Vplyv opatrení proti šíreniu pandémie COVID-19 na športové prostredie vo vybraných európskych krajinách

Vypuknutie pandémie COVID-19 zasiahlo európske športové prostredie dramatickým spôsobom. Okrem bezprecedentného vplyvu na zdravie a každodenný život európskych občanov bude mať pandémia aj mimoriadne dlhodobé dôsledky na spoločnosť, aj na mnoho oblastí ekonomiky.

Zasiahnuté bolo celé športové prostredie - športovci, tréneri, inštruktori, zamestnanci športových organizácií, dobrovoľníci, rozhodcovia, podnikatelia v športovom prostredí (napr. fitnescentrá, telocvične, maloobchodníci, organizátori podujatí, marketingové agentúry, výrobcovia športových potrieb a nájomcovia).

Vzhľadom na to, že šport je odvetvie so silným ekonomickým dopadom na zamestnanosť a má veľký podiel na tvorbu hrubého domáceho produktu, vlády by mali mať osobitný záujem o ochranu pracovných miest v športe. Navyše súvisiace sociálne a zdravotné výhody športu prispejú k obnove európskej spoločnosti nielen počas koronakrízy, ale aj po nej. Šport môže jednotlivcom i celej spoločnosti pomôcť zmierniť negatívne dopady krízy na život a posilniť ich zdravie a imunitu na lepšie zvládanie ďalších podobných situácií.

Aktuálne opatrenia v športe s dopadom na vrcholových športovcov (výnimky z bežných obmedzení):

Niekoľko európskych krajín (Belgicko, Nórsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Švédsko) umožňuje elitným športovcom a ich sprievodu prístup do športových zariadení. V niektorých prípadoch sa tieto výnimky vzťahujú priamo na olympionikov a športovcov, ktorí sa pripravovali na olympijské hry v Tokiu. Vstup je povolený len za predpokladu, že osoby prísne dodržiavajú opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosť. V niektorých krajinách národný olympijský výbor (NOV) garantuje, resp. organizuje prístup do olympijských tréningových centier (Estónsko, Lotyšsko). V Maďarsku môže reprezentačný plavecký tím trénovať v aréne Duna.

• Nemecko – Nemecký olympijský a športový zväz (DOSB) urobil prieskum medzi 1409 nemeckými športovcami, ktorý ukázal, že 14,8 percent športovcov už úplne ukončilo svoj tréning. Viac ako polovica respondentov (51,6 percenta) uviedla, že v súčasnej dobe majú "extrémne obmedzené tréningové možnosti" a ďalších 27,1 percent má "čiastočne obmedzené tréningové podmienky ". Iba 6,5 ​​percenta môže trénovať za rovnakých podmienok ako zvyčajne.
• Belgicko - pripravovať sa môže veľmi obmedzený počet športovcov, pre ktorých je ich prácou vrcholový šport (plus športovci, ktorí sa kvalifikovali na OH, alebo o kvalifikáciu do Tokia bojovali), a to na základe špeciálnej žiadosti, ktorá platí len pre tie tréningové bloky, kde neexistuje iná alternatíva, resp. riešenie tréningu doma (napr. gymnastika). Musia sa rešpektovať bezpečnostné opatrenia a musí na to dohliadať lekár (pravidlá sú prísnejšie ako pravidlá pre ostatných ľudí).
• Dánsko - niekoľko športovcov zo športov, ktoré si nevyžadujú fyzický kontakt, má prístup k veľmi obmedzenému počtu športových zariadení, ak sú potrebné na vysoko špecializované tréningové činnosti.
• Estónsko – Príslušné ministerstvo a NOV Estónska garantujú špeciálne povolenie pre olympijských športovcov a kandidátov štartu na OH v Tokiu, aby mohli trénovať v dvoch športových centrách (športové stredisko Audentes v Tallinne a veslárske centrum Pärnu Kalev v Pärnu). Tieto športové strediská sú otvorené len pre športovcov a ich podporný personál, ktorí sú uvedení na špeciálnom zozname (ide o niečo viac ako sto ľudí). V týchto športových centrách sú zavedené špecifické opatrenia: všetok vstupujúci personál je každý deň kontrolovaný zdravotníckym personálom, rôzne tréningové skupiny pre športovcov majú rôzne tréningové sloty, po každej tréningovej skupine sú miestnosti dezinfikované, atď.
• Maďarsko - Predpisy umožňujú zápasy za zatvorenými dverami.
• Litva - Športovanie je možné (nevzťahuje sa na všetky športy). Cieľom je zabezpečiť kontinuitu tréningu a prípravy športovcov prostredníctvom individuálnych tréningov a individuálnych vstupov do vnútorných priestorov. Nutná je pravidelná a častá dezinfekcia všetkých vnútorných priestorov.
• Lotyšsko - vláda v spolupráci so športovým odvetvím diskutuje o výnimkách pre športovcov na najvyššej alebo medzinárodnej úrovni. Ide o športovcov, ktorí využívajú špecifické športové zariadenia po celej krajine. Lotyšský olympijský tím môže organizovať tréning v olympijských centrách a zaistiť tam bezpečnosť.
• Portugalsko - Výnimka sa udeľuje pre elitných športovcov a ich trénerov. Majú prístup k športovým zariadeniam, ak sa striktne venujú len športovej príprave, pričom vždy musia rešpektovať odporúčania a príkazy stanovené zdravotnými úradmi a bezpečnostnými zložkami a službami.
• Švédsko - Diskutuje sa o vytvorení harmonogramu individuálneho využívania športových zariadení. Starší športovci by mohli trénovať sami a mladší by mohli mať so sebou rodiča, ktorý by na ne dohliadal.

