Z telocviční sa dostal až na televízne obrazovky. Nie je za tým módny trend ani marketingová kampaň, hovorí šéf florbalu Divinský
.jpg?itok=a7umWVHg)
V krajine pod Tatrami sa florbal teší z roka na rok čoraz väčšej popularite. Hoci tu má narastajúcu členskú základňu, florbal sa hrá v takmer každej školskej telocvični a reprezentačné výbery patria do širšej svetovej špičky, stále je to amatérsky šport. Prezident Slovenského zväzu florbalu Oto Divinský dúfa, že sa podarí prilákať viac sponzorov, vychovať stáleho diváka a dostať florbalovú ligu na obrazovky RTVS.
Tento halový kolektívny šport, pripomínajúci hokej či hokejbal, vznikol na severe Európy. Na rozvoji florbalu sa podpísali predovšetkým Švédi, ktorí v ňom patria medzi svetovú špičku. Prvé majstrovstvá sveta sa konali v roku 1996. Slovensko sa na florbalovú mapu sveta dostalo o dva roky neskôr. „Treba povedať, že sme hokejová krajina. Žijeme hokejom. Hokejbal a florbal k nemu majú vždy blízko. Hokejbal musíte hrať vonku, na asfalte, je to náročnejšie. Florbal je ideálna alternatíva k hokeju. Dôležité je, že je to lacný a prístupný šport. Na hodinách telocviku sa len hodí loptička a hrá sa,“ hovorí prezident florbalového zväzu Oto Divinský.
Na školách prekonáva aj futbal
V roku 2001 začal bývalý prezident SZFB Daniel Granec spolu s ďalšími nadšencami propagovať florbal na školách. Dnes je to šport, s ktorým sa žiaci na celom Slovensku bežne stretávajú na hodinách telesnej výchovy. „O náš šport sa začali zaujímať učitelia telesnej výchovy. Keď videli, aké je to obľúbené u detí, začal sa florbal šíriť po Slovensku. Bolo to spontánne a prirodzené, nebolo to riadené žiadnou masívnou mediálnou kampaňou. My sme na školách v obľúbenosti predbehli aj také športy ako volejbal, basketbal či hádzaná. V rámci školských súťaží má florbal najviac prihlásených družstiev. V niektorých kategóriách dokonca predbehol aj futbal,“ hovorí Divinský.
Podľa neho florbal už dlho nie je len športom hŕstky nadšencov. „Máme širokú členskú základňu. V regiónoch máme zastúpené všetky vekové kategórie. Napríklad u mužov máme viac súťaží ako hádzaná. Keďže sa florbal šíril po Slovensku spontánnou cestou, dá sa na tom skvele stavať. Florbal nie je nejaký ’módny trend’. Florbal je bezpochyby jeden z najväčších kolektívnych neolympijských športov na Slovensku,“ dodáva.
Mladý zväz to má u sponzorov ťažké
Keďže je florbal stále mladý šport, je pre jeho predstaviteľov ťažké presadiť sa u partnerov či sponzorov. „V poslednom období sa nám síce začína dariť, nie sú to však nejaké veľké čísla, ale sme radi aj za tie. Chceme rásť a nielen riadiť súťaže, ale ich aj skvalitňovať a rozširovať. Zlepšiť metodiku, štruktúru klubov a ich zázemie. I preto postupne profesionalizujeme zväz,“ hovorí Divinský, ktorý bol v minulosti aj aktívnym hráčom. „Sme amatérsky šport, takmer všetci ho robia popri práci. Je náročné, keď sa to robí takto. V mnohých kluboch je to postavené na jednom, dvoch ľuďoch a už nemajú viac síl na rozvoj, iba klub udržiavajú pri živote. Keby v každom klube boli jeden, dvaja zamestnanci, vyzeralo by to celé inak. V tomto vidím problém. V niektorých kluboch je to ale každým rokom lepšie a lepšie.“
Nestačí oznam o zápase, treba vybudovať komunitu
Hoci má florbal na školských turnajoch viac prihlásených žiakov ako futbal a mužských súťažných kategórií viac ako hádzaná, stále dopláca na chýbajúcu tradíciu. Rastúca popularita nestačí na to, aby na ligové zápasy chodilo viac divákov. „Nemáme ešte vychovaných fanúšikov, nemáme generácie, ktoré by tým športom prešli. Potrebujeme viac divákov, ktorí by na ligu prišli len tak kvôli zážitku a nie kvôli tomu, že hrá syn, dcéra, vnuk, či vnučka. Rekord vo florbale na Slovensku bolo takmer 4-tisíc divákov na zápase slovenských reprezentantiek počas MS žien v Bratislave. Potešili by sme sa aj 10-tisíc divákom. Kluby musia viac pracovať marketingovo, aby ľudí dotiahli na zápas. Nestačí len napísať oznam, že sa niekde hrá, ale treba vybudovať fanúšikovskú komunitu a komunikovať s ňou, a to je náročná práca.“
