Z histórie zimných olympijských hier, ktoré oslavujú storočnicu
Vo štvrtok 25. januára si pripomíname storočnicu od slávnostného otvorenia Medzinárodného týždňa zimných športov vo francúzskom Chamonix, ktorý dodatočne vstúpil do histórie ako I. zimné olympijské hry. Pri príležitosti storočného jubilea sme zalistovali ich dejinách.
V prvom z troch dielov nášho seriálu sa venujeme zimným olympijským hrám ako takým, ich kľúčovým udalostiam aj osobnostiam. V druhom dieli sa zameriame na prelomové momenty a vrcholy účinkovania slovenských športovcov na ZOH a v treťom špeciálne na I. ZOH v Chamonix 1924.
ZOH s odlišným názvoslovím aj číslovaním ako OH
V dôsledku toho, že zimné olympijské hry nenadväzovali na tradície antických Olympijských hier, na rozdiel od novovekých OH neprevzali niekdajšie názvoslovie ani číslovanie hier. V antike olympiáda označovala štvorročné obdobie a Olympijské hry sa konali na oslavu jeho úvodu. Boli číslované ako Hry X-tej olympiády – a toto číslovanie bolo v antických časoch aj základom gréckeho kalendára.
Zo staroveku MOV prevzal do novoveku aj to, že bude číslovať aj neuskutočnené hry. To sa týkalo hier olympiády v rokoch 1916, 1940 a 1944, keď sa odohrávali svetové vojny.
Zimné olympijské hry však nenadväzovali na antickú tradíciu, keďže v starovekom Grécku žiadna zimná verzia Olympijských hier neexistovala. Preto majú počas celých sto rokov existencie iné názvoslovie a aj odlišné číslovanie ako hry olympiád. Na rozdiel od OH sa číslujú len uskutočnené ZOH.
V období druhej svetovej vojny sa ZOH dvakrát neuskutočnili. ZOH 1940 sa mali konať najprv v japonskom Sappore, ale po japonskom prepadnutí Číny MOV pridelil usporiadateľské právo švajčiarskemu St. Moritzu. Keď však MOV a Medzinárodná lyžiarska federácia odmietli účasť učiteľov lyžovania na olympijských súťažiach (podľa vtedajšej Olympijskej charty boli považovaní za profesionálov, pretože sa živili športovou aktivitou), Švajčiari sa organizácie hier zriekli.
ZOH potom malo už druhý raz za sebou organizovať známe zimné stredisko nacistického Nemecka Garmisch-Partenkirchen. Tieto hry sa však v dôsledku vojnového besnenia napokon neuskutočnili, takisto ani ZOH 1944. Tie pre zmenu mali byť v Cortine d´Ampezzo v Taliansku, v tom čase tiež fašistickom štáte.
Zrušenie hrozilo zimným olympijským hrám ešte raz, napriek mierovým časom. Usporiadateľstva ZOH 1976 sa totiž pre finančné problémy vzdal americký Denver. Našťastie, zastúpiť ho dokázal rakúsky Innsbruck, ktorý mal potrebné stavby vybudované ešte pre ZOH 1964.
Od roku 1994 ZOH s iným cyklom ako OH, v párnych nepriestupných rokoch
„Letné“ aj „zimné“ hry mali celé desaťročie spoločné to, že sa odohrávali vždy v priestupnom roku. Toto platilo až do roku 1992. V roku 1986 však Medzinárodný olympijský výbor (MOV) schválil zmenu cyklu konania ZOH. Presunuli ich na párne roky medzi priestupnými. Po Albertville 1992 sa tak ďalšie ZOH konali už o dva roky. Po Lillehammeri 1994 potom nabehli na vlastný, takisto ako v prípade OH štvorročný cyklus.
Rozhodnutie MOV o rozdelení cyklu konania OH a ZOH na rôzne párne roky bolo motivované finančnými dôvodmi. Jednak MOV potreboval zinkasovať viac peňazí z predaja vysielacích práv (keby sa OH aj ZOH naďalej konávali v tom istom roku, od televíznych spoločností by sa nedalo získať toľko peňazí) a jednak chcel, aby sa náklady národných olympijských výborov na zabezpečenie účasti na OH a ZOH rozložili do rôznych rokov.
