V sobotu oslavuje päťdesiatku majster sveta i Európy a štvornásobný olympionik v rýchlostnej kanoistike Róbert Erban
Medzi reprezentantmi slovenskej rýchlostnej kanoistiky patrí Róbert Erban k významným postavám. Štyrikrát štartoval na olympijských hrách, pričom dvakrát bol členom štvorkajaka na štvrtom mieste, v K4 sa stal majstrom sveta i trojnásobným majstrom Európy. Urastený piešťanský rodák (190 cm), dnes úspešný tréner mládeže v ŠCP Bratislava (ako tréner kajakárov pôsobil o. i. na letnom EYOF 2017 v Győri, kde sa slovenským pretekárom mimoriadne darilo) a zároveň predseda Kajak-kanoe klubu Piešťany, 9.júla oslavuje päťdesiatku.
Róbert Erban je o viac než šesť rokov mladší ako vôbec prvý nielen slovenský, ale aj československý kajakársky majster sveta Attila Szabó. Od rovnako vysokého Komárňana v prvej polovici 90. rokov minulého storočia na dlhší čas prevzal pozíciu nášho najlepšieho kajakára. Počas celej kariéry reprezentoval policajné stredisko vrcholového športu v Bratislave, ktoré v súčasnosti nesie názov Športové centrum polície (ŠCP).
Na vrcholných podujatiach debutoval Róbert Erban ako 17-ročný na juniorských majstrovstvách sveta 1989 v kanadskom Halifaxe. Už v roku 1991 na MS v Paríži získal Erban spolu s rovesníkom Jurajom Kadnárom z Bratislavy striebro v dvojkajaku na neolympijskej trati 10 km. To bolo ešte počas existencie Československa.
O rok neskôr na svojej prvej olympiáde v Barcelone 1992 mal Erban len dvadsať, ale v K1 na 1000 m mu len tesne ušlo finále – celkove skončil desiaty. V K2 na 500 m spolu s Kadnárom obsadili 15. miesto, ale v K4 na 1000 m mali obaja v lodi spolu s Komárňanmi Attilom Szabóom a ďalším rovesníkom Jozefom Turzom na dosah bronzovú medailu. Osádka ČSFR tesne po dojazde na tabuli figurovala na treťom mieste, no keď o chvíľu vydali oficiálne výsledky, bola štvrtá – len o 9 stotín sekundy za austrálskym kvartetom...
"Boli to mimoriadne emotívne chvíle. Chvíľu po obrovskom nadšení sa nás zmocnilo obrovské sklamanie. Boli to veľmi zmiešané emócie. Nikdy na tie preteky nezabudnem. Bol som po nich taký znechutený, že ako dvadsaťročný som chcel s kanoistikou skončiť. Našťastie ma to prešlo a vydržal som ešte ďalších sedemnásť rokov..." spomína aktuálne už päťdesiatnik.
Druhú olympijskú účasť si Róbert Erban pripísal už v slovenských farbách v Atlante 1996. Tam sa v K1 na 500 m prebojoval do A-finále, v ktorom skončil ôsmy. V K1 na 1000 m do finále nepostúpil. "Do Atlanty som sa dostal len vďaka voľnej karte, ale napokon som bol veľmi hrdý, že som tam zdolal aj viacero pretekárov, ktorí si účasť na olympiáde vybojovali priamo."
Pred OH 2000 v Sydney sa rozhorel tvrdý súboj, ktorý štvorkajak na 1000 m bude reprezentovať Slovensko na olympiáde. Na MS 1999 miestenku vybojovala štvorica Kužel, Wiebauer, Kadnár, Chorváth, ale v Komárne sa na na úroveň členov tejto osádky vypracovali juniorskí majstri sveta Erik Vlček a Richard Riszdorfer, aj o dva roky starší Juraj Tarr. Mladíkom chýbal štvrtý do partie, ale napokon uhovorili o dosť staršieho Erbana (ten sa na OH kvalifikoval v K1 na 500 m), aby si s nimi sadol do jednej lode. Novozložená osádka ukázala svoje ambície ziskom striebra na neolympijskej päťstovke na júlových ME v Poznani. A potom uspela aj v dvoch interných kvalifikačných súbojoch a olympijskú účasť si vybojovala na úkor pôvodnej partie.
Na OH v Sydney Róbert Erban prežil čiastočné déja-vu z Barcelony. V singlkajaku sa do finále neprebojoval, zato v štvorkajaku znovu bojoval o medailu. Kvarteto v zložení R. Riszdorfer, Tarr, Vlček, Erban skončilo štvrté, len jeho odstup od bronzu bol väčší ako v prípade nášho štvorkajaka o osem rokov skôr. Na bronzových Poliakov stratila slovenská loď vyše pol sekundy. V K1 na 500 m Piešťanec skončil v semifinále.