Paradoxné šetrenie kvôli koronakríze
Tým, že je florbal amatérsky šport, zasiahla ho koronakríza oveľa menej ako profesionálne športy. „Nemáme veľa zamestnancov, hráči nedostávajú plat, kluby nežijú zo vstupného. Finančne nás to až tak nezasiahlo. Niektoré kluby však utlmili svoju činnosť. Keďže sa šetrí aj na obciach a VÚC, môžu sa im skrátiť dotácie zo samospráv. To je najväčší problém klubov,“ hovorí Divinský. Na zväzovej úrovni bol predovšetkým problém s reprezentáciou, keďže sa mali konať šampionáty mužov a junioriek. Tie sa presúvajú na budúci rok. „Výrazne to náš rozpočet nezasiahlo. Tým, že sa nekonali podujatia a zrazy, sme paradoxne nejaké peniaze ušetrili a vytvárame si rezervu na budúci rok.“
Viacerí športoví predstavitelia tvrdia, že súčasný Zákon o športe i rozdeľovanie finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu vyhovuje predovšetkým veľkým športovým zväzom, malé musia živoriť. „Na jednej strane vnímam pozitívne to, že do športu prúdi väčší objem peňazí. No v porovnaní napr. s Českom je to stále málo. Pozitívne je aj to, že sú nastavené nejaké pravidlá. Zväzy majú aspoň záruku a približnú predstavu rozpočtu na ďalší rok. Otázkou však zostáva, či sú parametre nastavené správne. Myšlienka rovnice je správna, treba však prehodnotiť vzorec, prípadne spraviť pri nejakých športoch výnimku,“ reaguje šéf florbalu na aktuálnu polemiku o financovaní športu na Slovensku.
Pri českej pomoci ide rivalita bokom
V iných športoch je citeľná rivalita s Českou republikou. Vo futbale či hokeji sú federálne derby často veľmi napínavé, nezriedka aj veľmi emotívne. Vo florbale to však až tak úplne neplatí. Slovenky vedie český tréner Michal Jedlička, mužov zase jeho krajan Radomír Mrázek. „Čo sa týka českého florbalu, je to taký náš starší brat. Veľmi nám pomohli a spolupráca s nimi je veľmi blízka a intenzívna. Vo florbale vládnu štyri najväčšie federácie - Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko a Česko. Je aj v ich záujme rozvíjať tento šport vo svete, aby sa zvýšila konkurencia. V súčasnosti je stále medzi TOP 4 a zvyškom veľká priepasť. Českí kolegovia nám pomáhajú v metodickej, organizačnej, strategickej oblasti, sú ochotní s nami hrať prípravné zápasy, aj keď sú kvalitatívne na inej úrovni. Aj vďaka nim sa florbal na Slovensku posunul dopredu,“ vysvetľuje Divinský.
Florbal je v médiách čoraz častejšie
Pred piatimi rokmi začala spolupráca florbalového zväzu s RTVS. Prvý florbalový prenos reprezentácie v televízii bol počas majstrovstiev sveta žien vo fínskom Tampere. Odvtedy sú na obrazovkách RTVS vysielané každý rok svetové šampionáty žien aj mužov. „Sme veľmi radi, popularizuje to náš šport. Dostávame sa aj do iných médií, kde sme sa predtým neobjavili. V čase MS vnímame väčší mediálny výtlak, správy v novinách aj na webe,“ hovorí Divinský. Dodáva však, že do televízie by radi dostali aj ligové zápasy. Je to však otázka financií aj záujmu zo strany RTVS. „Stále u nás nie je športový kanál. V Čechách je jeden ligový florbalový zápas týždenne, my máme obmedzené možnosti. Uvidíme, či sa dostaneme aspoň raz za čas v RTVS na palubovkové stredy alebo na novovzniknutý športový kanál.“
Reprezentačné výbery mužov aj žien patria vo florbale medzi širšiu svetovú špičku. Na boj o medaily to stále nie je, kvalitatívny posun je však citeľný. „Dievčatá sú na piatom resp. šiestom mieste na svete, čo dokázali aj svojimi výkonmi na domácich MS 2017 a v minulom roku vo Švajčiarsku. Mužom sa do prvej osmičky ešte nepodarilo dostať. Hoci začiatkom roka bola kvalifikácia na svetový šampionát a porazili sme v nej Nórov, ktorí na posledných MS skončili pred nami, na 7. mieste. Tréner Radomír Mrázek sa chce prebojovať s mužmi do prvej osmičky, podľa mňa máme aj na piate alebo šieste miesto,“ myslí si Divinský.