ZOH doteraz hostilo 21 miest na troch kontinentoch
Hostiteľmi dovedna 24 zimných olympijských hier sa stalo dovedna 21 miest. Len švajčiarsky St. Moritz (1928 a 1948), americký Lake Placid (1932 a 1980) a rakúsky Innsbruck (1964 a 1976) dostali právo usporiadať ZOH až dva razy. Čínsky Peking sa zase stal prvým mestom, ktoré organizovalo OH (2008) aj ZOH (2022).
Štrnásťkrát sa ZOH konali v Európe: trikrát vo Francúzsku – Chamonix 1924, Grenoble 1968, Albertville 1992), dvakrát v Nórsku (Oslo 1952, Lillehammer 1994), Švajčiarsku (St. Moritz 1928 a 1948), Rakúsku (Innsbruck 1964 a 1964) a v Taliansku (Cortina d´Ampezzo 1956, Turín 2006), raz v Nemecku (Garmisch-Partenkirchen 1936), bývalej Juhoslávii (Sarajevo 1984) a v Rusku (Soči 2014). Pritom až desaťkrát zavítali biele olympiády do oblasti Álp! Jedenástu alpskú zastávku budú mať ZOH v roku 2026 v talianskych mestách Milána a Cortina d´Ampezzo.
Šesťkrát sa ZOH uskutočnili na americkom kontinente: štyri razy v USA - a dvakrát v Kanade (Calgary 1988, Vancouver 2010). Takisto štyri razy sa konali v Ázii - dva razy v Japonsku (Sapporo 1972, Nagano 1998), raz v Kórejskej republike (Pjongčang 2018) a v Číne (Peking 2022).
Pripomeňme, že tohto roku by malo padnúť rozhodnutie o súbežnom pridelení hostenia ZOH na roky 2030 aj 2034. V prvom prípade je preferovaným kandidátom Medzinárodného olympijského výboru Francúzsko, v druhom americké Salt Lake City.
Kľúčové rizikové faktory – absencia či nadbytok snehu a divoké počasie
Na rozdiel od hier olympiád sa s výnimkou korčuliarskych súťaží a hokejových turnajov všetky zimné olympijské zápolenia odohrávajú pod holým nebom. V minulosti neraz ani krasokorčuliari, rýchlokorčuliari či hokejisti nemali k dispozícii haly. Toto je kľúčový faktor odlišujúci ZOH od OH. A v kombinácii s tým, že ZOH sa odohrávajú v zime, je zrejmé, že oveľa viac sú závislé od priazne počasia.
Nie raz sa stalo, že snehu bolo málo. Nie vždy musela byť na vine obleva, ale stačilo, keď dlhodobo málo snežilo. Snehové delá na výrobu technického snehu premiérovo použili až na ZOH 1960 v Squaw Valley.
Spočiatku sa však táto vymoženosť používala len v USA. A tak sa stalo, že o štyri roky neskôr na ZOH 1964 v Innsbrucku si Rakúšania museli pomôcť dovozom 40-tisíc kubických metrov snehu a 20-tisíc ľadových blokov z tých miest krajiny, kde bolo na rozdiel od Innsbrucku snehu dostatok. Pri tejto logisticky zložitej operácii museli využiť veľkú pomoc armády.
Dnes si bez technického snehu nedokážeme ZOH vôbec predstaviť. Len pred dvoma na ZOH v Pekingu rokmi sme zažili názornú ukážku tohto tvrdenia. Pred hrami mali aj v horách v okolí Pekingu síce studenú, ale mimoriadne suchú zimu, takže sneh pokrýval len trate, kde ho nastriekali. A počas celých hier snežilo jediný deň – zato v ten deň prišiel obrovský prílev snehu, v dôsledku čoho sa musel meniť program súťaží.
Problémy s nedostatkom alebo s prebytkom snehu poznačili väčšinu edícií zimných olympijských hier. V tomto smere ideálne dopadli ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri, ktorým naozaj žičilo počasie. Naopak, trebárs na ZOH 1998 v Nagane sa mnoho plánovaných súťaží stalo obeťou hustého sneženia a museli ich presúvať na iné dni.
Ďalším rizikovým faktorom je vietor. Napríklad na ZOH 1988 v kanadskom Calgary prišiel teplý chinook, ktorý nielen „kradol“ sneh, ale ovplyvnil aj konanie súťaží v skokoch na lyžiach a v zjazdovom lyžovaní, kde je veterný faktor veľmi dôležitý. Podobné prípady však nastali aj vo viacerých iných dejiskách ZOH.
