V sobotu 24. septembra zomrel najstarší z bratov Šťastných Vladimír. Ako asistent trénera so špecializáciou na brankárov Vladimír Šťastný úspešne pôsobil aj pri hokejových reprezentáciách, má kompletnú medailovú zbierku z majstrovstiev sveta a nechýbal ani na dvoch olympijských turnajoch.

Rodák z Pružiny (nar. 10. mája 1945) Vladimír Šťastný mal od detstva blízko k športu. Spoločne s bratmi Mariánom, Petrom a Antonom inklinovali najmä k hokeju, súrodencom významne pomáhal k ich veľkej kariére.

Bol všestranný športovec, vynikal najmä v hokejovej bránke. Pred kariérou brankára však uprednostnil štúdium, absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Popri pedagogickej práci, predovšetkým na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, nezabudol ani na milovaný šport. Študentom počas výletov a hrebeňoviek Nízkych Tatier rozprával rôzne príhody z hokejového prostredia.

Pomáhal predovšetkým brankárom, vo viacerých mužstvách pôsobil ako asistent trénera. Pracoval aj v Pardubiciach či Oltene.

Júliusovi Šuplerovi pomáhal pri formovaní novej slovenskej reprezentácie, nechýbal ani na olympijskom turnaji v Lillehammeri 1994, kde Slovensko vo štvrťfinále vypadlo s Ruskom.

Do reprezentácie sa vrátil potom v roku 1999, keď si ho ako jedného z asistentov vybral Ján Filc. Hneď v prvej sezóne oslavoval striebro v Petrohrade, o dva roky neskôr zlato v Göteborgu a potom v roku 2003 bronz v Helsinkách. Medzitým zažil aj sklamanie na zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.

Vladimír Šťastný bol zakladajúci člen a neskôr i predseda Olympijského klubu Bratislava.

V posledných rokoch mal zdravotné problémy a na verejnosti sa neukazoval.

Slovenský olympijský a športový výbor vyjadruje smútiacej rodine úprimnú sústrasť.