Vo veku 78 rokov zomrel Vladimír Weiss najstarší, člen strieborného futbalového tímu z OH 1964 v Tokiu
Bratislava 24. apríla (TASR, sou) - V pondelok ráno po dlhej chorobe zomrel vo veku 78 rokov bývalý československý futbalový reprezentant Vladimír Weiss najstarší. Vrútocký rodák (nar. 21. septembra 1939) bol zakladateľ pozoruhodnej rodinnej futbalovej dynastie. Sám sa môže pochváliť striebornou olympijskou medailou (v Tokiu odohral hráč Interu Slovnaft Bratislava všetkých šesť zápasov). Jeho syn Vladimír Weiss II. si v čs. reprezentácii zahral na svetovom šampionáte 1990 v Taliansku a ako tréner tímu Slovenska priviedol reprezentáciu na MS 2010 v Juhoafrickej republike. Medzi oporami tojto družstva bol aj vnuk strieborného olympionika Vladimír Weiss III. Ten si zahral aj na záverečnom turnaji EURO 2016.
Rodičia Vladimíra Weissa I. boli hospodári tamojšieho klubu Lokomotívy, takže futbalové ihrisko bolo pre neho samozrejmé miesto každodenných hier, najmä futbalu. Vyrástlo z neho šikovné ľavé krídlo. V doraste bol spoluhráč s Adolfom Schererom, ktorý šiel do ČH Bratislava v 1957 ako prvý, Weiss ho po roku nasledoval. Podľa jeho vlastného rozprávania zaplatila za neho "Červenka" osemtisíc korún. Začal v rezerve, postupne sa presunul do prvého tímu, kde udávali tón Buberník, Kačáni či Mráz a ťahali mužstvo, vedené trénerom Borhym, k titulu. Keď ho ČH skutočne získala, Weiss mal len 19 rokov a bol najmladší v kádri šampióna.
Trikrát si obliekol dres reprezentačného A-tímu ČSSR. "Nahradil som v obrannej formácii kapitána Ladislava Nováka," spomínal na tieto štarty. V druhom z nich, 25. apríla 1965, sa zrodila "legenda o nepremenenej jedenástke". Portugalsko viedlo gólom Eusebia, potom prišiel faul na Kvašňáka a nariadený pokutový kop. Dobová tlač napísala, že "Popluhár stratil odvahu, Pospíchal tiež a Kvašňáka ošetrovali v šatni. A tak sa rozbehol Weiss. S vôľou odčiniť chybu, po ktorej padol gól."
Weiss si potom o 44 rokov v denníku Sme na tento moment zaspomínal: "Pohnojil som to... V 20. minúte začalo hrozne pršať. To už nebolo ihrisko, ale bahno. Noha utekala, kde chcela. Treba vidieť brankárov pohyb v poslednom zlomku sekundy a ja so ho nevidel. Riskol som a brankár tiež. Vyrazil to." Portugalsko vyhralo 1:0 a postúpilo na MS do Anglicka. Nie je však pravda, že práve tento moment ho vyradil z národného tímu, v septembri toho roka odohral víťazné stretnutie proti Rumunsku a až to bola jeho reprezentačné derniéra.
Do tridsiatky hral za svoj klub, na konto mu pribudlo 236 štartov v najvyššej súťaži a šesť strelených gólov. Dal sa potom na trénerskú dráhu, viedol menšie kluby Trnávku, Rapid Bratislava, Slovenský Grob, Pezinok a Limbach, pretože ako vdovec sa staral o dve deti a nemal priestor ísť ďalej od domova. Jeho ďalší život poznačila cukrovka, na ktorú mal dedičnú dispozíciu, prišiel o časť nohy a utiahol sa do Limbachu.
Posledná rozlúčka s Vladimírom Weissom najstarším bude vo štvrtok 26. apríla 2018 od 12:00 h na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. Česť jeho pamiatke!
