Vanda Michalková sa vďaka štipendiu Olympijskej solidarity MOV výkonnostne posunula, stále má šancu kvalifikovať sa do Tokia
Stále ešte len 17-ročná Vanda Michalková sa športovému lezeniu venuje už od útleho detstva a rada by sa prebojovala na olympijské hry v Tokiu. Rodáčke z Bratislavy k tomu dopomáha štipendium Olympijskej solidarity MOV, ktoré sympatickej lezkyni umožňuje zlepšovať výkonnosť. V roku 2017 sa v ruskom Perme stala dorasteneckou majsterkou Európy v olympijskom formáte combined – trojkombinácia. Talentovaná pretekárka je členkou bratislavskej Lezeckej akadémie, pričom aktuálne si tréningový plán pripravuje sama. Okrem športu by sa chcela rozvíjať aj v akademickom smere, keďže by rada študovala medicínu.
Lezie už od piatich rokov
Ku športovému lezeniu sa dostala prostredníctvom otca. „Najprv som začala liezť na skalách, lebo tatino ma na ne brával. Neskôr som chodila už aj na lezeckú stenu a chytilo ma to.“
Keď mala päť rokov, začala liezť na skalách a v siedmich už pravidelne liezla na lezeckej stene. „Od jedenástich rokov sa pripravujem vrcholovo a odvtedy šport beriem úplne vážne.“
Vďaka štipendiu sa môže pripravovať aj v zahraničí
Štipendium berie ako veľkú podporu a motiváciu do športovania. „Odkedy zaradili lezenie do olympijského programu, tak mám určitú šancu štartovať pod piatimi kruhmi.“
Celkovo Vande štipendium veľmi pomohlo v príprave, keďže môže chodiť na rôzne výjazdy. „Vďaka tomu som absolvovala rôzne sústredenia, napríklad som trénovala v rakúskom Innsbrucku alebo v Španielsku. Majú tam lepšie podmienky na tréning.“
Výkonnosť ide nahor
Spomínané tréningové pobyty čerstvej maturantke prispeli k výkonnostnému progresu. „Myslím si, že odkedy som začala cestovať za tréningami do zahraničia, sa moja výkonnosť zlepšila. Mohla som si to dovoliť aj vďaka štipendiu.“
Kedysi mala problém s pretekárskymi bouldermi. „Nevedela som pri boulderingu skákať a koordinovať v dostatočnej miere pohyb. Išlo o to, že my sme na Slovensku takéto bouldre nemali. Myslím si, že v boulderingovej príprave mi štipendium veľmi pomohlo.“
Rada by súťažila v japonskej metropole
Stále ešte len 18-ročná pretekárka štartovala už na viacerých vrcholových podujatiach. „V Tokiu som ešte nikdy nebola, ale súťažila som v Číne na majstrovstvách sveta juniorov. To bol jeden z najväčších výjazdov. Mohla som štartovať aj v USA, kde sa uskutočnilo jedno kolo v rámci Svetového pohára.“
Rodáčka z Bratislavy neskrýva olympijské ambície, no zatiaľ je proti ochorenie COVID-19. „Do Tokia by som sa veľmi rada išla pozrieť aj súťažne, ale vzhľadom na aktuálnu situáciu to zjavne nateraz nebude možné.“
Kvalifikačné preteky by sa mohli uskutočniť ešte tento rok
Poslednú olympijskú miestenku mali udeliť na majstrovstvách Európy, ktoré sa nemohli uskutočniť vzhľadom na hrozbu koronavírusu. Existuje však možnosť presunu podujatia na koniec roka 2020. „Mala som už len jednu šancu sa kvalifikovať na olympiádu, pričom určitá nádej na postup tam bola. Z európskeho šampionátu mal postupovať len jeden pretekár.“
Na tieto preteky sa tvrdo pripravovala a sústredila na ne všetky sily. „Cítila som sa skutočne dobre a fakt som sa posunula v boulderingu, v lezení lanom aj v lezení na rýchlosť. To je práve olympijská trojkombinácia. Dúfala som, že majstrovstvá Európy budú, ale neuskutočnili sa z pochopiteľných príčin.“
Vďaka otcovi môže trénovať v hale
Koronakríza tréningové plány príliš nenarušila, čo vôbec nie je pravidlo u všetkých športovcov. „Mám obrovské šťastie, pretože tatino čiastočne vlastní jednu boulderovú halu Block Dock v Bratislave. Takže mám možnosť tam trénovať, hoci je pre verejnosť zatvorená.“
Keď sa chce, tak sa dá všetko. „Myslím si, že športovci, ktorí to myslia so športom vážne, si nájdu svoju cestu, ako sa pripravovať.“
Ďalší vývoj sa nedá predvídať
Mladá športovkyňa aktuálne nevie, čo ju čaká. „Momentálne sa preteky vo veľkej miere rušia. Rozpráva sa však o tom, že mohli by sme mať majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy. Teraz však nevieme, ako to dopadne.“
Naisto sú už zrušené všetky júlové podujatia a taktiež sa pomaly začali rušiť niektoré augustové preteky. Na základe toho prichádzajú aj iné výzvy. „Momentálne sa najviac sústredím na učenie na prijímačky, keďže pretekárske ambície sú neisté. Minimálne by som sa teraz chcela dostať na vysokú školu - na medicínu v Bratislave alebo v Innsbrucku.“
Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.
Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. V porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.
Na Slovensku poberá štipendium k OH v Tokiu 11 športovcov
Smerom k OH v Tokiu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. V porovnaní s minulosťou sa štipendijný program OS MOV rozšíril o celý jeden rok, takže všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich športovou prípravou počas 36 mesiacov každý mesiac poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a za štyri mesiace predložiť ich vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4.545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na OH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na OH 2020.
