ho ratovali, keď bol v bezvedomí. Takmer šesť minút bol pod vodou.“
Odborníci z komisie Svetovej federácie vodného motorizmu (UIM) dlho po nehode študovali kamerové záznamy, lebo chceli vedieť, čo sa vlastne stalo, kto urobil chybu. Chceli tiež vedieť, či záchranári postupovali tak, ako pri takejto vážnej nehode mali. „Až z ich správ a dodatočných rozborov celej situácie vieme, čo sa všetko okolo tejto nehody odohralo. Oni prví zhodnotili, že bolo veľmi dobré, ako som sa zachoval,“ prezrádza.
NA ZAČIATKU BOLA OTCOVA ZVEDAVOSŤ A LÁSKA K MOTOROM
Mariána Junga od detstva priťahovali motory, motorky a motokáry. K pretekom na rýchlych športových člnoch ho priviedol jeho otec Emil. „Otec bol na vojenskej základnej službe v Litvínove a raz v kine videl filmový týždenník o pretekoch člnov v Čechách. Keďže vždy mal blízko k motorom a motorkám, film ho tak zaujal, že po vojenčine začal hľadať možnosti, ako si tento na Slovensku vtedy málo rozšírený šport vyskúšať,“ prezrádza Marián Jung.
Neskôr počas súťažnej sezóny od jari do jesene bol Emil Jung takmer každý víkend na nejakej súťaži alebo sa na ňu pripravoval. „Chodil jazdiť do Štúrova, Komárna, Bratislavy, Piešťan, Banskej Bystrice alebo Košíc. V podstate spoznal všetky rieky a priehrady, na ktorých sa voľakedy dalo jazdiť. Vtedy vodný motorizmus patril pod Zväzarm, tak ako všetky motoristické a automobilové športy. Ja som s ním chodil nie iba na preteky, ale aj na tréningy. Vodný motorizmus ma nadchol a už som mu zostal verný na celý život,“ približuje prostredný z Jungovcov svoju cestu do sveta rýchlych člnov.
DO CYKLISTIKY HO ZASVÄTIL LEGENDÁRNY HAŤAPKA
Následne prekvapuje tvrdením, že prvým športom, ktorému sa začal seriózne venovať, bola cestná cyklistika. „Jazdiť som začal v Malackách, kde sme mali veľmi dobrého trénera. Neskôr ma na tri roky pozvali na skúšku do Interu Bratislava k legendárnemu trénerovi Kamilovi Haťapkovi. Keď som však odišiel učiť sa do odborného učilišťa Slovnaftu, bolo jasné, že moja láska k benzínu a motorom je silnejšia, ako môj záujem o cestnú cyklistiku. Aj preto som počas víkendov okrem cyklistiky jazdil aj na motokárach. Už v mladom veku som sa rozhodol pre jeden šport, ktorý budem robiť na sto percent. Nechcel som veci robil polovičato.“
Neskôr Marián Jung prestúpil do strediska talentovanej mládeže a jazdil na motokárach za klub v Dunajskej Strede.
PREŤAŽENIE V ČLNE SA VYROVNÁ PREŤAŽENIU V STÍHAČKE
Vodný motorista zápalisto hovorí o svojom športe. „Hoci trup člna počas pretekov letí tesne nad vodou, jeho konštrukcia musí mať s ňou kontakt. Musí tam byť prítlak, lebo bez neho ide čln do vzduchu. Tak ako pri tej havárii v Poľsku,“ vysvetľuje.