Opačný prípad mrazivého vetriska naopak poskytli v poslednom období predovšetkým ZOH 2018 v juhokórejskom Pjongčangu, kde olympionici na vonkajších športoviskách ukrutne mrzli.
Kedysi vážne aféry okolo profesionalizmu odišli do minulosti
Od čias zakladateľa novovekých olympijských hier baróna Pierra de Coubertin sa celé desaťročia od olympionikov vyžadoval striktný amatérsky štatút. Na ZOH to spôsobovalo problémy hlavne v zjazdovom lyžovaní. To síce malo premiéru až na ZOH 1936 v Ga-Pa, ale prakticky od začiatku sa k nemu viazali spory okolo účasti učiteľov lyžovania, ktorí vo vtedajšom ponímaní boli profesionálmi.
Po druhej svetovej vojne bol tento problém ešte vypuklejší. Obzvlášť, keď lyžiarske firmy potrebovali prostredníctvom najlepších pretekárov propagovať svoj tovar pre verejnosť. S amatérskym štatútom mali problém aj najlepší krasokorčuliari, ktorých lákali na exhibičné vystúpenia – pochopiteľne, za peniaze. V prípade hokejistov to bolo odlišné. „Profíci“ zo zámorskej NHL jednoducho mali dvere na ZOH zatvorené. „Štátni profesionáli“ z vtedajších socialistických krajín vrátane ČSR/ČSSR neprekážali...
Najviac na očiach bolo zjazdové lyžovanie. V očiach ortodoxného zástancu čistého amaterizmu Averyho Brundagea z USA (na čele MOV stál v rokoch 1952 – 1972) bolo profesionálnym športom, a jeho protagonisti z toho mali problémy. Najtvrdšie to dostal pocítiť špičkový rakúsky zjazdár Karl Schranz, ktorého pre porušenie predpisov o amaterizme vylúčili zo ZOH 1972. Žiaľ, za Brundageovej éry celkove dospeli zimné olympijské hry takpovediac do slepej uličky.
Vývoj sa však potom počas éry prezidentovania Michaela Morrisa Killanina (v rokoch 1972 – 1980) pohol dosť dopredu a veľkú rýchlosť nabral najmä po tom, čo v roku 1980 prevzal funkciu šéfa olympijského hnutia Juan Antonio Samaranch. Prešibaný funkcionár s diplomatickými schopnosťami a s obchodníckym myslením si predsavzal, že olympijské hnutie prevedie do modernej éry prosperity. Na to potreboval pod päť kruhov dotiahnuť najväčšie športové hviezdy bez ohľadu na to, v ktorom „košiari“ pôsobili.
Samaranch presadil, že na ZOH 1988 v Calgary už povolili štart aj zjazdárom, ktorí vlastnili poloprofesionálnu tzv. B-licenciu. Predovšetkým sa to týkalo švédskeho slalomárskeho fenoména Ingemara Stenmarka, ktorému práve v dôsledku vlastnenia B-licencie predtým znemožnili štart na ZOH 1984 v Sarajeve.
V 90. rokoch minulého storočia potom nastala priam revolúcia. Jej predobrazom bolo, že na OH 1992 v Barcelone mohli v basketbalovom tíme USA štartovať multimiliónové hviezdy z NBA.
Na ZOH 1994 mohli vďaka Samaranchom presadzovaným zmenám štartovať aj viacerí krasokorčuliari, ktorí predtým pôsobili medzi profesionálmi – predovšetkým Nemka Katarina Wittová a britský tanečný pár Jayne Torvillová – Christopher Dean. A počnúc ZOH 1998 v Nagane sa olympijské brány naplno otvorili aj pre hokejových multimilionárov z NHL na čele s Waynom Gretzkým.
ZOH sa neustále rozširujú, pribudli nové športy aj odvetvia
Kým súťaže na „letných“ olympijských hrách dosiahli už dávno taký gigantický rozmer, že MOV už pred viac štvrťstoročím stanovil limity pre počet účastníkov, športov i disciplín v programe, zimné olympijské hry sa stále očividne rozrastajú.