"Pred Sydney som sa plne zameriaval na singlkajak a na ,štyrák´ som vôbec nemyslel. Ale napokon sa situácia vyvinula tak, že ma komárňanskí mladíci prizvali do partie. Boli to ešte chlapci, takže v tom bol kus bláznovstva. Ale ich mladícky elán mi dodal energiu. A dopadlo to podobne ako v roku 1992. Aj vtedy dali tréneri pred olympiádou dohromady novú osádku, ktorá pripravila o barcelonskú účasť tú štvoricu, ktorá rok pred OH vybojovala miestenku. Teraz sa to zopakovalo. A znovu sme siahali na medailu," vyťahuje Robo Erban zo spomienok.
Na ME 2002 v Szegede sa Erban blysol ziskom striebra v K2 na 1000 m spoločne s Jurajom Kadnárom, ale zdalo sa, že v tridsiatke má už najlepšie časy za sebou. Individuálne sa v tom čase viac presadzovala jeho mladšia sestra Marcela Erbanová, ktorá sa v K1 žien dokázala na vrcholných podujatiach viackrát prebojovať do finále a na OH 2004 v Aténach dosiahla piatym miestom v K1 na 500 m svoj životný úspech. Róbert v Aténach pri svojej štvrtej olympijskej účasti skončil v K1 na 1000 m v semifinále, keď celkove obsadil až 14. miesto.
"Aténske výsledky pre mňa znamenali veľké sklamanie. Veľmi som túžil byť vo finále.Keď sa mi to nepodarilo, v prvej chvíli som mal chuť ukončiť kariéru. Vtedy ma však veľmi motivoval príklad mojej sestry, ktorá šokovala všetkých. Jej úspech ma priviedol k tomu, že budem pokračovať. A dočkal som sa potom ešte väčších úspechov, než predtým, hoci moja singlová kariéra už odišla do minulosti."
Zisk najcennejších medailí mal ešte len pred sebou. V K1 síce už nebol najlepší na Slovensku, ale stále mal dostatočne vysokú výkonnosť, aby bol platným členom štvorkajaka. A po tom, čo z aténskej bronzovej osádky K4 na 1000 m v zložení Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Bača vypadol zadák, práve Erban dostal ponuku nahradiť ho v našej „vlajkovej lodi“.
"Sadol som si do lode, ktorá mala za sebou v predošlých štyroch rokoch mimoriadne úspechy v podobe zisku olympijského bronzu a viacerých titulov majstra sveta i Európy. Prisadol som sa k trom vynikajúcim pretekárom a v tom čase som mal ešte stále takú výkonnosť, že som štvorkajaku pomohol jeho medailovú sériu predĺžiť," spomína.
V osádke s bratmi Riszdorferovcami a s Vlčekom sa Erban konečne dočkal aj zisku najcennejších kovov. Na MS 2005 v Záhrebe síce v K4 na 500 aj na 1000 m získal "len" striebro, ale na MS 2006 v Szegede si vo veku 34 rokov na 500-metrovej trati vychutnal aj radosť z titulu majstra sveta.
Na ME 2005 v Poznani sa tešil zo zlata na 1000 m a zo striebra na 500 m. O rok neskôr na ME v Račiciach si osádka dokonca na oboch tratiach vybojovala zlatý kov. Potom ho v štvorkajaku nadobro vystriedal Juraj Tarr.
Erban ešte neskôr skúšal šťastie napríklad v dvojkajaku s Andrejom Wiebauerom, ale ďalší veľký úspech už nedosiahol. "Kariéru som ukončil v K2 s Wiebauerom na MS 2009 v Halifaxe. Postúpili sme do B-finále. Vtedy akoby sa pre mňa uzavrel symbolický oblúk, pretože na rovnakom mieste som dvadsať rokov predtým debutoval na juniorských MS."
Celkove piešťansky kajakár získal desať medailí z vrcholných podujatí – štyri z MS (1-2-1) a šesť z ME (3-3-0). "Mohol som mať azda aj ešte úspešnejšiu kariéru, ale nič neľutujem a nemenil by som to, čo som pri kanoistike prežil," komentuje nadchádzajúci jubilant.
Po skončení pretekárskej kariéry zostal Róbert Erban pri rýchlostnej kanoistike ako tréner mládeže a predseda Kajak-kanoe klubu Piešťany. Slovenský olympijský a športový výbor nedávno ocenil jeho zásluhy udelením Bronzového odznaku SOŠV.
SOŠV jubilantovi srdečne blahoželá!
