Výstavu Slovenského olympijského a športového múzea Osamelý krasokorčuliar o Ondrejovi Nepelovi si už môžete pozrieť naživo
Na jednom zo stretnutí so športovcami som sa zhovárala s novinárom a bývalým predsedom Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Ľubomírom Zemanom. Bol to necelý mesiac po tom, ako umrel Ondrej Nepela a ja som sa pána Zemana popýtala, či by sa nedala získať Nepelova športová pozostalosť. On ochotne prisľúbil pomoc a skutočne onedlho (presný dátum je podľa Knihy prírastkov v múzeu uvedený 24. marec 1989) pani Nepelová darovala synovu pozostalosť do múzea.
Odovzdanie bolo veľmi emocionálne, pretože pani Nepelová sa zo smrti Ondreja nikdy celkom nespamätala. Navyše rok pred jeho smrťou, na Nový rok 1988, zomrel aj jej manžel, Ondrejov otec. Dodnes vidím jej ubolené oči. Napriek tomu však vyslovila želanie, aby sa aspoň takto na Ondríka nezabudlo...
Predmety, ktoré nám darovala, to bol skutočný poklad. Dodnes patria k najvzácnejším akvizíciám múzea. Nechýbali medzi nimi zlatá olympijská medaila zo Sappora 1972, medaily, diplomy, poháre a šerpy zo svetových aj európskych šampionátov.
Nepelovu pozostalosť sme doplnili viackrát, aj keď išlo o nepriame predmety. Napríklad v pozostalosti Gaba Zelenaya sme našli označenie, ktoré používal ako rozhlasový reportér na zimných olympijských hrách v Sappore v roku 1972 a bol priamym svedkom Nepelovho zlatého triumfu. Je na ňom text: „To Mr. (ujo) Zelenay srdečne Ondrej (Nepela)“.
Ale v zbierke múzeum vlastní aj trofej pre najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia, ktorú Nepelovi posmrtne udelili v roku 2000. Prevzala ju jeho dlhoročná trénerka a „druhá mama“ Hilda Múdra, ktorá ju darovala do múzea.
Pred rokom zomrela v ústraní aj posledná priama príbuzná Ondreja Nepelu, jeho sestra Lenka. Vďaka informácii syna pani Hildy Múdrej Pavla Múdreho sa nám podarilo nakontaktovať sa na syna Ondrejovej sesternice Martina Dziaka, ktorý pozostalosť spravoval. Opäť sme zachránili doslova poklady: Nepelove osobné predmety z pôsobenia v Holiday on Ice, viacero plagátov, napríklad aj z jediného vystúpenia v Carnegie Hall v New Yorku, osobnú korešpondenciu, aj fotografie.
Práve spomínané predmety prezentujeme verejnosti po prvý raz v histórii počas výstavy „Osamelý krasokorčuliar“, ktorá je inštalovaná v priestoroch Múzea mesta Bratislava, ktoré je spoluorganizátor výstavy. Výstava sa koná pod záštitou Matúša Valla, primátora mesta Bratislava. Výstava, ktorú si záujemcovia mohli vo virtuálnej podobe pozrieť od konca januára, je už niekoľko týždňov prístupná verejnosti. Až do 29. augusta si ju môžete prezrieť počas prevádzkových hodín Múzea mesta Bratislava. Následne má byť reinštalovaná v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.
Prečo sme zvolili takýto názov? Chceme sa na výstave venovať práve osamelosti, ktorú prináša športový život, ale aj výnimočnosti krasokorčuliara z Bratislavy. Ale upozorňujem, nehľadajte na výstave bulvárne informácie. Tie jednoducho do múzea nepatria!