Predovšetkým po nástupe Juana Antonia Samarancha do funkcie prezidenta MOV zaznamenali búrlivý rozmach. A to aj napriek tomu, že v Olympijskej charte je stále zakotvená zásada, že v programe zimných olympijských hier môžu byť len športy, vykonávané na snehu, alebo na ľade.
Dôkaz tempa rozvoja? Kým napríklad ešte v programe ZOH 1984 bolo len 39 disciplín, v Turíne 2006 sa už súťažilo v 84 disciplínach! V Pjongčangu 2018 potom počet medailových disciplín premiérovo prekročil stovku a v Pekingu 2022 už rozdali 109 medailových kompletov.
Tradičný program športov, resp. odvetví na ZOH sa za posledných viac než tridsať rokov postupne rozšíril o rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe, akrobatické lyžovanie (kedysi ukážkový šport), curling (kedysi ukážkový šport), skeleton (návrat po dlhých desaťročiach) či snoubording. Na ZOH 2026 bude mať olympijskú premiéru skialpinizmus.
Súčasťou zmien je aj to, že ženy začali na ZOH postupne súťažiť aj v športoch či odvetviach, ktoré boli dlhodobo vyhradené len pre mužov. Patria medzi ne biatlon, ľadový hokej, skoky na lyžiach, curling, boby aj skeleton.
Historicky najúspešnejšie je Nórsko, ale Nemci nazbierali ešte viac kovov
Historicky najúspešnejšou účastníckou krajinou je suverénne Nórsko, ktoré rovnako ako USA, Kanada, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia vyslalo výpravu na všetky doterajšie ZOH. Nórsko bolo medailovo najúspešnejšou krajinou dovedna na 9 z 24 edícií ZOH. Nórski reprezentanti si na ZOH vybojovali spolu 405 medailí, z toho 148 zlatých.
Druhé miesto v historickom rebríčku úspešnosti krajín patrí USA, tretie Nemecku a štvrté bývalému Sovietskemu zväzu. Pravda, keby sme Nemcom zarátali medaily aj predtým samostatne existujúcej NSR a NDR, boli by ešte úspešnejší ako Nóri, pretože spolu majú na konte až 416 medailí, z toho 152 zlatých. Inak je zaujímavé, že z krajín, ktoré sú v top 10 historickej tabuľky, sa ZOH nikdy nekonali vo Švédsku a v Holandsku. A vlastne ani v ZSSR, aj keď ruské Soči hostilo ZOH 2014.
Výpravy Sovietskeho zväzu získali najhodnotnejšiu medailovú zbierku spolu sedemkrát. Tvorené boli predovšetkým Rusmi. Ruskí reprezentanti to samostatne vytiahli na desiate miesto historického rebríčka. V tomto prípade však bilanciou ZSSR a Ruska na rozdiel od Nemcov nemožno ani teoreticky sčítať, pretože na sovietskych medailách sa podieľali aj športovci z ďalších republík v minulosti suverénne najväčšieho štátu sveta.
Aktuálny rebríček krajín podľa zisku medailí na ZOH 1924 – 2022 (už neexistujúce štáty sú označené hviezdičkou): 1. Nórsko 148-133-124 (spolu 405), 2. USA 113-122-95 /330), 3. Nemecko 102-98-65 (267), 4. ZSSR * 78-57-59 (104), 5. Kanada 77-72-80 (229), 6. Rakúsko 71-88-91 (250), 7. Švédsko 65-51-60 (176), 8. Švajčiarsko 63-47-57 (167), 9. Holandsko 53-49-45 (147), 10. Rusko 47-39-35 (121), 11. Fínsko 45-65-65 (175), 12. Taliansko 42-43-56 (141), 13. Francúzsko 41-42-55 (138), 14. NDR * 39-36-35 (110), 15. Kórejská republika 32-30-16 (78), 16. Čína 22-32-23 (77), 17. Japonsko 17-28-31 (76), 18. Veľká Británia 12-5-17 (34), 19. NSR * 11-15-13 (39), 20. Česko 10-11-12 (33), ... SLOVENSKO 4-4-2 (10).
A čo Slováci? Dzurilla, Nepela, Kuzminová a ďalší
Slovenskí športovci štartovali spoločne s českými vo výpravách ČSR/ČSSR na ZOH v rozpätí rokov 1928 – 1992. Počnúc ZOH 1994 Česko a Slovensko vysielajú samostatné výpravy.
