Z časopisu OLYMPIC.sk predstavujeme slovenské tromfy v Tokiu: PETER SAGAN hovorí, že olympijské hry za pokus stoja
Fanúšikovia si jeho meno spájajú s tromi titulmi majstra sveta, víťazstvami na Tour de France, množstvom triumfov v bodovacích súťažiach etapových pretekov, či s veľkým nasadením a výbornými výkonmi na jednodňových klasikách. V dvanásťročnej kariére dosiahol PETER SAGAN veľa úspechov, bezpochyby patrí k najväčším osobnostiam svetovej cyklistiky. Na olympijských hrách sa však doteraz nepresadil.
Žilinčan o tom síce nikdy nehovoril otvorene, ale medzi riadkami často z jeho slov cítiť, ako veľmi mu záleží na úspechu pod piatimi kruhmi.
V našom časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyjde v prvej júlovej dekáde, Petra Sagana predstavil Miroslav Šebela.
PETER SAGAN
Nar. 26. januára 1990 v Žiline
Jazdí v tíme Bora-Hansgrohe
- Najväčšie úspechy: 3-násobný majster sveta (2015, 2016, 2017), víťaz Okolo Flámska (2016) a Paríž – Roubaix (2018), 7-násobný víťaz bodovacej súťaže na Tour, raz víťaz bodovacej súťaže na Giro d‘Italia
- Na OH v Londýne 2012 obsadil v cestných pretekoch 34. miesto, v Riu de Janeiro 2016 súťažil v horskej cyklistike a v cross country skončil 35.
LONDÝNSKA PREMIÉRA
Pred olympijskými hrami v Londýne bol veľmi mladý. Mal 22 rokov a jeho kariéra bola na vzostupe. Rovinatý profil trate mu pasoval a po výborných výkonoch na premiérovej Tour de France patril aj slovenský šampión do širšieho okruhu favoritov.
„Preteky musia tvoriť cyklisti z iných krajín, nie ja. Ťažko povedať, ako sa budú vyvíjať. Na pomoc niekoho iného sa nemôžem spoliehať,“ vedel pred pretekmi. Stratégiu mal prostú. Chcel sa držať najväčšieho favorita na víťazstvo Marka Cavendisha a britského tímu. Lenže v polovici pretekov odskočila početná skupina a hoci Briti ťahali zo všetkých síl, už ju nedostihli. Sagan finišoval na 34. mieste so 40-sekundovou stratou za víťazným Alexandrom Vinokurovom.
V pelotóne bol jediný Slovák, nemal mu kto pomáhať... „Olympijské preteky sú zvláštne. Idú sa počas jedného dňa, tímy majú málo jazdcov a je to aj vec náhody. Ak by sa preteky opakovali, asi by som urobil opäť to isté. Na olympijských hrách je to skôr o strese a o náhode,“ hovoril o dojmoch z prvého olympijského vystúpenia.
RIO BEZ MEDAILOVÝCH CIEĽOV
O štyri roky neskôr mal ďalšiu príležitosť. Na hrách v Riu de Janeiro však neštartoval na ceste. Po obhliadke trate necelého pol roka pred podujatím zistil, že je mimoriadne náročná. Aj preto požiadal zväz o nomináciu v horskej cyklistike.
„Okruh nebol stavaný pre typ pretekára, akým som ja. Štart v pretekoch horských cyklistov má pre mňa v tom prípade väčší význam,“ vysvetľoval. Paradoxom cestných pretekov bolo, že zlato na ceste si vybojoval Belgičan Greg van Avermaet, ktorý je typovo podobný jazdec ako Sagan.
Jeho zámer štartovať na horskom bicykli vyvolal veľký ohlas. Bol veľkou reklamou pre cross country. Sagan však využil miestenku, ktorú vybojoval Martin Haring. Sám absolvoval v cross country len dva štarty na menších pretekoch v USA krátko pred hrami.
