Věra Čáslavská venuje po jednom olympijskom zlate z Tokia i Mexico City Múzeu telesnej kultúry v SR!
BRATISLAVA 22. augusta (SOV) – Najúspešnejšia športovkyňa v histórii bývalého Československa Věra Čáslavská v stredu po roku znovu navštívila Slovensko. V symbolický deň 45. výročia agresie armád piatich štátov niekdajšej Varšavskej zmluvy do ČSSR – 21. augusta – sa na Magio pláži v Bratislave zúčastnila na slovenskej premiére 1,5-hodinového dokumentárneho filmu Olgy Sommerovej o nej s názvom Věra´68. Návštevu oboch dám zabezpečili organizátori festivalu Bažant Kinematograf. Ten vyvrcholil práve v stredu večerným premietaním filmu, ktorý bol ocenený ako najlepší český dokument minulého roka a získal už ocenenia na festivaloch v Šanghaji, Miláne či Karlových Varoch.
Film Věra´68 pútavo zachytáva vzlety a pády legendárnej svetoznámej športovej hviezdy prvej veľkosti s nadmieru pohnutým životným osudom. Sedemnásobná olympijskávíťazka v športovej gymnastike, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy, štvornásobná najúspešnejšia športovkyňa ČSSR a v roku 1968 najúspešnejšia športovkyňa sveta Věra Čáslavská sa stala jedným zo symbolov roka 1968. Podpísala manifest Dvetisíc slov a azda jediná z jeho slávnych signatárov svoj podpis nikdy neodvolala; na OH 1968 v Mexico City 1968, kde získala štyri zlaté a dve strieborné medaily (najúspešnejšia účastníčka s tromi zlatými a jedným strieborným kovom bola už na predchádzajúcich OH 1964 v Tokiu), sa zase preslávila tichým protestom proti sovietskej agresii voči Československu. Po cvičení v prostných, v ktorom sa o víťazstvo delila so súperkou zo ZSSR Larisou Petrikovou, pri hraní sovietskej hymny sklonila hlavu a odvrátila ju od vlajok.
Toto gesto jej získalo obrovské sympatie zahraničia, ale doma jej po začiatku tzv. normalizácie na jar 1969 veľmi priťažilo, takisto ako mexická svadba v kostole so strieborným atlétom z OH v Tokiu Josefom Odložilom. Najslávnejšia športovkyňa sveta tých čias bola potom päť rokov nezamestnaná.
Nielen o športovej sláve, ale aj o období ďalšieho vzletu a pádu, keď sa po roku 1989 najprv stala poradkyňou prezidenta ČSFR Václava Havla a predsedníčkou Československého olympijského výboru a potom ju psychicky na dlhé roky na kolená zrazila široko medializovaná rodinná tragédia, vypovedá Věra Čáslavská veľmi úprimne v pozoruhodnom filme Olgy Sommerovej, ktorý mal byť pôvodne natočený ako jej rekviem. Až zázračným spôsobom sa však po dlhých rokoch v ústraní vrátila „do života“ a od konca roku 2009 ju znovu vidno na verejnosti. A predovšetkým od vlaňajšieho životného jubilea, keď mala premiéru nielen film o ne, ale na trhu sa objavila aj kniha Pavla Kosatíka Život na Olympe je mediálny záujem o ňu obrovský. Aj v Bratislave dovedna viac než tri hodiny čelila novinárskym otázkam najprv na tlačovke a potom pri množstve individuálnych rozhovoroch.
Pre Slovensko i naše olympijské hnutie má mimoriadny význam jej na tlačovke verejne vyrieknutý sľub, že po jednej svojej zlatej olympijskej medaile tak z Tokia 1964, ako aj z Mexico City 1968, venuje SZTK – Múzeu telesnej kultúry v Slovenskej republike. „Už vlani som sľúbila, že tieto medaily venujem do slovenského múzea, pretože som bola vtedy československá pretekárka a Praha nemôže mať všetko. Takže odkážem tieto dve medaily Slovensku,“ povedala Věra Čáslavská (môžete si to vypočuť aj vo videu pod článkom), ktorá potom už v súkromnej debate dodala, že na Slovensku sa vždy cítila veľmi dobre, naozaj rada tu súťažila a pri vlaňajšej aj tohtoročnej návšteve ju ľudia prijali veľmi dobre. „Vždy som reprezentovala aj Slovákov, nielen Čechov,“ dodala žena, ktorá v roku 1993 ako posledná predsedníčka ČSOV významne prispela k bezproblémovému rozdeleniu majetku ČSOV medzi novovzniknuté národné olympijské výbory Česka a Slovenska.