Je zaujímavé, že samostatne sú oba štáty úspešnejšie, než boli predtým pohromade. Za existencie spoločného štátu získali spolu 25 medailí (2-8-15). O jediné dva zlaté kovy sa zaslúžili český skokan na lyžiach Jiří Raška v Grenobli 1968 a slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela v Sappore 1972. Medzi viacnásobných medailistov sa zo Slovákov v čs. ére zaradili traja hokejisti – brankár Vladimír Dzurilla (0-1-2) a útočníci Jozef Golonka a Igor Liba (obaja 0-1-1).
Výpravy samostatného Česka nazbierali na ZOH 1994 – 2022 už spolu 33 medailí (10-11-12), výpravy samostatného Slovenska 10 medailí (4-4-2).
Medzi českými olympionikmi dominujú rýchlokorčuliarka Martina Sáblíková (3-2-2), snoubordistka i zjazdárka Ester Ledecká (3-0-0) a bežkyňa na lyžiach Kateřina Neumannová (1-4-1).
Na slovenskej bilancii má leví podiel biatlonistka Anastasia Kuzminová s 3 zlatými (po jednej si priniesla z Vancouvru 2010, Soči 2014 aj z Pjongčangu 2018) i 3 striebornými kovmi. Štvrtý zlatý kov pre Slovensko vybojovala na ZOH 2022 v Pekingu zjazdárka Petra Vlhová. Striebro snoubordistu Radoslava Žideka na ZOH 2006 v Turíne bolo vôbec prvou zimnou medailou samostatného Slovenska. Bronzy do našej historickej zbierky pridali biatlonista Pavol Hurajt vo Vancouvri 2010 a družstvo hokejistov v Pekingu 2022.
Najväčšie osobnosti histórie ZOH: dominuje nórske „trio Bjø“
Keď zaostríme pozornosť na najúspešnejších zimných olympionikov histórie, je jasné, že medzi nimi dominujú športovci z individuálnych odvetví.
Je zaujímavé, že historickej tabuľke podľa zisku medailí na ZOH 1924 – 2022 dominuje nórske „trio Bjø“. Traja športovci nazbierali spolu po 8 zlatých medailí, pritom viaceré pochádzajú zo štafiet.
Najcennejšiu zbierku cenných kovov (8-4-3) má bežkyňa na lyžiach Marit Bjørgenová, ktorá drží aj rekord v celkovom počte medailí – 17. Za ňou v tesnom závese nasledujú biatlonista Ole Einar Bjørndalen (8-4-1), ktorý súťažil aj v behu na lyžiach, a bežec na lyžiach Bjørn Dählie (8-4-0). Z enklávy športovcov súťažiacich na lyžiach každého typu je Bjørndalen jediný, ktorý získal na jedných ZOH (v Salt Lake City 2002) až štyri zlaté medaily.
Z početnej galérie najúspešnejších v histórii ZOH (nižšie nájdete ich tabuľku podľa zisku medailí) vyberáme aj niektoré ďalšie mená.
Tradične bohatí zberatelia cenných kovov sú rýchlokorčuliari. Na ZOH 2022 sa na čelo ich rebríčka prebojovala Holanďanka Ireen Wüstová (6-5-2). Z radov ďalších vyberáme Lidiu Skoblikovovú z bývalého ZSSR (6-0-0), ktorá na ZOH 1964 v Innsbrucku vyhrala všetky štyri disciplíny.
Tento jej rekord ešte prekonal Eric Heiden z USA, ktorý na ZOH 1980 v Lake Placide triumfoval dokonca päťkrát! Tento kúsok na ZOH už nikto nezopakoval. A pokiaľ ide o zlaté kovy v individuálnych disciplínach, aj na OH v nich päťkrát doteraz dokázali triumfovať len bieloruský gymnasta vo výprave Spoločenstva nezávislých štátov Vitalij Ščerbo v Barcelone 1992 a suverénne najúspešnejší olympionik všetkých čias, americký plavec Michael Phelps v Pekingu 2008.
Z radov šortrekárov (rýchlokorčuliarov na krátkej dráhe) je najúspešnejší Viktor An, resp. Ahn Hjun-soo (6-0-2), ktorý najprv pod piatimi kruhmi reprezentoval Kórejskú republiku a potom Rusko.