Počas pretekov musí vodný motorista obísť člnom štyri bóje čo najtesnejšie a najrýchlejšie. „Polomer zatočenia pri 150-kilometrovej rýchlosti je desať metrov. A preťaženie počas tohto manévru je v člne aj 3 – 4 G. To sa rovná preťaženiu, ktorému je vystavený pilot bojovej stíhačky. My sme v podstate dobre trénovaní stíhači na vode, ktorí riadia krídlo na lietanie. Na rovných úsekoch vytýčenej trate ideme rýchlosťou 180 – 190 km/h, niekedy aj viac. Preto zvýšená pozornosť a veľká ostražitosť predstavujú veľmi dôležité faktory nášho športu.“
VÍŤAZNÉ PRETEKY HO NABÍJAJÚ POZITÍVNOU ENERGIOU
„Najväčšie emócie pri športe som prežil asi vtedy, keď som v roku 1998 ako člen Dukly Banská Bystrica vybojoval svoj prvý titul majstra sveta. Ale každý triumf mi priniesol neopakovateľné emócie a veľké zážitky. Každé víťazstvo ma nabilo novou energiou. Vždy som si ten pocit z prvého miesta chcel zopakovať,“ dodáva s úsmevom zverenec Jána Miškoviča. Do svojej obrovskej zbierky triumfov pridal tohto roku titul majstra Európy v kategórii formula F 500.
Chuť víťazstiev sa Mariánovi Jungovi nikdy neprejedla. „Preto sa stále pripravujem na súťažné jazdy na sto percent. Usilujem sa, aby som naďalej zostal v dobrej fyzickej i psychickej kondícii, lebo o úspechu či neúspechu v našom športe rozhodujú úplné detaily. Fakt totálne drobnosti.“
CHVÁLA TECHNIKOV A MECHANIKOV
Pri oslave svojich triumfov nikdy nezabudol pripomenúť, že na jeho víťazných jazdách majú veľkú zásluhu najmä výborní spolupracovníci, ktorí spolu s ním nastavujú motor a usilujú sa súťažnú techniku pripraviť na jednotku s hviezdičkou.
„Bez perfektných technikov a mechanikov by som určite nedokázal tak dlho držať krok s pretekármi zo špičkových krajín. Každý z nich veľmi dobre vie, čo a ako má robiť. Sú to špičkoví odborníci, ktorí dokážu precízne nastaviť motor môjho člnu, urobiť každú potrebnú úpravu a vyladiť každú súčiastku v jeho pohonnej jednotke. Vďaka ich majstrovstvu som aj tento rok zostal veľmi dlho v boji o titul majstra sveta,“ chváli členov svojho realizačného tímu a dodáva: „Správnemu nastaveniu motora a jeho testom sa venujeme celé hodiny. Je to síce veľmi zodpovedná a precízna robota, ale keď sa súťaž vydarí, všetci máme z toho športového úspechu veľkú radosť.“
VEĽMI SI VÁŽI, ŽE MÔŽE BYŤ ČLENOM DUKLY BANSKÁ BYSTRICA
„Vtedy, keď sa mi podarilo prvý raz vybojovať svetový primát, bol veliteľom strediska banskobystrickej Dukly Ivan Čierny. Veľmi prísny, ale spravodlivý človek. Super chlap. Čo sme si my dvaja pri bilancovaní súťažnej sezóny povedali, to platilo. Veľmi mi fandil. Veľmi ma podporoval,“ vracia sa Marián Jung k súťažnému ročníku 1998, počas ktorého si ziskom titulu majstra sveta splnil svoj najväčší sen. „Ako bývalý špičkový atlét ma Ivan Čierny naučil, že k športu patrí aj pokora a zodpovednosť. To bol človek, ktorý sa po skončení každej sezóny zaujímal o to, čo potrebujem do tej ďalšej. Bol rád, že som členom Dukly.“
Jung je tiež rád, že už viac než štvrťstoročie je v Dukle Banská Bystrica a stále je jej zmluvným športovcom. „Je to pre mňa veľká česť, ale aj záväzok. Viem, že dôveru vedenia VŠC Dukla nemôžem stratiť. Veľkým podporovateľom nášho tímu bol aj nedávny riaditeľ Matej Tóth. Pomáhal nám vytvárať tie najlepšie podmienky, aj keď ide o neolympijský šport.“
AKÝ OTEC, TAKÝ SYN, AKÝ DEDO, TAKÝ VNUK
Úspešná športová rodina vodných motoristov Jungovcov je už trojgeneračná. Okrem najstaršieho Emila a jeho syna dáva v tomto športe o sebe vedieť aj Mariánov 17-ročný talentovaný syn Šimon Jung. Minulý rok sa študent banskobystrickeho športoveho gymnázia stal v chorvátskom Osijeku na rieke Dráva juniorským majstrom sveta v triede Formula Future.