Odhadovaný ekonomický dopad koronakrízy na šport

Odhadovaný ekonomický dopad koronakrízy na šport majú k dispozícii štáty, ktoré majú organizovaný boj s koronavírusom - ide najmä o štáty Západnej a Severnej Európy. V týchto krajinách je vedenie športového sektora v úzkom kontakte s príslušnou vládou a spoločne koordinujú situáciu. Už teraz je zrejmé, že súčasná situácia bude mať vplyv na ekonomiku celého športového prostredia. Fínsky olympijský výbor, fínske a nórske športové zväzy prepúšťajú zamestnancov. Belgický olympijský a športový výbor nariadil polovičný pracovný čas a tiež 50-percentné zníženie platov;

• Nórsky olympijský výbor podľa odhadu z 15. marca predpokladá, že strata iba za zrušené udalosti za obdobie 5. - 31. marca dosahuje 50 miliónov EUR. Vláda sa dohodla na záchrannom fonde na kompenzáciu dopadov zrušených podujatí plánovaných na marec a apríl; do športového sektora bude fond rozdeľovať do 60 miliónov eur;
• Na Islande bol vytvorený tím pre finančné opatrenia v oblasti športu, ktorý koná v spolupráci s vládou. Islandská vláda rozdelí 6,4 milióna eur na šport a kultúru;
• V Dánsku schválili 6 miliónov eur na podporu zrušených akcií s viac ako 1000 divákmi, športový sektor sa bude deliť s kultúrou. Vláda tiež sľúbila kompenzačné balíky pokrývajúce 90 % mzdy zamestnancov, ak ich zamestnávateľ neprepustí;
• Holandsko predpokladá, že do konca júla finančná strata v športovom sektore dosiahne 950 miliónov EUR;
• Vo Švédsku sa odhadovaná strata v športe pohybuje okolo 50 miliónov eur. Vláda prisľúbila 50 miliónov eur pre športové federácie a kluby;
• Vo fínskom športe sa predpokladaná strata do konca júna odhaduje na 80 miliónov eur, vláda prisľúbila pomoc 30 miliónov eur;
• V Nemecku sa začal na úrovni spolkových krajín zavádzať systém, kde členské federácie a kluby môžu hlásiť akékoľvek ekonomické straty spojené s koronavírusom. Len v Bavorsku oznámilo za prvý týždeň 1 000 bavorských športových organizácií poškodenia v hodnote viac ako 200 miliónov eur. Opatrenia sa v jednotlivých štátoch líšia. Napr. Hesensko boli okrem iného úspešné v získavaní balíčkov regionálnej pomoci určenej pre organizovaný športový sektor;
• V Rakúsku Fond núdze s 2 miliardami eur poskytuje mimoriadnu pomoc spoločnostiam a mikropodnikom (vrátane SZČO), ktorých obrat sa z dôvodu opatrení „Corona“ prepadol. Počiatočný grant je 1 000 eur, v druhej fáze sa udeľuje až 2 000 eur na mesiac počas až 3 mesiacov. Maximálna podpora je 6 000 eur na žiadateľa. Granty sa nevracajú. V súčasnosti sa v rámci tohto fondu vyvíja špecifická smernica pre neziskové organizácie, ako sú športové kluby;
• V Taliansku pridelili 50 miliónov eur pre zamestnancov športových federácií a združení bez stabilných zmlúv.