Spomedzi bežkýň na lyžiach najcennejšiu zbierku kovov získala reprezentantka najprv ZSSR a potom Ruska Ľubov Jegorovová (6-3-0), ktorej na to stačili len dve edície ZOH v krátkom slede (Albertville 1992 a Lillehammer 1994). Medzi mužmi si zálusk na posun do top 10 historického rebríčka môže robiť stále špičkový Nór Johannes Høsflot Klæbo (5-1-1).
To isté platí pre jeho krajana, biatlonistu Johannesa Thingnesa Bø (5-2-1). M?edzi biatlonistkami má najcennejšiu medailovú zbierku Bieloruska Darja Domračevová (4-1-1), ale ešte viac cenných kovov – šesť (3-3-0) si vybojovala naša Anastasia Kuzminová. Ak rátame len medaily z individuálnych suťaží, tak Nasťa je pod piatimi najúspešnejšia biatlonistka histórie!
V sánkovaní sa v Pekingu 2022 do prvej desiatky historického rebríčka prebojovali až traja Nemci - Natalie Geisenbergerová (6-0-1), Tobias Arlt aTobias Wendl (obaja 6-0-0). V boboch doteraz najhodnotnejšiu kolekciu kovov nazbierali takisto Nemci - André Lange a Kevin Kuske (obaja 4-1-0).
V skokoch na lyžiach sa štyrmi najcennejšími kovmi môžu pochváliť dvaja muži – Fín Matti Nykänen (4-1-0) a Švajčiar Simon Ammann (4-0-0), v severskej kombinácii len jeden – Nór Jørgen Graabak (4-2-0), ktorý najviac zažiaril v Pekingu 2022.
V zjazdovom lyžovaní boli doteraz len dvaja štvornásobní olympijskí šampióni – Nór Kjetil Andre Aamodt (4-2-2) a Chorvátka Janica Kosteličová (4-2-0).
V ľadovom boli štyrikrát dekorované zlatými kovmi len tri Kanaďanky - Hayley Wickenheiserová, Jayna Heffordová (obe 4-1-0) a Caroline Ouelettová (4-0-0). Medzi mužmi po tri zlaté medaily získali len bývalí sovietski hráči Vladislav Treťjak (3-0-1), Alexander Ragulin, Viktor Kuzkin, Vitalij Davydov, Anatolij Firsov a Andrej Chomutov (všetci 3-0-0).
Z krasokorčuľovania v tabuľke uvedenej nižšie nie je nikto. Piati sú však v listine olympijských víťazov zapísaní po tri razy – kanadskí tanečníci na ľade Tessa Virtueová a Scott Moir, ktorí víťažili aj zo zavedenia tímovej súťaže (3-2-0), ďalej Švéd Gillis Grafström (3-0-1), Nórka Sonja Henieová a sovietska pretekárka v súťaži športových dvojíc Irina Rodninová (obe 3-0-0).
Medzi pozoruhodné osobnosti určite patrili aj dvaja športovci, ktorí sa presadili nielen na ZOH, ale aj na OH. Eddie Eagan z USA je dodnes jediný, kto si vybojoval zlatú medailu na oboch verziách hier – na OH 1920 v Antverpách v boxe a na ZOH 1932 v Lae Placid v boboch.
Christa Rothenburgerová z bývalej NDR je zase jediná v histórii, ktorá medailovo uspela na OH aj ZOH v tom istom roku. Na ZOH 1988 v Calgary súťažila ako rýchlokorčuliarka, pričom na 1000 m vyhrala a na 500 m získala striebro. Na OH 1988 v Soule do zvierky pridala striebro v cyklistickom šprinte. Vzhľadom na neskoršie rozdelenie cyklu konania OH a ZOH do rôznych párnych rokov nemôže jej husársky kúsok už nikto zopakovať.
Unikátne double dosiahla Češka Ester Ledecká, ktorá dodnes ako jediná triumfovala na jedných hrách v dvoch rôznych odvetviach. V Pjongčangu 2018 si zlato vybojovala v zjazdovom lyžovaní aj v snoubordingu.
Doterajšie zimné olympijské hry – stručný prehľad
Za poradovým číslom zimných olympijských hier uvádzame ich dejisko, krajinu konania, termín, celkový počet zúčastnených národných olympijských výborov, športovcov a súťažných disciplín.