„Tieto preteky sa skladajú z kvalifikácie v slalome, paralelnom slalome a z manévrovacej jazdy. Šimon jazdil na Dráve veľmi dobre a postúpil do finále, v ktorom zvíťazil o dve desatiny sekundy pred Lotyšom,“ hovorí hrdý otec o synovom veľkom úspechu. „Veľmi sa mu osvedčili tréningy so mnou. A teraz doma robí ,široké ramená´, že tento rok je on majstrom sveta, kým ja som skončil iba tretí. Ale to, že ja som bol majstrom sveta sedemkrát, už pre istotu nespomína,“ usmieva sa Marián Jung.
So synom sa na budúci rok chystá jazdiť aj dvanásťhodinové preteky, za volantom sa budú striedať. Je to súťaž rýchlych člnov podľa formátu legendárnych automobilových pretekov Le Mans. Seriál 4 – 5 pretekov sa už roky jazdí v Belgicku, Francúzsku, Poľsku, Nemecku, Česku. „Bude to prvýkrát toto spojenie otca a syna na jednom podujatí. Môže to byť veľmi zaujímavé a plné emócií,“ dodáva legenda vodného motorizmu.
„Práve pre tie silné emócie nás vodný motorizmus stále baví. A verím, že nás ešte dlho aj baviť bude,“ nadväzuje na predošlé slová. V jeho prípade platí, že s jedlom rastie chuť. A jeho apetít stále víťaziť je aj v päťdesiatke naďalej obrovský. To je ten najmocnejší motor, ktorý ho už dlhé roky mimoriadne úspešnej kariéry posúva dopredu.
S JAROM KATRIŇÁKOM SI VŽDY MAJÚ ČO POVEDAŤ
Rodina Jungovcov jednoznačne prepadla motorom. Jeho brat vo Vojenskej telovýchovnej jednote (VTJ) Martin jazdil súťažne motokros. Martinský rodák a neskôr majster sveta v motocyklových pretekoch enduro, viacnásobný účastník Rely Paríž - Dakar a legenda motokrosu Jaroslav Katriňák sa v tom čase v Benešove chystal na Šesťdňovú.
„Môj brat sa s Jarom Katriňákom minul, no my dvaja sme sa neskôr stretli v Dukle Banská Bystrica,“ spomína Marián Jung a pokračuje: „Pre naše stretnutie je typické, že si na ňom musíme povedať nejakú unikátnu príhodu. Doteraz mal vždy navrch Jaro, ktorý má za sebou neskutočné zážitky zo súťaží prakticky po celom svete. Dobré i zlé. Nad všetkými dominuje jeho nedobrovoľný nocľah v africkej púšti, keď sa mu na klasickej trati Rely Paríž – Dakar pokazila motorka. Takmer celú noc strávil pri nej. Hoci sa ju usiloval opraviť a naštartovať, nešlo to. Bol tam bez vody. Iba s horalkami v rukách čakal na záchranu. Vydaný na milosť a nemilosť osudu. Už sa vraj v tej obrovskej africkej pustatine lúčil so životom…
Našťastie, na poslednú chvíľu ho našli záchranári, ktorí po ňom dlhšie pátrali. Vrtuľníkom ho odviezli do najbližšieho etapového mesta. Tam sa mohol zotaviť z toho nepríjemného zážitku a načerpať sily do ďalších etáp tohto púštneho dobrodružstva, ktoré sa vtedy ešte išlo na pôvodnej trati na severe Afriky.“
