V utorok oslavuje sedemdesiatku atletická olympionička Jozefína Čerchlanová
V utorok 29. marca oslavuje 70. narodeniny olympionička v atletike z Montrealu 1976 Jozefína Čerchlanová (Ozoráková). Rodáčka z Bratislavy s prezývkou „Joja” bola bežkyňa s najširším diapazónom tratí a multirekordérka. Fakty o nej sme prevzal z textu Mariána Šima, ktorý vyšiel v časopise Slovenská atletika.
Päť z prvých ôsmich rokov prežila Čerchlanová v dedinke Mariánská pri Jáchymove, kde jej otec pre možnosť dobrého zárobku pracoval v uránovej bani, až od 3. triedy chodila na ZŠ v Banskej Bystrici, kam sa rodičia presťahovali, keď dostali prácu v textilke. Ako deviatačka na Horehronských hrách zaujala asistenta KTV PF Ľubomíra Dropča a po dvojročnej príprave sa už v sedemnástich stala slovenskou ženskou majsterkou na 200 a o rok i na 400 m. Zložila prijímačky na FTVŠ UK v Bratislave, no neprijali ju, tak začala študovať kombináciu telesná výchova – zemepis na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici.
Od majstrovstiev ČSSR 1972 Čerchlanovú z Bratislavy na diaľku trénoval chýrny Pavol Glesk. V semifinále 400 m na Svetovej univerziáde 1973 v Moskve šokovala druhým čs. výkonom histórie 53,71 s (po Chmelkovej zlatých 52,9 s z ME 1966), no finálový 54,12 stačil len na 6. miesto. V roku 1974 bola československou jednotkou na 100, 200, 400 i 800 m (!). V júli v Edinburghu stlačila čs. rekord na 400 m pod 52 s (51,98 s je dodnes slovenský rekord, po Gleskovej 100 m 11,29 z OH 1968 druhý najstarší) a o deň zabehla elektronický čs. rekord na 800 m 2:04,71 (slovenský držala už od jesene 1973).
Na ME v Ríme 1974 na 400 m Čerchlanová vypadla v semifinále (rozbeh 53,23 s, semifinále 15. - 53,77 s) a čs. štafeta 4 x 400 m skončila 8., posledná (v zložení Štefková, Heřmanská, Kovalčíková, Čerchlanová dosiahla čas 3:36,3).
Po skončení banskobystrickej PF (1974) sa vrátila do rodnej Bratislavy, kde začala študovať psychológiu na Filozofickej fakulte UK. V roku 1975 už ako členka Slávie SVŠT skončila na halových majstrovstvách FISU v Sofii v čs. halovom rekorde 2:06,9 min na 800 m štvrtá a v lete na Svetovej univerziáde 1975 v Ríme Čerchlanová získala životné striebro (2:02,45 min), keď vo finiši predstihla Bulharku Šterevovú, o rok druhú na OH. Vo svetových tabuľkách 1975 figurovala 8. (2:00,10). Na rozdiel od halových ME 1975 v Katoviciach (rozbeh 9. za 2:08,3), v Mníchove 1976 postúpila do finále (rozbeh 2:10,2, finále 6. - 2:15,9).
Tri týždne pred OH 1976 v Montreale vyhrala majstrovstvá SR v senzačnom čs. rekorde 1:59,0 min. Na finále v Montreale stačilo zabehnúť 2:01,63, no zabehla 2:02,36 (18.). Podľa vlastných slov doplatila na mentálny tréning psychológa čs. výpravy, ktorý zažila prvý raz, a zapôsobil opačne, ako mal. V roku 1977 získal titul majsterky športu.
Keď na rivalitu Slávií SVŠT a UK Čerchlanová doplatila stratou športového štipendia, prestúpila do RH Praha (1978). Po diplomovke ignorovala štátnice z psychológie. Na ME 1978 v Prahe skončila na 800 m na 16. mieste (rozbeh 2:02,0, semifinále 2:07,0) a na 4x400 m na 6. mieste (v zložení Kratochvílová, Kubečková, Raková, Čerchlanová dosiahli čas 3:30,4, v rozbehu 3:31,2). Po kariére pôsobila o. i. ako učiteľka, šéftrénerka v športovom gymnáziu na Ostredkovej (1990 – 1991), či kondičná trénerka tenistky Kurhajcovej. Od r. 2005 ponúkala masáže a rekondičné cvičenia v petržalskom Joja bodyfit štúdiu.
Čerchlanovej rozsah disciplín bol nevídaný: slovenský rekord držala takmer 7 rokov i na 1500 m (4:20,0 r. 1976 15 hodín po 800 m za 1:59,0) a takmer 8 rokov dokonca na 400 m prek. (3-krát zlepšila i československý rekord: 60,8 s, 59,83 s, 59,2 s). V olympijských disciplínach zlepšila čs. rekord 28-krát (!), naposledy po materskej pauze (1979) pod menom Ozoráková ako členka čs. štafety 4x400 m v semifinále EP 1981 vo Frankfurte n. M. (Matějková, Ozoráková, Moravčíková, Kratochvílová 3:27,13 min). Osobné rekordy: 100 m 11,6 (1974), 200 m 23,69 (1976), 400 m 51,98 (1974), 800 m 1:59,0 (1976), 1500 m 4:20,0 (1976), 400 m prek. 58,9 (1978).
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke srdečne blahoželá!