„Svetová špička v horskej cyklistike je rovnako našliapaná ako v cestnej. Peťa čaká súboj so špecialistami, ktorí celú prípravu smerujú len k týmto pretekom. A Peter má na to len tri týždne. Ale o trati sa nedá povedať, že by mu nepasovala,“ hovoril pred pretekmi Saganov tréner z mládežníckych čias Peter Zánický, ktorý ho v Riu sprevádzal. „Ale mediálny záujem a služba, ktorú robí horskej cyklistike, budú obrovské. Cestný majster sveta našiel odvahu nastúpiť na preteky so špecialistami na horskú cyklistiku.“
Zánický brzdil prehnané medailové očakávania. „Nemôžeme rozmýšľať o olympijskej medaile na základe dvoch pretekov, ktoré Peťo absolvoval za osem rokov. Nebuďme rojkovia. Peťo však dá do toho všetky sily.“
DOPLATIL NA DEFEKTY
Sagan v pretekoch skvele odštartoval a v prvom kole sa držal na úrovni neskoršieho víťaza Nina Schurtera. Preteky mu zhatili dva defekty. Na ráfiku musel prejsť veľkú časť okruhu, kým sa dostal do depa, kde mu koleso vymenili. Skončil na 35. priečke. Z trate ho stiahli o jedno kolo skôr, pretože lídri ho už takmer dostihli.
Veľmi ho to hnevalo, frustrácii dal po pretekoch voľný priebeh. Jeho mediálny manažér Gabriele Uboldi spomínal, že takto nahnevaného ho dovtedy ešte nevidel.
Do mixzóny medzi novinárov prišiel až po dlhšej chvíli. Predtým si nechal ošetriť členok, ktorý si mierne podvrtol. „Taký je šport. Jeden deň je dobrý, druhý je zlý. V horskej cyklistike platí, že keď pichnete dušu kolesa, je to chyba jazdca,“ hovoril Sagan.
„Do tohto štartu som investoval veľa energie a času. Uznávam, že mi chýbajú skúsenosti, pretože som dlho cross country nejazdil a zaostávam aj technicky. Inak by som nedostal dva efekty. Verím, že do desiateho miesta by som sa umiestil. Výkonnostne som sa na to cítil, no okolnosti mi to nedovolili.“
BUDÚ ŠLIAPAŤ NA FUDŽI
V Tokiu sa predstaví Sagan na olympijských hrách tretíkrát. Tentoraz bude znovu súťažiť v cestných pretekoch. Prvý raz však bude mať aj jedného pomocníka, keďže Slovensko získalo dve miestenky. Mal by to byť jeho starší brat Juraj.
Profil olympijskej trate však nie je preňho priaznivý. Preteky merajú 234 kilometrov, cyklistov čaká výstup na úbočie ikonickej japonskej hory Fudži. Hoci sa nepôjde na najvyšší bod, ale len do výšky 1451 metrov, bude to náročné a dlhé stúpanie (dĺžka 14 km, priemerný sklon 6 percent). Oveľa náročnejšie stúpanie však čaká pretekárov v druhej polovici – priesmyk Mikuni (6.5 km a priemerný sklon 10,5 percenta). Celkove je trať riadne kopcovitá, stúpania sú dlhšie a strmé.
Celkové prevýšenie je 4865 metrov, čo je mimoriadna porcia. Napríklad tento rok nie je na Tour de France etapa, ktorá by mala porovnateľné prevýšenie. „Trasa je náročná, ale je to olympiáda a nikdy neviete, ako sa budú preteky vyvíjať. Za pokus to stojí,“ cituje Sagana portál cyclingnews.
Stúpania na olympijských hrách skôr favorizujú vrchárov a špecialistov na zvlnené ardenské klasiky. Záverečné kilometre však vedú po rovine.
ÚSPEŠNÉ GIRO
Slovenský cyklista na jar prekonal ochorenie COVID-19. Pre prerušenú prípravu na sezónu sa do formy dostával postupne a na klasikách sa neukázal najsilnejší.
V máji na Giro d´Italia však už bojoval ako za starých čias. Na talianskej Grand Tour mal medzi šprintérmi silnú konkurenciu. V dojazdoch etáp sa päťkrát umiestnil v najlepšej päťke, v desiatej si aj vďaka výbornej podpore tímových kolegov vybojoval víťazstvo. A prvý raz vyhral aj bodovaciu súťaž na Gire. V Miláne prišiel na ceremoniál spoločne so synom Marlonom.
„Som veľmi šťastný a hrdý, že som v Miláne vystúpil na pódium v cyklámenovom drese. Roky bol mojím snom. Som rád, že sa mi to dnes splnilo,“ uviedol Sagan.
„Teraz si potrebujem oddýchnuť a potom sa začnem pripravovať na Tour de France,“ vravel v Taliansku. Náročnú kombináciu dvoch Grand Tour absolvoval druhý rok za sebou. Tour de France sa skončí len niekoľko dní pred olympijskými pretekmi.