I. CHAMONIX (Francúzsko) 25. 1. – 5. 2. 1924 16 293 16
II. ST. MORITZ (Švajčiarsko) 11. -19. 2. 1928 25 464 14
III. LAKE PLACID (USA) 4. – 15. 2. 1932 17 252 14
IV. GARMISCH-PARTENKIRCHEN (Nemecko)
6. – 16. 2. 1936 28 668 17
V. ST. MORITZ (Švajčiarsko) 30. 1. – 8. 2. 1948 28 669 22
VI. OSLO (Nórsko) 14. – 25. 2. 1952 30 694 22
VII. CORTINA D‘AMPEZZO (Taliansko)
26. 1. – 5. 2. 1956 32 820 24
VIII. SQUAW VALLEY (USA) 18. – 28. 2. 1960 30 665 27
IX. INNSBRUCK (Rakúsko) 29. 1. – 9. 2. 1964 36 1091 34
X. GRENOBLE (Francúzsko) 6. – 18. 2. 1968 37 1158 35
XI. SAPPORO (Japonsko) 3. – 13. 2. 1972 35 1006 35
XII. INNSBRUCK (Rakúsko) 4. – 15. 2. 1976 37 1123 37
XIII. LAKE PLACID (USA) 13. – 24. 2. 1980 37 1072 38
XIV. SARAJEVO (Juhoslávia) 8. – 19. 2. 1984 49 1274 39
XV. CALGARY (Kanada) 13. – 28. 2. 1988 57 1423 46
XVI. ALBERTVILLE (Francúzsko) 8. – 23. 2. 1992 64 1801 57
XVII. LILLEHAMMER (Nórsko) 12. – 27. 2. 1994 67 1737 61
XVIII. NAGANO (Japonsko) 7. – 22. 2. 1998 72 2176 68
XIX. SALT LAKE CITY (USA) 8. – 24. 2. 2002 77 2399 78
XX. TURÍN (Taliansko) 10. – 26. 2. 2006 80 2508 84
XXI. VANCOUVER (Kanada) 12. – 28. 2. 2010 82 2629 86
XXII. SOČI (Rusko) 7. – 23. 2. 2014 86 2780 98
XXIII. PJONGČANG (Kórejská republika)
9. – 25. 2. 2018 91+1 2930 102
XXIV. PEKING (Čína) 4. – 20. 2. 2022 91 2897 109
Najúspešnejší športovci v histórii ZOH podľa zisku medailí
V nasledujúcej tabuľke uvádzame mená zimných olympionikov s najväčšou historickou zbierkou medailí zo ZOH. Letopočty uvedené za športom, resp. športovým odvetvím, uvádzajú obdobie rokov, v rozpätí ktorých získavali medaily na ZOH. Posledné tri číslice v tabuľke uvádzajú ich počet získaných zlatých, strieborných, resp. bronzových olympijských medailí.
Marit Bjørgenová (Nórsko), beh na lyžiach, 2002 – 2018 8-4-3
Ole Einar Bjørndalen (Nórsko), biatlon a beh na lyžiach, 1998 – 2014 8-4-1
Bjørn Dählie (Nórsko), beh na lyžiach, 1992 – 1998 8-4-0
Ireen Wüstová (Holandsko), rýchlokorčuľovanie, 2006 – 2022 6-5-2
Ľubov Jegorovová (SNŠ/Rusko), beh na lyžiach, 1992 – 1994 6-3-0
Viktor An/Ahn Hjun-soo (Kórejská rep./Rusko), šortrek, 2006 – 2014 6-0-2
Natalie Geisenbergerová (Nemecko), sánkovanie, 2010 – 2022 6-0-1
Lidia Skoblikovová (ZSSR), rýchlokorčuľovanie, 1960 – 1964 6-0-0
Tobias Arlt (Nemecko), sánkovanie, 2014 – 2022 6-0-0
Tobias Wendl (Nemecko), sánkovanie, 2014 – 2022 6-0-0
Claudia Pechsteinová (Nemecko), rýchlokorčuľovanie, 1992 – 2006 5-2-2
Johannes Thingnes Bø (Nórsko), biatlon, 2018 – 2022 5-2-1
Martin Fourcade (Francúzsko), biatlon, 2010 – 2018 5-2-0
