Michaela Belzárová sa venuje letnej verzii jazdy na psích záprahoch, v ktorej sa v disciplíne bikejoring stala v nemeckom Klaistowe počas uplynulého týždňa vicemajsterkou Európy. Do budúcna má študentka Strednej zdravotníckej školy v Bratislave len tie najvyššie ciele. Viac o mushingu i o Michaele Belzárovej sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Michaela Belzárová sa narodila 13. augusta 2003 v Bratislave. Mushingu resp. jazde na psích záprahoch sa venuje posledné tri roky. K tomuto športu študentku Strednej zdravotníckej školy v Bratislave priviedli rodičia. Za svoju pomerne krátku kariéru sa už dokázala stať vicemajsterkou Európy v disciplíne bikejoring a viackrát sa presadila na majstrovstvách Slovenska. Belzárová je členkou Musher klubu Trenčín.

Predstavili by ste nám váš šport?

Náš šport sa nazýva mushing (z angl. jazda na psích záprahoch) a môže sa vykonávať v zime i v lete. Ide o spojenie medzi vodcom (musherom) a psom či viacerými psami. Má rôzne kategórie. Venujem sa predovšetkým bikejoringu, pri ktorom pes ťahá bicykel. Niekedy štartujem aj v canicrosse, čo je beh so psom. V disciplíne scooter zasa jazdca na kolobežke poháňa pes. V týchto prípadoch ide o individuálny mushing. Pri psích záprahoch ťahá daný záprah od dvoch až po dvanásť psov.

Ako ste sa dostali k mushingu?

Rodičia ma už od malička brávali pozerať sa na psie záprahy na snehu na Donovaloch. Zároveň sa nám veľmi páčilo plemeno sibírsky husky. Niekoľko psíkov sme mali už aj pred začiatkom mojej kariéry. Naši kamaráti musheri nás vždy presviedčali, aby sme si to skúsili. Napokon v roku 2017 začal súťažiť môj tatko. Ja som spočiatku váhala, pretože mi to prišlo pomerne zložité. V roku 2018 som sa rozhodla, že si to vyskúšam. Začalo ma to baviť a už som pri tom ostala.

Dá sa tento šport kombinovať so školou?

Najskôr si splním počas dňa školské povinnosti. Keď sa vrátim, tak hneď idem na tréning. Často môj deň z tohto dôvodu končí až o šiestej večer. Väčšinou počas týždňa absolvujem krátke tréningy. Prípadne môj tatko ide so psami bezo mňa. Ide o to, že je to po tme náročnejšie aj v súvislosti s výskytom zveri. Zvyčajne však trénujem štyrikrát do týždňa a dá sa to zvládať a kombinovať spolu so školou.

Ako vyzerá bežný musherský tréning?

Rozdeľuje sa na dve časti. Silový pozostáva z toho, že pes len ťahá a ja mu pri tom nepomáham. Počas roka je to buď na bicykli alebo na kolobežke do vzdialenosti okolo piatich-šiestich kilometrov. Čím je chladnejšie počasie, tým sa zvyšuje intenzita. Vzhľadom na to niekedy prejdem sedem až osem kilometrov. Čo sa týka rýchlostného tréningu, tak psovi pomáham, aby dosahoval požadovanú pretekovú rýchlosť. Momentálne trénujeme na vzdialenosť sedem kilometrov. Budeme to postupne zvyšovať.

Popísali by ste nám priebeh pretekov v mushingu?

Keď prídeme na miesto súťaže, tak sa ako prvému začneme venovať psovi. Samozrejme, je to z toho dôvodu, že ide o najdôležitejšiu súčasť nášho športu. Musíme dbať na jeho potreby. Ak by to tak nebolo, tak by mohlo prísť počas pretekov k nepríjemnému pádu. Potom sa idem rozjazdiť a zahriať si svaly. Po doplnení tekutín sa už ide na štart a začínajú sa preteky. Súťaží sa prevažne na vzdialenosti od troch do šiestich kilometrov.

Ktorý zo svojich doterajších úspechov zaraďujete najvyššie?

V uplynulom týždni sa v nemeckom meste Klaitow uskutočnili majstrovstvá Európy, na ktorých som sa stala vicemajsterkou kontinentu v bikejoringu. Išlo o najviac „vydreté“ umiestenie, pretože som oň bojovala tri dni v náročných chladných podmienkach. Mala som na trati aj technický problém, keď sa mi zasekla reťaz. Nechcela sa uvoľniť, no napokon to dopadlo úspešne. Veľmi si vážim aj víťazstvo v sérii majstrovstiev Slovenska.

Spomínate si rada na niektorý zo zážitkov, či už z prípravy alebo zo súťaží?

Mám skutočne pekné spomienky v podstate na všetky preteky. Som naozaj hrdá na môjho psa, ktorý dokáže výnimočné veci. V pamäti mi zostala hlboká stopa na moju prvú súťaž, ktorá bola stresujúca. Bolo to ešte s mojou prvou fenkou, ktorú som našla v dedine len dva mesiace pred pretekmi. Nechala na trati všetko a vyhrali sme.

Označili by ste niekoho za svoj športový vzor?

Pre mňa je najväčší vzor môj tatko, ktorý dokázal už veľa vecí. Vzhliadam aj k predsedovi nášho klubu Milanovi Daškovi, ktorý je skvelý človek i pretekár. Patrí k najlepším vo svete v kategórii canicross.

Aké máte ciele do budúcna?

Chcela by som sa zúčastniť na majstrovstvách sveta, ktoré sa tento rok zrušili z dôvodu pandémie nového koronavírusu. Mali by sa uskutočniť na budúci rok. Určite chcem zabojovať o zlato na majstrovstvách Európy a najlepšie aj na svetovom šampionáte.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Mala som sa zúčastniť na majstrovstvách sveta. Vzhľadom na to, že ich zrušili, sme hľadali ďalšie možnosti na súťaženie. V Maďarsku budem štartovať na mojich záverečných pretekoch sezóny, ktoré budú mať dĺžku šesť kilometrov. Posnažíme sa tam vyhrať.