Podpora organizátorov športových podujatí

• Dánsko - Odškodnenie za zrušenie podujatí s kapacitou väčšou ako 1000 osôb (alebo 500 v prípade udalostí zameraných na zraniteľné skupiny)
• Estónsko - Vláda sa rozhodla čiastočne nahradiť priame náklady v dôsledku zrušených udalostí a pozastavenia činnosti. Táto suma je až 3 milióny eur a opatrenia sa vzťahujú iba na udalosti, plánované na marec a apríl 2020 a zrušené;
• Holandsko - Akcie, ktoré sú dotované, ale nemôžu sa uskutočniť, budé financovať vláda;
• Francúzsko - Minister športu vyzval na zachovanie financovania športových podujatí, organizátori musia preukázať vynaložené výdavky.

Začlenenie športového odvetvia do národnej diskusie o hospodárskom vplyve

• Francúzsko - Ministerstvo športu sa mobilizovalo s cieľom identifikovať dopad tejto krízy v športovom svete: pripojilo sa k medzirezortnej jednotke hospodárskej kontinuity, vedené ministrom hospodárstva, a má tam svojho zástupcu;
• Nórske požiadavky na vládu: plné vrátenie DPH, ktoré kluby zaplatili za roky 2018 a 2019, pomoc športovým klubom s pôžičkami, finančná pomoc s nájmom športových klubov, snaha prinútiť profesionálne kluby a organizácie, aby sa stali súčasťou balíčka pre malé a stredné podniky.
• Švédske požiadavky na vládu: žiadne nájomné za športové zariadenia, uvoľniť obvyklé požiadavky na športové kluby (napr. nenútiť ich organizovať výročné zasadnutia a ďalšie, ktoré sú zvyčajne potrebné na získanie dotácií), žiadne škrty v rozpočtoch, poskytnúť osobitnú podporu športovým klubom, ktoré nemajú vlastné zariadenia alebo si ich prenajímajú od ostatných.
• Holandsko - so zreteľom na predpokladané finančné straty požaduje holandský športový sektor zriadenie špeciálneho podporného fondu.

Kampane propagujúce fyzickú aktivitu

• Belgicko - na národnej úrovni sa odporúča pokračovať v pohybe (s mierou) a udržiavať fyzické aktivity - Sport Vlaanderen spustil spolu s verejnoprávnym vysielateľom vo Flámsku kampaň s cieľom je motivovať obyvateľstvo, aby sa ďalej pohybovalo doma. Táto kampaň sa nazýva „ďalej v pohybe“.
• Slovinsko – spustilo celoštátnu akciu #vadidoma („prax doma“), ktorú spoločne vykonávajú ministerstvo školstva, vedy a športu, NOV a športová fakulta Lublaňskej univerzity. Týka sa všetkých žiakov a študentov, ktorí sa v súčasnosti zdržiavajú doma, a zahŕňa rôzne aktivity, ako sú aktívne prestávky, minúty pre zdravie atď. Tieto činnosti sa tiež prenášajú každé ráno na národnom televíznom kanáli počas vysielania vzdelávacieho obsahu pre základné školy.

Uvedený materiál spracoval Český olympijský výbor (ČOV) na základe dokumentu vypracovaného Chorvátskym predsedníctvom Rady Európskej únie „Implications of the COVID-19 on the Sport Sector“ 23. 3. 2020, ako aj na základe vlastného dotazníka. Ide o súhrn, ako sa k jednotlivým oblastiam v športe postavili vybrané európske štáty.