Clas Thunberg (Fínsko), rýchlokorčuľovanie, 1924 – 1928 5-1-1
Larisa Lazutinová (SNŠ/Rusko), beh na lyžiach, 1992 – 1998 5-1-1
Johannes Høsflot Klæbo (Nórsko), beh na lyžiach, 2018 – 2022 5-1-1
Thomas Alsgaard (Nórsko), beh na lyžiach, 1994 – 2002 5-1-0
Bonnie Blairová (USA), rýchlokorčuľovanie, 1988 – 1994 5-0-1
Eric Heiden (USA), rýchlokorčuľovanie, 1980 5-0-0
Raisa Smetaninová (ZSSR/SNŠ), beh na lyžiach, 1976 – 1992 4-5-1
Sixten Jernberg (Švédsko), beh na lyžiach, 1956 – 1964 4-3-2
Ricco Gross (Nemecko), biatlon, 1992 – 2006 4-3-1
Emil Hegle Svendsen (Nórsko), biatlon, 2010 – 2018 4-3-1
Galina Kulakovová (ZSSR), beh na lyžiach, 1968 – 1980 4-2-2
Kjetil Andre Aamodt (Nórsko), zjazdové lyžovanie, 1992 – 2006 4-2-2
Sven Fischer (Nemecko), biatlon, 1994 – 2006 4-2-2
Sven Kramer (Holandsko), rýchlokorčuľovanie, 2006 – 2018 4-2-2
Ivar Ballangrud (Nórsko), rýchlokorčuľovanie, 1928 – 1936 4-2-1
Janica Kosteličová (Chorvátsko), zjazdové lyžovanie, 1998 – 2006 4-2-0
Jørgen Graabak (Nórsko), severská kombinácia, 2014 – 2022 4-2-0
Gunde Svan (Švédsko), beh na lyžiach, 1984 – 1988 4-1-1
Wang Meng (Čína), šortrek, 2006 – 2010 4-1-1
Darja Domračevová (Bielorusko), biatlon, 2010 – 2018 4-1-1
Therese Johaugová (Nórsko), beh na lyžiach, 2010 – 2022 4-1-1
Jevgenij Grišin (ZSSR), rýchlokorčuľovanie, 1956 – 1964 4-1-0
Alexander Tichonov (ZSSR), biatlon, 1968 – 1980 4-1-0
Nikolaj Zimjatov (ZSSR), beh na lyžiach, 1980 – 1984 4-1-0
Matti Nykänen (Fínsko), skoky na lyžiach, 1984 – 1988 4-1-0
Johann Olav Koss (Nórsko), rýchlokorčuľovanie, 1992 – 1994 4-1-0
André Lange (Nemecko), boby, 2002 – 2010 4-1-0
Kevin Kuske (Nemecko), boby, 2002 – 2010 4-1-0
Hayley Wickenheiserová (Kanada), ľadový hokej, 1998 – 2014 4-1-0
Jayna Heffordová (Kanada), ľadový hokej, 1998 – 2014 4-1-0
Čun Li-Kjung (Kórejská republika), šorttrek, 1994 – 1998 4-0-1
Thomas Wassberg (Švédsko), beh na lyžiach, 1980 – 1988 4-0-0
Simon Ammann (Švajčiarsko), skoky na lyžiach, 2002 – 2010 4-0-0
Caroline Ouelettová (Kanada), ľadový hokej, 2002 – 2014 4-0-0
Francesco Friedrich (Nemecko), boby, 2018 – 2022 4-0-0
Thorsten Margis (Nemecko), boby, 2018 – 2022 4-0-0
Charlotte Kallová (Švédsko), beh na lyžiach, 2010 – 2018 3-6-0
--------------------
ANASTASIA KUZMINOVÁ (SLOVENSKO), biatlon, 2010 – 2018 3-3-0
ONDREJ NEPELA (ČSSR), krasokorčuľovanie, 1972 1-0-0
PETRA VLHOVÁ (SLOVENSKO), zjazdové lyžovanie, 2022 1-0-0
VLADIMÍR DZURILLA (ČSSR), ľadový hokej 0-1-2
JOZEF GOLONKA (ČSSR), ľadový hokej 0-1-1
IGOR LIBA (ČSSR), ľadový hokej 0-1-1
zjazdové lyžovanie, 2022 1 0 0
